Kedy pôjdeš spať? Si ako teroristka, hovorí mame nádej slovenskej atletiky

Atletiku vnímala od útleho veku. Ako malé dieťa chodievala s mamou na sústredenia. Má talent aj na umenie, rada spieva a pekne kreslí, ale nakoniec si vybrala šport.

Renáta Vodnyánszká mala v januári sedemnásť a o niekoľko týždňov získala aj prvý slovenský titul medzi ženami. Celkovo to bolo jej sedemnáste zlato v rôznych vekových kategóriách.

Z výškarky diaľkarka

Jej matka Renáta Medgyesová začínala ako nádejná výškarka. V štrnástich bol jej osobný rekord 185 centimetrov, čím patrila do svetovej špičky. Trénoval ju Michal Pogány, ktorý dosiahol skvelé výsledky s trojskokankou Šárkou Kašparkovou. Doviedol ju k olympijského bronzu a zlatu na svetovom šampionáte.

Medgyesová sa na olympiáde nikdy nepredstavila. V skoku do výšky sa jej výkony po určitom čase už nezlepšovali. Cítila, že potrebuje zmenu.

Otehotnela a po narodení dcérky Renáty sa vrátila už ako diaľkarka. Najlepšie výsledky dosiahla v roku 2010, keď v Novom Meste nad Váhom skočila osobný rekord 679 centimetrov a kvalifikovala sa aj na majstrovstvá Európy v Barcelone. Tam s výkonom 671 centimetrov skončila vo finále siedma.

Medgyesová tvrdí, že jej dcéra má na to, aby prekonala aj hranicu sedem metrov. Jej súčasný osobný rekord pod holým nebom je 606 centimetrov. V tejto sezóne by chceli pokoriť métu 615 centimetrov.

Príprava v ťažkých podmienkach

Renáta Vodnyánszká zvíťazila na halových majstrovstvách Slovenska s novým osobným halovým rekordom 587 centimetrov.

O dva týždne vyhrala aj majstrovstvá Slovenska juniorov s výkonom 571 centimetrov. „Bola by som spokojnejšia, ak by som skočila 590 centimetrov, ale vzhľadom na okolnosti je aj tento výsledok fajn,“ hovorí mladá atlétka.

Jej príprava mala ďaleko od ideálu. Októbrové sústredenie v Tatrách museli predčasne ukončiť, lebo do platnosti vstúpili nové reštrikcie. Športové haly sú stále zavreté, museli trénovať vonku.

„Technicky sme neboli pripravené tak, ako sme mali. Na dvojfázové tréningy sme nemohli ani pomyslieť. Iné pretekárky sa pritom pripravovali v teple na Kanárskych ostrovoch. Takže ja som s halovou sezónou nadmieru spokojná,“ vyhlásila Renáta Medgyesová, mama a trénerka v jednej osobe.

Kedy pôjdeš spať? A čo vitamíny?

Svoj klub Megy Sport Dunajská Streda založila ešte ako aktívna pretekárka, aj týmto spôsobom sa chcela hlásiť k rodnému mestu. Teraz sa v nej venuje mladým talentom. Pravidelne organizuje letné tábory aj vianočné preteky v skoku do výšky pre deti.

Vraj nie je veľmi prísna. „Keď vidím, že niekomu sa už chce vracať, tak už nech nebehá,“ hovorí so smiechom. „Dcéra ma volá teroristka. Samozrejme od nej vyžadujem viac, ako od ostatných. A keďže sme spolu aj doma, sledujem každý jej krok. Kedy pôjdeš spať? Nezabudla si na vitamíny? Spravila si regeneráciu? Takéto otázky sú na dennom poriadku,“ priznáva Renáta Medgyesová.

Na druhej strane mladá pretekárka si voči svojej mame dovoľuje viac. „Ja by som nikdy v živote neodvrávala Misimu Pogányovi, ale ona mi povie, keď je nespokojná. Občas sa pohádame, ale väčšinou to medzi nami funguje dobre,“ myslí si Medgyesová.

Renáta Vodnyánszká potvrdzuje slová svojej matky. „Vychádzame spolu dobre, ale niekedy mám na niečo iný názor. Vtedy si spolu sadneme a prediskutujeme veci. Je jasné, že odo mňa čaká 120 percent a viem, že ma buzeruje len pre moje dobro,“ vraví 17-ročná atlétka.

Fanatičky a maximalistky

Medgyesová čerpá aj zo svojich pretekárskych skúseností. „Snažím sa vyvarovať chýb, akých sa dopustili moji tréneri,“ zdôrazňuje. Spomína, že musela často behať dlhšie trate, čo jej neprospelo a raz ju postavili na štart aj v päťboji, kde si nakoniec zlomila kostičku v päte. „Pritom mi chýbal len centimeter k olympijskému limitu do Londýna,“ vraví bývalá pretekárka.

Jej dcéra má podľa nej viac talentu a je ešte väčšia fanatička než ona. Hoci obe uznávajú, že maximalizmus je pre ne prirodzený.

„Je odo mňa vyššia, má 176 centimetrov, ja iba 169. To je jej plus. Je aj rýchla, aj v behu na 60 metrov bola slovenská šampiónka. To je výhoda pri skoku do diaľky. Bola by aj dobrá výškarka, má k tomu postavu i členky, ale táto disciplína ju až tak nechytila za srdce,“ vysvetľuje Medgyesová.

Svoju dcéru chce šetriť: neschvaľuje postupy trénerov, ktorí deti tlačia do mnohých rôznych disciplín. Z toho pramenia aj zranenia.

Túži po slovenskom rekorde

Vodnyánszká sníva o vrcholných podujatiach. „Rada by som sa zúčastnila na majstrovstvách sveta a na olympiáde. Chcela by som skočiť aj nový slovenský rekord,“ hovorí o svojich cieľoch. Rekord drží Eva Murková, 701 centimetrov dosiahla ešte v roku 1984.

Dni Vodnyánszkej sa točia okolo atletiky. Keď netrénuje, sleduje prenos z nejakého mítingu, alebo rozmýšľa o tom, ako by sa mohla zlepšovať. „Aj pred pretekmi zvyknem niekedy priveľa rozmýšľať. Ale asi ani to by nebolo dobré, keby som nemala vôbec žiadnu trému,“ priznáva Vodnyánszká.

Jej mama súťaže tiež prežíva. „Je to horšie, než keď som sama skákala. Som oveľa nervóznejšia ako za pretekárskych čias. Snažím sa to pred ňou nedať najavo, ale keď súťaží, dlane mám ľadové a trasiem sa zimou,“ prezradila Medgyesová.

Športuje celá rodina

Ich rodina miluje šport. Medgyesovej otec, Jozef Medgyes bol ligový futbalista, hrával za Trnavu, Cheb i Dunajskú Stredu. V zahraničí si obliekal dres Wismutu Aue a Altaya Izmir. Žiaľ, v roku 1997 vo veku 35 rokov podľahol zákernej chorobe.

V jeho šľapajach pokračovali i synovia. Jozef hrával za Dunajskú Stredu, najmladší z detí, Sinan je hráčom nováčika maďarskej najvyššej súťaže Budafoku. Futbal však očaril aj atlétku Renátu.

„Futbal je môj druhý najobľúbenejší šport. Mám aj trénerskú C licenciu. Možno raz budem trénovať nejaký detský tím,“ dodala Renáta Medgyesová.