Kuzminová sa vracia. Doberajú si ju, či sú v Osrblí preteky pre veteránov

BRATISLAVA. Jej cesta k úspechu nebola jednoduchá a musela si všetko tvrdo vybojovať. Keď jej v rodnej krajine zavreli dvere, prekonala mnohé prekážky a úskalia.

V minulosti stála pred náročnými voľbami. Mala obdivuhodnú vôľu a nikdy nehľadala skratky. Za jej úspechmi sú roky driny a mnoho práce. 

Jej príbeh môže byť pre mnohých ľudí inšpiráciou. Anastasia Kuzminová je najúspešnejšia slovenská športovkyňa v ére samostatnosti.

Má medaily zo všetkých vrcholných podujatí a na zimných olympijských hrách bola zárukou medailovej istoty. Nestalo sa, že by sa z olympiády vrátila bez medaily. Dokonca z každej priviezla zlato.

Na víťazstvo premenila svoj prvý olympijský štart vo Vancouvri 2010 a rovnako víťazstvom sa s olympiádou v individuálnych pretekoch aj lúčila o osem rokov neskôr v Pjongčangu. 

Spoliehať sa na šťastie nechcela

Keď slovenská biatlonistka pred piatimi rokmi končila kariéru, stále patrila do najužšej svetovej špičky. V celkovom hodnotení Svetového pohára bola tretia a do posledných pretekov bola v hre o celkové víťazstvo.

Od veľkého glóbusu delilo 34-ročnú biatlonistku 35 bodov. Získala však malý glóbus za hodnotenie šprintu a v Östersunde pridala titul majsterky sveta v rýchlostných pretekoch. 

Za sezónu vybojovala spolu 5 víťazstiev. Logicky sa natískala otázka, či to nie je unáhlené rozhodnutie o ukončení kariéry.

Olympijská víťazka však naznačila, že už jej posledná sezóna - 2018/2019 bola v podstate nadplán a nerátala s ňou.

„Pre mňa to bola bonusová sezóna. Podarilo sa mi získať zlato na majstrovstvách sveta a dokonca aj malý glóbus, o ktorom som na začiatku sezóny ani nesnívala. Splnila som si takmer všetky športové sny,“ reagovala v roku 2019 Kuzminová. 

„Ospravedlňujem sa fanúšikom, ktorí mi veria a chcú, aby som pokračovala. Funkčne tam potenciál ešte je, ale v biatlone veľakrát rozhoduje hlava a spoliehať sa na šťastie alebo na to, že moja hlava bude zrazu v 35-ke iná, tomu už neverím,“ doplnila.

„Nasťa to nemala v športovej kariére ľahké. Tým, že nebola čistokrvná Slovenka. Dnes sa to zdá ako rozprávka, ale cesta k úspechom bola veľmi ťažká.

Každý štart bol pre ňu neustály stres a neustále dokazovanie niečoho. Športový dôchodok si zaslúži,“ hovoril vtedy pre RTVS bývalý tréner Kuzminovej Juraj Sanitra.

Slovenskú hymnu prvý raz spievala na ME

Od začiatku pôsobenia v slovenskom biatlone ukázala silu a sama dokázala zmeniť celú sezónu na jednu z najúspešnejších vôbec. 

Hneď po prvých štartoch v sezóne 2008/2009 bola zo slovenských biatlonistiek najlepšia a štartovala aj na majstrovstvách sveta v Pjongčangu. 

„Dali sme si sami pre seba cieľ, že v Pjongčangu by sme chceli byť do desiateho miesta a na majstrovstvách Európy sme chceli získať medailu,“ spomínal Daniel Kuzmin.

Nasťa tento plán prekonala hneď na začiatku.

V Pjongčangu v pretekoch s hromadným štartom vybojovala striebro. Už to bol obrovský šok a jej meno sa prvý raz dostalo do širokého povedomia. 

O niekoľko týždňov na majstrovstvách Európy 2009 už hrali na počesť Kuzminovej prvý raz slovenskú hymnu. Hneď dvakrát. Vyhrala šprint aj stíhacie preteky. Pri vyhlasovaní víťazov už hymnu spievala.

„Slová ma museli naučiť dievčatá, lebo som ich nevedela. Ale musím povedať, že slovenská hymna je krajšia ako ruská,“ hovorila.

Medaily už nesľubuje

Teraz sa Anastasia Kuzminová k športovej kariére vracia. Je to však úplne iná kapitola. Do biatlonu sa vracia po 5 rokoch. V živote športovca je to večnosť. 

Ani od takej šampiónky, ako je Kuzminová nemožno očakávať výsledky, aké dosahovala v minulosti. Už nebude takou líderkou a nebude samozrejmosťou, že bude bojovať o prvé priečky.