Ani chrám futbalu, ba ani drevená dedina

Sportnet|7. mar 2005 o 00:00

Košice - Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia mali Košice smelé a imponujúce plány. Rozhodli sa postaviť si areál pre čo najväčší počet

športov, s ktorým sa nevedeli stotožniť vari len tí najkonzervatívnejší starousadlíci. Ani nie preto, že by čosi nové neprivítali, ale akoby sa im zo zahriateho hniezdočka nechcelo vytiahnuť nohy ďalej, nový komplex sa im zdal z centra mesta príliš ďaleko. Pritom metropola východu rástla obyvateľom pred očami, takže veľkolepé športovisko bolo na programe dňa oprávnenou požiadavkou. Samotná pestrosť možnej výstavby rozhodla rýchlo o názve Všešportový areál, aký v tomto období nemalo žiadne mesto v bývalom Československu. Možno aj preto ľudia v Prahe, Bratislave, či v Ostrave zostali zahriaknutí a nevedeli ako na tento pozoruhodný krok reagovať.

Pravdou je, že v Košiciach našli otcovia mesta pre takéto reprezentačné športové dielo výhodnú polohu aj s veľkými priestormi pre parkovanie, čo v súčasnosti je už samozrejmosťou na celom svete. Keď futbalisti VSS Košice testovali trávnik v nedeľu 29. februára 1976 v ligovom dueli so Žilinou, a 10. marca aj v nevľúdnom počasí pred 40 tisíc divákmi pokrstili štadión vo VŠA reprezentanti medzištátnym stretnutím ČSSR ZSSR, zdalo sa, že v tomto stánku sa začína pre Košice nová športová éra. Postupne pribudlo aj umelé osvetlenie, malá tribúna, miesta na sedenie upresnili pre 30 tisíc divákov. Futbal mal dostať okrem hlavnej hracej plochy, ďalšie tri trávnaté a škvarové ihrisko. Celú akciu výstavby zastrešovalo mesto v spolupráci s telovýchovou, reálnu podobu začínali naplňovať aj ďalšie plány. Strechu nad hlavou získali i vzpierači a hádzanári. Basketbalistky VSS Košice hrali vedľa známeho Blšáku v hale s hľadiskom asi pre 600 divákov, mali pekné šatne, saunu, plaváreň, klubové kancelárie, takže podľa slov uznávaného stratéga podkošového športu Ota Povoľného také výborné možnosti a prostredie pre prípravu a regeneráciu nemajú ani terajšie hráčky Delty. K tomuto obdobiu jeden z pamätníkov vtedajších košických pomerov Imrich Skalina ináč dlhoročný člen najvyšších telovýchovných orgánov ÚV ČSZTV a SÚV ČSZTV ktorý športovcom veľa pomáhal, na vznik VŠA, o prvých rokoch jeho výstavby a vtedajších pomeroch hovorí: " Pre výstavbu VŠA bola určená komisia, ktorej predsedom bol nebohý Jozef Kubašovský v tom čase podpredseda KNV, členom bývalý riaditeľ Banky Tibor Vaško, ale čo je podstatné, manažérom celej výstavby sa stal František Gacik. Všetky plány a zámery pripravoval spolu s projektantmi a architektmi mesta, ktoré potom schvaľovala komisia. Hoci s Gacikom som bol dobrým priateľom, pri niektorých jeho predstavách sme si nepadli do náručia, na nejaký čas sme sa trochu aj pohnevali. Jeho skupine som vyčítal, že stavia drevenú dedinu, na čo mi oponovala, že aj vo Švédsku a v Nórsku budujú na základoch dreva, o čom som vedel aj ja, dokonca takto je postavený i krásny zimný štadión vo švajčiarskom Davose. Rozdiel však bol v tom, že v spomínaných krajinách dokázali drevo neporovnateľne lepšie impregnovať, ako u nás. Nakoniec, čas ukázal, že som mal, žiaľ, pravdu." Na otázku, čo tam všetko malo byť, odpovedal: "Pokiaľ sa dobre pamätám, ústredným motívom bol futbalový štadión aj s tréningovými plochami. Projektoval ho už tiež nebohý Ing. Ladislav Greč, ale samotný stánok rástol megalomansky, čo som tiež kritizoval, lebo som vedel, že až na výnimky ho pravidelne nezaplní 30 tisíc divákov. Lenže projektanti sú takí, že si nedajú povedať. Preto aj nasledovníci ich oprávnene kritizovali, že pri výstavbe nešli viac do hĺbky, nebudovali tribúnu a až neskôr za ovalom postavili sociálnu budovu aj s hráčskymi kabínami. Takýto nezvyklý krok však spočíval v tom, že pivovar sa potreboval zbaviť množstva zeminy, ktorú tam autami navážali aj z ďalších častí mesta, čo ovplyvňovalo celú výstavbu štadióna. Pokiaľ ide o ďalšie objekty, v areáli stavali haly, bola tam i nórska nafukovacia hala, ktorá mala životnosť len päť rokov, ale vydržala oveľa dlhšie, z čoho mali radosť zápasníci a atléti. Ing. Gacik sa pokúšal aj o zatrávňovanie plôch, bol na inštruktáži v KĽDR, ale my sme doma takú trávu nemali, takže prednosť dostal podklad z dŕn. V tejto časti mal vyrásť tiež jazdecký areál, plaváreň, kolkáreň, hotel, rôzne plochy na cvičenie, v okolí Baumaxu nový zimný štadión. Projekty však každú chvíľu niekto menil, a tak sa stavalo, ako stavalo. Najhoršie však bolo, že postoj k tomuto areálu nebol nakoniec taký, akoby si to svojím významom zaslúžil. Človeku je dnes veľmi smutno, keď vidí, ako to všetko dopadlo... Zostala vlastne len hádzanárska hala, ináč sa všetko rozkradlo a spustošilo, čo dokazuje aj pohľad na futbalový štadión. Jeho súčasným vlastníkom je Penta. Viem, že zástupcovia mesta sa snažia tento stav riešiť v prospech športu ako rokovaniami, tak aj pomocou uznesenia, ktoré mestské zastupiteľstvo našťastie prijalo pred dvoma či tromi rok

Čo ponúkol VŠA

Na futbalovom štadióne vo Všešportovom areáli v Košiciach bolo v rokoch 1976 1996 desať oficiálnych medzištátnych stretnutí A mužstiev (z nich Československo aj pod názvami ČSSR, Výber ČR a SR zohralo šesť a Slovensko štyri zápasy), dve stretnutia PVP a Intertocupu, tri Pohára UEFA a popri ďalších priateľských dueloch bola zlatým klincom návšteva najslávnejšieho futbalistu všetkých čias Brazílčana Pelého vo VŠA. Okrem ligových zápasov VSS, ZŤS a 1. FC Košice podrobnejší prehľad odohraných významných zápasov na rôznej úrovni vo VŠA vyzerá takto:

10. 3. 1976: VŠA otvoril priateľský medzištátny zápas ČSSR ZSSR (2:2),

30. 4. 1980: ČSSR Maďarsko 1:0, prípravný zápas na ME´80 v Taliansku,

26. 9. 1990: ČSSR Island 1:0, kvalifikácia o postup na ME´92 vo Švédsku,

23. 9. 1992: Československo Faerské ostrovy 4:0, kvalifikácia MS´94 v USA,

2. 6. 1993: Výber ČR a SR Rumunsko 5:2, kvalifikácia o postup na MS´94 v USA,

27. 10. 1993: Výber ČR a SR Cyprus 3:0, kvalifikácia o postup na MS´94 v USA,

8. 3. 1995: Slovensko Rusko 2:1, priateľský zápas,

29. 3. 1995: Slovensko Azerbajdžan 4:1, kvalifikácia o postup na ME´96 v Anglicku,

6. 9. 1995: Slovensko Izrael 1:0, kvalifikácia o postup na ME´96 v Anglicku,

15. 11. 1995: Slovensko Rumunsko 0:2, kvalifikácia o postup na ME´96 v Anglicku.

EXHIBÍCIA

19. 9. 1994: Československí internacionali Hviezdy Brazílie (0:4) so slávnostným výkopom Pelého.