REVÚCA. Vyzeralo to už všelijako, mužstvo však pokračuje v 4. lige Juh Stredoslovenského futbalové zväzu. Pár otázok sme položili brankárskej opore tímu Lukášovi Smerekovi.
Revúčania začali jarnú časť 4. ligy na pôde Medzibrodu. Ako hodnotíte vstup do súťaže?
– Prvý zápas sme odohrali na pôde Medzibrodu, ktorý podľa môjho názoru disponuje najlepším kádrom v 4. lige. Kým ostatné mužstvá hlásia problémy, Medzibrod sa posilnil v bráne, v obrane aj v útoku. Z tohto pohľadu je prehra 0:2 veľmi prijateľný výsledok. Priznám sa, že ja osobne som na ihrisku očakával oveľa väčšiu prevahu. Naším cieľom bolo zhusťovať priestor pred našou šestnástkou a dobre brániť. Väčšiu časť zápasu sa nám to darilo a súpera sme pustili do minima príležitostí. Škoda, že sme v úvode inkasovali z pohľadu súpera šťastný gól. Keby sa nám podarilo dlhšie udržať bezgólový stav, mohli sme pomýšľať aj na nejaký ten bodík. Čo sa týka herného prejavu, chcel by som po dlhom čase vyzdvihnúť tímový výkon a obetavosť všetkých hráčov v súbojoch. Po všetkých problémoch, s ktorými sa dlhodobo boríme, je to veľmi pozitívny signál. Niekedy to tak býva, že problémy zomknú kabínu a všetko zlé je na niečo dobré.
Ako hodnotíte prípravu? Čo všetko ste v nej zvládli?
– Príprava sa hodnotiť nedá, lebo v podstate žiadna nebola. Ak mám byť úprimný, takto nepripravení sme ešte do súťaže nenastupovali a to som už v revúckom Áčku 15 rokov. Ešte v januári sme nevedeli, či vôbec budeme mať trénera. Našťastie, Igor Schmiedl pokračuje, čo je pre mužstvo veľmi dobré, pretože dokonale pozná kolektív aj s jeho problémami a vie, čo na jednotlivých hráčov platí. Ďalšie problémy sa objavili s hráčskym kádrom a ešte pár dní pred súťažou sme netušili, či nás bude dosť na to, aby sme nastúpili na majstrovské zápasy. Nechcem teraz polemizovať o dôvodoch, ale hráči v regióne radšej hrajú v nižších súťažiach namiesto toho, aby skúšali preraziť v 4. lige. Pre mňa je to nepochopiteľné, keď mladí chlapci dobrovoľne odídu hrať do I. triedy, ale uznávam, že 4. liga nie je ľahká súťaž a niektorí sa na ňu možno necítia. V polovici marca sa uskutočnilo stretnutie zástupcov klubu, niekoľkých hráčov a zástupcov mesta, kde sme hľadali spôsoby, ako znovu sfunkčniť jednotlivé procesy v klube. Dovolím si tvrdiť, že nebyť tohto stretnutia, dnes by už A mužstvo v súťaži nepokračovalo. Veľká angažovanosť viceprimátora p. Júliusa Buchtu však vliala novú nádej všetkým, ktorí majú akýkoľvek vzťah k futbalu v Revúcej. Dohodli sme sa na niektorých podmienkach ďalšieho fungovania od prípraviek až po dospelých. Je to určite dobrý signál nielen pre súčasných, ale aj pre potenciálnych hráčov Revúcej. Ďalšie problémy vznikli s dochádzaním na tréningy. Najväčším problémom v našom mužstve je, že niektorí hráči pracujú alebo študujú mimo Revúcej, ďalší pracujú na smeny, a preto nestíhajú tréningy. Keď máte v mužstve 14 hráčov a z toho 10 vám nemôže prísť, ťažko niečo natrénujete. Prípravné zápasy sme odohrali len tri, na jeden sme sa nedokázali zísť, navyše prvý z nich v Poprade v pozliepanej zostave, kde za nás nastúpili aj hráči, ktorí pôsobia v iných kluboch. Dve víťazstvá však tešia aspoň z toho pohľadu, že sme dokázali streliť góly. Tie boli v minulom období našou najväčšou slabinou.
Aké zmeny nastali v kádri?
– V mužstve skončili traja hráči, Karol Máté, odišiel za pracovnými povinnosťami mimo Revúcej, Richard Lunter odišiel na hosťovanie do Štiavnických Baní a Zoltán Gömöri si v 43 rokoch povedal, že mu už futbalu stačilo. Ale ktovie, možno ho ešte v našom drese uvidíme. Na konci jesennej časti sa zranil Marek Šmídt, ktorí sa ukazoval byť dobrou posilou, no jeho návrat v jarnej časti je otázny. V prípravnom zápase sa zranil Ján Krajňák, ale veríme, že v domácom zápase už bude k dispozícii. Pre administratívne problémy sme prišli o Adama Slováka, ktorému MFK Jelšava predčasne zrušil hosťovanie. Urobíme však všetko pre to, aby za nás hrával aj v jarnej časti. Naopak do mužstva sa z hosťovania v FC Slovan Hlohovec vrátil Lukáš Švihla a takisto z hosťovania k nám prišli naši odchovanci Erik Šoltýs a Dominik Tomi. Ja som už tiež plne k dispozícii po zlomenine kľúčnej kosti.
S akými cieľmi idete do odvetnej časti?
– Do odvetnej časti ideme, samozrejme, s cieľom zachrániť sa. Dôležité bude pre nás postrážiť si domáce zápasy. Vonku môžeme, vzhľadom na situáciu, len prekvapiť. Na druhej strane, viacero súperov hlási problémy, či už finančné alebo hráčske. Povráva sa, že niektoré mužstvá možno aj skončia predčasne. Ťažko povedať, no uvidíme, čo prinesú najbližšie týždne. Chceli by sme dotiahnuť ešte nejakých hráčov, aby sme sa nemuseli na zápasy zbierať. Počítame aj s dorastencami. Chceme im dať priestor, aby ukázali, že sa v Revúcej niečo naučili. Nikto z nás nemladne a niektorí z nás možno o 2 – 3 roky skončia s futbalom, preto si potrebujeme vychovať nástupcov. V každom prípade sa chceme v jarnej časti sústrediť predovšetkým na vlastné výkony, aby sme nemuseli počítať s pomocou súperov a do posledného kola sa strachovať o zotrvanie v súťaži.