Nedeľa, 7. marec, 2021Meniny má Tomáš
Anastasia Kuzminová je najúspešnejšou slovenskou športovkyňou na zimných olympiádach. (Autor: TASR)
Miloslav Šebela|Publikované 7. feb 2018 o 16:00

Slovensku som vďačná, tvrdí Kuzminová.

BRATISLAVA. Ostalo to stratené niekde v preklade. Kým Anastasia Kuzminová pred piatimi rokmi na olympiáde v ruskom Soči vysvetľovala, že Slovensko si obľúbila a cíti sa ako Slovenka, do sveta sa vtedy vďaka nepresnému prekladu šíril presný opak.

Z prekrútených slov bola chvíľu senzácia. Reakcie a niektoré ostré slová olympijskú víťazku zaboleli.

„Pre niekoho som len Ruska a myslí si, že som prišla s nejakými zámermi. Prišla som sem, lebo sa mi tu veľmi páči. Našla som tu domov. Tak ako ryba si hľadá lepšiu vodu, tak aj človek si hľadá, kde je mu lepšie. Slovensku som vďačná. Keby som sa nepresťahovala do Banskej Bystrice, nepodarilo by sa mi vrátiť k športu v takej forme a tieto úspechy by som nedosiahla,“ hovorila Kuzminová.

V Rusku jej nedali na výber

Ako sa však z biatlonistky, ktorá sa narodila na Sibíri v Ťumeni, stala Slovenka?

Bola za tým láska. Zahľadela sa do krajana, bežca na lyžiach, ktorý v Banskej Bystrici už dlhšie býval. S budúcim manželom sa zoznámila medzi nebom a zemou. V lanovke na ľadovec Dachstein.

V kabínke, ktorá bola naprataná, Daniel Kuzmin galantne uvoľnil miesto slečne, ktorá horko-ťažko stála na jednej nohe. Bola to láska na prvý pohľad.

Kuzminovová s manželom Danielom. (Autor: TASR)

Mladý pár sa usadil v Banskej Bystrici, kde Kuzmin už niekoľko rokov žil. „O tom rozhodli aj moje problémy s kolenami. Chcela som si ich liečiť v Novamede v Banskej Bystrici, keďže som už predtým navštívila Daniela. Mesto aj ľudia sa mi páčili,“ spomína Kuzminová.

Lenže rozhodnutie súťažiť za novú krajinu sa nerodilo ľahko. A poukazuje na to, aké náročné to majú ženy matky vo vrcholovom športe.

V roku 2007 sa páru narodil syn Jelisej. Práve v nasledujúcich mesiacoch sa rozhodlo, že kariéra Kuzminovej sa už nebude odohrávať pod ruskou, ale pod slovenskou vlajkou. Pritom nebolo treba veľa. Stačilo dať rodine istotu a urobiť ústupky.

Sanitrovi najskôr jej meno nič nehovorilo

Kuzminová dostala pozvánku na sústredenie ruského tímu. Pre ňu to bolo nepredstaviteľné. Jelisej mal len niekoľko mesiacov. Prednosť mala logicky rodina, čo ruskí tréneri nevedeli pochopiť. Kuzminová teda nikam necestovala.

V Rusku ju z reprezentačného tímu vyškrtli. V tom čase bol ruský biatlon na vrchole, nemal núdzu o pretekárov.

Od biatlonu ju to neodradilo, hoci neskôr priznala, že v ruskej reprezentácii chuť na šport strácala. Tlak bol príliš veľký. Návrat do ruskej reprezentácie by bol zdĺhavý a pre rodinu bolestivý.

„Bola som pred voľbou, či budem pokračovať v kariére v zahraničí, alebo s biatlonom úplne skončím," hovorila Kuzminová ruským novinárom.

Preto Daniel Kuzmin zašiel za šéfom slovenského biatlonu Jurajom Sanitrom, či by zväz nemal záujem o biatlonistku, ktorá doteraz súťažila za Rusko.

„Veľmi dobre si na to spomínam.

Prémiový obsah

Zamknutý obsah Sportnet.sk bude dostupný mesiac zdarma.
Stačí sa prihlásiť pomocou SME prihlásenia.

Ak ešte nemáte SME.sk účet, zaregistrujte sa

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články