Beamonov rekord dodýchal v Tokiu '91

du ukončil na majstrovstvách sveta v Tokiu iný Američan Mike Powell. Atlét, ktorý v súťaži nebol favoritom, dosiahol osemstodeväťdesiatpäť. Na blížiacich sa MS v Berlíne (15. - 23. augusta) možno očakávať rekord v mužskej stovke.

BRATISLAVA. Na svetových šampionátoch utvorili atléti dovedna osemnásť najlepších výkonov histórie. Nadovšetko vynikajú skokanské, nielen Powelových 895 cm. Na MS 1995 v Göteborgu prekonal trojskokan Angličan Jonathan Edwards (dnes 43) svetový rekord hneď dvakrát, prvým pokusom 18,16 m, druhým 18,29 m.

Zo žien ohúrila v tej istej disciplíne Ukrajinka Inessa Kravecová (43) 15,50 m. Už na druhých MS 1987 v Ríme skočila Bulharka Stefka Kostadinovová (44) do výšky 209 cm. Tieto rekordy platia dodnes. Ani žrďkárska multirekordérka z Ruska Jelena Isinbajevová (27) nie je v hanbe, na MS 2005 v Helsinkách dosiahla 501 cm. Bol to jej druhý výkon nad päť metrov. Dnes drží svetový rekord hodnotou 505 cm.

Napriek výpočtu superskokov, jednotkou je Mike Powell (45) a 895 cm. Najmä preto, že svetový rekord sa zrodil v priamom súboji toho v tieni (Powella) s kráľom tejto disciplíny Američanom Carlom Lewisom (48).

Lewis je spolu s diskárom Alom Oerterom (USA) jediným atlétom, ktorý vyhral v jednej disciplíne olympiádu štyri razy za sebou. S Owensom sa môže zasa porovnať ziskom štyroch zlatých z jedinej olympiády (1984, Owens 1936, obaja 100 m, 200 m, diaľka, štafeta 4 x 100 m) a s predvojnovým fínskym vytrvalcom Nurmim zbierkou deviatich zlatých z OH.

Viedol 15:0 a prehral

Lewis mal pred tokijským šampionátom s Powellom bilanciu 15:0 a sériu 65 víťazstiev v rade. Práve on poľoval na Beamonových 890 cm, s Powellom nerátal nikto. Ak by sa v atletike rátala dĺžka všetkých skokov alebo trebárs súčet najlepších troch, zdolal by Lewis Powella nie na body, ale ťažkým knokautom. Ibaže v atletike platí najdlhší skok, aj keď je jediný. Carl mal najlepšiu sériu, akú kedy v histórii diaľkar zaznamenal: 868 cm, prešľap, 883, prešľap, 891 (s miernym nepovoleným vetrom), 887, 884. Skoky 887, 884, 883 sú v tabuľkách najlepších vôbec postupne 4., 5., 6. Powell okrem rekordných 895 cm v piatej sérii, až po nej sa dostal do vedenia v súťaži, skočil 785, 854 a 829.

O Beamonovi sa píše dodnes, o Powellovi nespravodlivo menej. Rekordérov možno porovnať iba v jednom - ani jeden z nich nebol v danom okamihu svetovou jednotkou. Beamon bol v Mexiku úplným nováčikom, k rekordu sa už nikdy nepriblížil ani náhodou a skoro ukončil kariéru. Powell má druhý najlepší skok života 870 cm, v celej Lewisovej ére bol diaľkarskou dvojkou. Titul majstra sveta v roku 1993 obhájil (Lewis nesúťažil). Na olympiádach 1988 a 1992 bol druhý, vždy za Lewisom.

Lewis mal nesporne smolu. Napriek tomu odborníci nájdu logiku. Powell vyvinul na posledných šiestich metroch rýchlosť 10,94 m/s, Lewis až 11,26 m/s. Powellov tréner Randy Huntington vysvetlil: „Carl je šprintér, ktorý skáče, Mike je skokan." Slovenský odborník na túto disciplínu Štefan Molnár dávnejšie hovoril, že Lewis sa zlým rozbehom a dopadom oberá o 10 - 20 cm.

Ako zdolal džentlmen 60 stôp

Trojskokanský rekord londýnskeho rodáka Jonathana Edwardsa v deväťdesiatom piatom sa čakal. Syn presbyteriánskeho pastora, odborný asistent na newcastelskej univerzite s chemickou špecializáciou, bol dlho vlastne amatérom. Na majstrovstvách sveta 1991 odmietol z náboženských dôvodov skákať nedeľňajšie finále. Jeden z najsympatickejších atlétov histórie zostal hlboko veriacim človekom, ale napokon sa predsa stal klasickým profíkom. Vtedy mal už dvadsaťsedem. Zmena životného štýlu znamenala pre Edwardsa v športovej výkonnosti plus meter. Rýchlo sa stal z neho najväčší adept, ktorý prekoná v trojskoku osemnásť metrov.

Už pred MS '95 tri razy pokoril vraj nedostižnú osemnástku - 18,43, 18,03 a 18,08. Vždy fúkal nedovolený vietor nad dva metre za sekundu. Na göteborskom šampionáte exceloval. Prvý pokus 18,16 m. Regulárne. Pre celý neanglosaský svet bolo po pretekoch. Nie pre Edwarsa. V jeho ponímaní nešlo o žiadny prelom, iba „obyčajný" svetový rekord 59,58 stopy. Po ďalšom pokuse 18,29 metra začal tento džentlmen džentlmenov zrazu šantiť ako malý chlapec. Z tradičného britského pohľadu pokoril šesťdesiat stôp!

Naničhodnica a kráľovná

Iným prípadom bol ženský trojskokanský výkon Inessy Kravecovej. Vo finále mala dva neplatné pokusy. Deväťdesiatdeväť percent atlétok by pochytila panika. Nie sebavedomú Ukrajinku, známu pichľavými poznámkami, pre ktoré ju súperky vnímali ako „nesympatickú horenosku". Existenčný pokus, podľa všetkých zákonov sa skáče na istotu, premenila na senzačný svetový rekord - 15,50 metra a s nedošľapom. Potom zasa prešliapla, ďalej vynechala pokus, a napokon, aby sa nepovedalo, skočila ledabolo 14,55 m. V mixzóne pre rýchle rozhovory povedala: „Prečo iba Edwards. Po druhom prešľape som si vytiahla z vaku jeho fotografiu. Motivovala ma, aby som dosiahla čo on."

Kravecová vyhrala aj na OH v Atlante 1996 skokom 15,33 m. Porovnanie Brita a Ukrajinky nie je možné. Edwards je dodnes vážený človek v najvyšších atletických kruhoch, chýrny komentátor BBC. Kravecovej pozitívny nález na stimulant ešte v roku 1993, za ktorý dostala trojmesačný dištanc, považovali za malý prešľap. Pred OH v Sydney ju však nachytali na anaboliká. To už bol prešľapisko. Dostala dva roky, skončila.

Dodnes platí i výškarský svetový rekord Bulharky Stefky Kostadinovovej 209 cm. Dosiahla ho na MS 1987 za dramatických okolností. Na 204 cm mala o dve opravy viac ako Bykovová zo Sovietskeho zväzu. Na 206 cm sa misky naklonili na Bulharkinu stranu, skočila na druhý pokus, Bykovová nie a jeden skok si nechala na 208. Neskočila. Kostadinovová si dala zvýšiť na 209 cm. Prekonala ich na druhý raz.

Kostadinovovej sa v roku 1995 narodil syn Niko. Ešte v tom roku vyhrala MS, o rok neskôr majstrovstvá Európy i olympiádu, v ďalšom halové MS. Bulhari ju jadnoznačne zvolili za najlepšieho športovca storočia a v roku 2005 aj za šéfku národného olympijského výboru.