Keď odchádzal z Ruska, Slovensko bolo prvá voľba. Kto je nová tvár slovenského biatlonu?

BRATISLAVA. Slovenský biatlon má za sebou náročné sezóny. Na niektorých podujatiach Svetového pohára nedokázal obsadiť v minulosti ani miestenky, ktoré boli k dispozícii. V seniorskom tíme neboli žiadni reprezentanti. 

V predolympijskej sezóne svitá na lepšie časy. Do popredia sa dostávajú nádejní juniori: Jakub Borguľa, Šimon Adamov, Matej Badáň a ďalší. Medzi nimi sa objavuje ešte jedno úplne nové meno – Artur Ischakov.

V slovenskej reprezentácii je prvý rok, hoci na sústredeniach a v Slovenskom pohári sa objavuje tento junior už posledné dve sezóny. Trénersky ho viedol Daniel Kuzmin a v tejto sezóne sa pripravuje pod vedením Lukáša Daubnera.  

Najšťastnejší pretekár

Pred štartom sezóny ukázal svoj potenciál, keď medzi mužmi vyhral nominačné preteky v Obertilliachu. Príjemne prekvapil bežeckým výkonom. To bolo ešte pred štartom sezóny. Zatiaľ svoju formu nemohol naplno ukázať. 

V slovenskom drese nastúpil na rýchlostné preteky v IBU Cupe. 

„Veľmi som sa na to tešil. Povedal by som, že hádam celý život som na to čakal. Dva roky som súťažil len v Slovenskom pohári. Bol to skvelý pocit. Atmosféra bola úžasná. Užíval som si to. V ten deň som bol asi najšťastnejší športovec,“ hovoril Ischakov pre Sportnet.

Po slovensky hovorí plynulo a bez väčších problémov. Zo slovenčiny má aj štátnu skúšku a študuje v Banskej Bystrici na Univerzite Mateja Bela.

V prvých pretekoch v slovenskom drese v Idre obsadil 42. miesto. Na strelnici netrafil jeden terčík. Čakal však od seba viac. Vraví, že nechce obsadzovať 30. či 40. priečky.

„S výsledkom som nebol spokojný. Hneď mi došlo, že ešte musím veľa trénovať. Potešila ma streľba aj to, že som splnil kvótu na Svetový pohár. Ale bežecký čas bol horší. Mal som veľkú stratu. Mám, čo doháňať.

Chcem bojovať o pódiové priečky a nie obsadiť 30. a 40. miesta. Ciele si dávam vysoké. Keby to tak nebolo, nerobil by som šport a asi by som ani nebol v slovenskej reprezentácii,“ vraví 20-ročný biatlonista. 

Hneď po prvých pretekoch sa však smolne zranil. Pri ceste na štadión sa pošmykol a zlomil si kosť na ľavej dlani. 

Inšpirovali ho Nadal s Djokovičom

Kto je nová tvár slovenského biatlonu? 

Ischakov je rodák z Kazane. Bežeckému lyžovaniu sa venuje naplno od štyroch rokov. V trinástich už bol naplno biatlonistom. Trénoval v Kazani, v Moskve aj v Ťumeni. 

V šestnástich a sedemnástich rokoch bol na národnej úrovni jeden z najlepších biatlonistov. Na juniorských súťažiach bojoval často o pódiové priečky. Mal svoju kvalitu. Na medzinárodných pretekoch však nikdy neštartoval. 

V Rusku bol jednotka vo svojej vekovej kategórii. 

„Lenže počas pandémie covidu sme mali veľké obmedzenia. Nemohli sme trénovať ani chodiť na sústredenia. Vtedy som si pozrel finále Roland Garros medzi Rafaelom Nadalom a Novakom Djokovičom.

Tenis som dovtedy nesledoval, ale toto ma chytilo a napadlo mi, že by som ho mohol skúsiť. Možno by mi to šlo. Mal som vtedy sedemnásť rokov, čo už je dosť vysoký vek na prechod do iného športu, ale chcel som to aspoň skúsiť,“ opisuje. 

Našiel si tenisovú akadémiu v Srbsku a na tri mesiace sa do nej prihlásil. Chcel skúsiť, či by tenis nebol preňho lepší šport. Mal trénera a každý deň sa pripravoval. Začínal v podstate od nuly, hoci v biatlone už v Rusku mal prvé úspechy za sebou. 

Po dvoch mesiacoch tenisovej prípravy pochopil, že ho udieranie do loptičky až tak nenapĺňa. „Pochopil som, že mi chýba biatlon a je to môj život. Hoci tenis som si obľúbil. Ale vrátil som sa späť.“

Slovensko mu napadlo ako prvé

Do ruskej reprezentácie sa však v tej sezóne už nemohol vrátiť, vynechal časť sezóny a prišiel o miesto. Vrátil sa do klubu. 

O niekoľko mesiacov sa však ruský šport dostal do medzinárodnej izolácie v dôsledku vojny na Ukrajine. Ischakov mal kariéru pred sebou.

„Bohužiaľ nemohol som pretekať na medzinárodných súťažiach. Preto som to chcel skúsiť v inej krajine. Napísal som na Slovenský zväz biatlonu a odpovedali mi, že by mi vedeli pomôcť,“ opisuje svoj prvý kontakt so Slovenskom. 

Prečo si však vybral práve Slovensko? 

„Je to zaujímavá historka. Keď som zvažoval, do ktorej krajiny by som mohol ísť, ako prvé mi napadlo Slovensko.