V júli 2021 sa EMMA ZAPLETALOVÁ tešila v estónskom Tallinne z titulu majsterky Európy do 23 rokov, keď dosiahla čas 54,28 sekundy. Následne ju však výrazne pribrzdili zranenia, a tak tento čas zostával dlho neprekonaný.
Sezóna 2025 je však pre slovenskú atlétku ako zo sna. Nielenže sa dokázala vrátiť na súťažné dráhy, ale je na nich rýchlejšia ako kedykoľvek predtým.
Za posledné niečo vyše tri mesiace pokorila spomenutú métu päťkrát, pričom svoju skvelú formu nateraz korunovala vo finále Diamantovej ligy v Zürichu, kde finišovala druhá v národnom rekorde 53,18 sekundy.
Prekonala tým aj zápis trojskokanky Dany Velďákovej, ktorej 4. miesto z roku 2010 bolo najlepším slovenským výsledkom vo finále prestížneho atletického seriálu.
Čo ste si ako prvé pomysleli, keď ste dobehli do cieľa na druhom mieste a videli ste, že svoj predošlý rekord ste pokorili o štyri desatiny?
Veľmi som sa potešila, ale už ma to nešokovalo tak, ako keď som prvýkrát zabehla pod 54 sekúnd. Nechcem povedať, že som s tým počítala, ale bola to taká prirodzená reakcia, že som sa usmiala a potešila z výkonu.
Bola som veľmi šťastná aj preto, že som sa mohla potešiť s Femke. Ona sa vždy úprimne teší, keď vidí, že som prekonala vlastný rekord. Som šťastná a vďačná, že som vo finále skončila druhá s takýmto časom.
VIDEO: Beh na 400 m prekážky žien vo finále Diamantovej ligy 2025
S aktuálnou jednotkou tejto disciplíny Femke Bolovou ste na trati súperky, ale možno povedať, že vám praje a podporuje vás?
Femke je na trošku inej výkonnostnej úrovni ako som ja alebo iné pretekárky, ale na druhej strane je veľmi priateľská a milá. Nedáva najavo, že ona je tu superhviezda a vy ste od nej tí slabší.
Aj keď na Diamantovej lige v Chorzówe videla, že som druhá a že som zabehla národný rekord, tak bežala za mnou, prišla ma objať a tešila sa so mnou.
Veľmi mi praje, čo je možno čiastočne spôsobené aj tým, že ma vedie jej bývalý tréner Bram Peters, takže je medzi nami aj takéto prepojenie.
Ako by ste opísali samotný beh v Zürichu?
Stále strácam na prvej prekážke. Nábeh nie je taký rýchly, ako by mal byť a viem, že v tomto mám rezervy. Potom som si išla svoje vlastné preteky.
Sústredila som sa na každú prekážku, obzvlášť v druhej zákrute, kde sme mali s trénerom plán udržať rýchlosť, nespomaľovať a získať čas na súperky.
V závere, keď som išla na 10. prekážku, som bola vedľa Jamajčanky Knightovej. Kým mne tá prekážka vyšla, ona mierne pribrzdila a dostala som sa pred ňu. To mi dodalo ešte viac síl do finišu a celkovo mi ten beh vyšiel.
Zo svojho rekordu som stiahla štyri desatiny, čo som nečakala. Podmienky boli dobré, hoci ja mám radšej, keď je trochu teplejšie. Atmosféra na štadióne bola výborná a myslím si, že aj to pomohlo k môjmu výkonu.
Vraveli ste, že na prvej prekážke máte dlhodobo rezervy. Má úvodná prekážka nejaké špecifiká, čím vám robí problémy?
Nevychádza mi preto, lebo keby som sa k nej rozbehla naplno, tak by som bola príliš blízko, čo by nebolo dobré. Preto sú tie moje prvé kroky trošku opatrnejšie, aby mi to správne vyšlo.
S trénerom sme analyzovali, že práve na štarte treba zapracovať a možno ísť naplno, ale o krok menej. To si však už necháme do budúcej sezóny.
Predošlé preteky Diamantovej ligy v Bruseli ste vynechali a uprednostnili tréning. Zrejme aj to pomohlo vášmu výkonu.
Po podujatí v Poľsku som mala dostatok bodov, a tak sme sa rozhodli, že namiesto pretekov dotrénujeme niektoré veci, ktoré boli potrebné a sústredíme sa na finále v Zürichu a následné MS v Tokiu.
Tentokrát síce na štarte neboli Američanky, ale myslím si, že časom 53,18 sekundy by som mohla súperiť aj s nimi, respektíve by som ich minimálne potrápila. Boli to zatiaľ moje životné preteky.
VIDEO: Emma Zapletalová poskytla rozhovor aj po príchode na Slovensko
V čom vidíte najväčší prínos vášho holandského trénera?
Určite v tom, že sa zmenil systém trénovania a tiež by som vyzdvihla to, že ma vie kvalitne mentálne pripraviť. Každé preteky si analyzujeme, hľadáme čo možno zlepšiť a celkovo je to tréner vysokej kvality.
Ako som spomínala, trénoval aj Femke Bolovú a osobne som už počas prípravy cítila, že to ide správnym smerom. Aj teraz to ide lepšie od pretekov k pretekom a vyzerá to tak, že forma pred vrcholom sezóny stúpa.
Tri roky ste bojovali so zraneniami, pričom nie je pravidlom, že sa športovec po takomto období vráti v ešte lepšej forme. Ako by ste pred rokom reagovali, keby vám niekto hovoril o tom, čo dosiahnete?
Asi by som zasmiala a pomyslela si, že by to bolo krásne. Na druhej, možno by som tomu aj verila, pretože viem, že mám potenciál byť dobrá.
K takémuto úspechu vedie náročná cesta. Zmena trénera ma nakopla a každým tréningom som sa zlepšovala. Videla som, že to ide dobrým smerom, ale ani na začiatku roka by som si nemyslela, že budem behať takéto časy.
Je skvelé, že to nie je iba sen, ale realita. Veľmi sa z toho teším, ale myslím si, že si možno až po sezóne niekde na dovolenke uvedomím, čo všetko sa v sezóne udialo, podarilo a kam som sa posunula.
Vrcholom sezóny budú MS v Tokiu. Svojimi výkonmi ste dokázali, že máte na to, aby ste zabojovali aj o osemčlenné finále.
Je to môj veľký cieľ. MS sa však začínajú od nuly a treba sa sústrediť už na rozbehy. Je pekné, čo som dosiahla, no v Tokiu to bude nová súťaž.
Pôjdem od behu k behu a budem dodržiavať plán, ktorý budeme mať s trénerom. Je to všetko otvorené. Budú tam Američanky, Jamajčanky a ďalšie pretekárky, ktoré sú nevyspytateľné a vedia sa pripraviť na šampionát.
Ako vnímate podporu slovenských fanúšikov?
Určite ma to veľmi teší. Po finálových pretekoch som si ešte nestihla pozrieť všetky správy, no som šťastná, že takto robím radosť fanúšikom.
Vážim si toho, že boli ľudia, sponzori či tím Dukla Banská Bystrica, ktorí ma podporovali aj vtedy, keď sa mi nedarilo a bola som zranená. Zotrvali pri mne a verili mi, že sa môžem vrátiť, za čo im ďakujem.
