Bol najlepším strelcom ligy. Teraz perie dresy a robí čiary na ihrisku

Takú tvrdú strelu nemal vtedy vo futbalovej lige nikto. Špeciálne ju trénoval, brankári z nej mali strach. A fanúšikovia si ju stále pamätajú. Bývalý kanonier PAVOL DIŇA má teraz po päťdesiatke a v rodnej Snine pracuje v miestom klube ako hospodár.

Hovorilo sa o vás ako o futbalistovi s delovou strelou. Pracovali ste na nej cielene?

„Odmalička som si cibril tvrdú strelu. Vždy som ostával po tréningu na ihrisku a trénoval som ju. To sa nakoniec aj odzrkadlilo na mojich výkonoch. Dnešní futbalisti idú po skončení tréningu hneď do šatne. Nebaví ich nič, iba počítače či mobily, čo v minulosti nebolo možné.“

Bola slovenská liga počas vašej kariéry lepšia?

„Samozrejme, že bola. Keď sledujem v súčasnosti zápasy v našej lige, niekedy sa nad tým zamýšľam, čo to má znamenať.“

Prečo je to tak?

„Najväčšia hráčska kvalita odchádza do zahraničia a kluby potom musia neustále dopĺňať do kádra menej kvalitných futbalistov.“

Z druholigového Chemlonu Humenné vás v minulosti do prvej ligy v Banskej Bystrici vytiahol tréner Jozef Adamec. Ako si spomínate na to obdobie?

„Nebyť trénera Adamca, možno by som nikdy nehral prvú ligu. V Banskej Bystrici som pôsobil sedem rokov, hrali sme veľmi kvalitnú celoštátnu súťaž. Skvelú spomienku mám na štvorročné pôsobenie v Dunajskej Strede. Stal som sa najlepším strelcom prvej ligy, dosiahol som stý ligový gól a toto obdobie bolo z môjho pohľadu najlepšie.“

Dobré výkony vás vyniesli aj do reprezentácie. Nemrzelo vás, že ste v nej nevydržali dlhší čas?

„Konkurencia bola silná, no bol som veľmi rád, že som mohol odohrať tri oficiálne a zopár neoficiálnych zápasov. Dostať sa tam bolo totiž veľmi náročné.“

Mali ste aj na viac?