Mal iba osemnásť, keď sa prihlásil do armády. Posadili ho ku guľometu na palube bombardéra B-24 Liberator a poslali ničiť ciele v nacistickom Nemecku. Vedel, že tam na neho všade striehne smrť.
Ale prežil a keď sa vrátil domov, stal sa legendou. Charles Philip Bednarik, bývalá hviezda amerického futbalu, sa narodil pred sto rokmi v rodine slovenských vysťahovalcov.
Slovenský kostol aj škola
„Na svoj pôvod bol veľmi hrdý. Vždy spomínal, že je Slovák,“ hovorí pre Sportnet do telefónu Kenneth Safarowic, zať Charlesa Bednarika.
Rodičia budúcej hviezdy NFL, Karol Bednárik a Mária Pivovarníčková, prišli do Ameriky v roku 1920 z dediny Široké pri Prešove. Usadili sa v mestečku Betlehem v Pensylvánii, kde tvorili väčšinu obyvateľov prisťahovalci.
„V Betleheme bol slovenský, poľský, maďarský a írsky kostol. Ako chlapec som chodil do slovenskej školy Svätého Cyrila a Metoda a učil som sa po slovensky.
Anglicky som sa naučil až neskôr v škole, ale vždy, keď som prišiel domov, s rodičmi som sa rozprával zasa po slovensky,“ vysvetľoval pred 16 rokmi v rozhovore pre Pravdu Charlie “Chuck“ Bednarik.
Vyrastal v chudobných pomeroch. Otec sa zamestnal v miestnej oceliarni, mama sa starala o šesť detí. Charlie preto odmalička brigádoval, aby prispieval do rodinného rozpočtu. Robil golfového caddieho alebo za dva doláre na deň pracoval na farme.
Peklo nad Berlínom
Ešte pred ukončením strednej školy narukoval a stal sa členom amerického vojnového letectva. „Chcel som byť pilot, ale nespravil som skúšky. Tak ma posadili do bombardéru ako strelca,“ vysvetľoval pred rokmi Bednarik.
Zúčastnil sa na 30 leteckých misiách. Aj po rokoch starostlivo doma opatroval zožltnuté papieriky, na ktoré úhľadným písmom napísal dátumy a ciele akcií - prvá 27. augusta 1944 nad Berlínom, posledná 20. apríla 1945 nad Zwieselom.
Spomínal, ako pred akciou vstával o štvrtej nad ránom a zakaždým si dal výdatné raňajky, akoby to malo byť jeho posledné jedlo v živote. „Všade okolo nás zúrila protiletecká paľba, počuli sme, ako strely prenikajú do lietadla. Ping! Ping! Ping!“ hovoril pre magazín Sports Illustrated.
Viackrát mal na mále. Aj vtedy, keď sa ich stroj poničený flakmi z protiletadlového kanóna vracal na základňu a havaroval. Chuck musel vykopnúť okno a vyskočiť na zem zo šiestich metrov.
„Po návrate domov sa plánoval zamestnať v oceliarni ako jeho otec, ale rodinu navštívil tréner amerického futbalu z Pensylvánskej univerzity vo Philadelphii a presvedčil ich, aby šiel Chuck študovať, získal vzdelanie a zároveň hral za školu futbal,“ vraví Kenneth Safarowic, ktorý o svojom slávnom svokrovi napísal knihu.
Obranca aj center
Na univerzite Bednarik naplno rozvinul svoj športový talent.
Patril k najlepším univerzitným hráčom amerického futbalu v krajine. Na sklonku roku 1948 si ho tím Philadelphia Eagles vybral v drafte NFL z prvej pozície.
Prvé dva zápasy presedel na lavičke. Cestou z Detroitu zašiel vo vlaku za trénerom Alfredom Nealom a nástojil, aby ho klub vymenil niekam, kde bude hrať.
V nasledujúcom zápase nastúpil od začiatku a odvtedy aj ďalších štrnásť rokov. Hneď prvý rok získal nováčik svoj prvý majstrovský titul, keď Philadelphia zdolala v prvom finále vysielanom naživo v americkej televízii Los Angeles Rams 14:0. Každý hráč Eagles dostal za odmenu 1090 dolárov a zlatú sponu na kravatu.
Na rozdiel od súčasnosti, v 50. či 60. rokoch minulého storočia nezarábali najlepší hráči amerického futbalu veľa. Chuck Bednarik nikdy nezarobil viac ako 27 000 dolárov za sezónu (aj s bonusmi).
Aj preto si popri futbale privyrábal tým, že mimo sezóny predával betón. Prischla mu tak prezývka „Betónový Charlie.“
Za štrnásť sezón odohral za Philadelphiu 169 zápasov zo 172 možných.
Dnes je samozrejmosťou, že hráči amerického futbalu sa špecializujú na jednotlivé posty. Ale Chuck Bednarik bol jeden z posledných univerzálov, ktorý dokázal plnohodnotne nastupovať ako obranca aj center.
Bývalý spoluhráč Tom Brookshier o ňom povedal, že súperov strhával dolu ako handrové bábiky. Druhý majstrovský titul získal s Philadelphiou v roku 1960. Keď sa o dva roky lúčil, klub mu venoval tisíc dolárov a farebný televízor.
Hit na Franka Gifforda
Bednarik bol majstrom drsných stretov so súpermi a jeden z nich vošiel do histórie. V Amerike ho zvolili za 44. najslávnejší moment v dejinách NFL.
Na ceste za majstrovským titulom nastúpili Eagles 20. novembra 1960 proti New York Giants na legendárnom Yankee Stadium.
VIDEO: Chuck Bednarik "zrámoval" Franka Gifforda
Dve minúty pred koncom sa domáci Frank Gifford zmocnil lopty, no ubehol s ňou sotva zopár metrov, keď obranným zákrokom Bednarik zložil k zemi. Tvrdo, ale čisto.
Gifford zostal nehybne ležať na ihrisku a Bednarik nad ním od radosti zaťal päste. Vďaka pohotovému fotografovi Johnovi Zimmermanovi vznikol jeden z najikonickejších záberov NFL.
„Videl som Gifforda, ako beží s loptou, tak som sa mu postavil do cesty. Vyzeralo to, ako keď sa Volkswagen rúti po jednosmerke a oproti ide kamión. Giffrod sa zvalil, lopta vyletela do vzduchu.
Zmocnil sa jej spoluhráč Weber a keďže do konca zápasu zostávala už len minúta, vedel som, že je to v suchu,“ zaspomínal si Bednarik po rokoch na pamätný moment v denníku Philadelphia Inquirer.
Giffroda odniesli z ihriska na nosidlách. Jeho manželka stála pred šatňou Giants, keď tímový lekár vystrčil hlavu z dverí a povedal: „Obávam sa, že je mŕtvy.“ Až potom, čo sa pozviechala, sa pani Giffordová dozvedela, že doktor hovoril o ochrankárovi, ktorý počas zápasu dostal infarkt.
Frank Gifford utrpel ťažký otras mozgu a strávil desať dní v nemocnici. Hoci spočiatku odmietol Bednarikovo ospravedlnenie, kvety aj ovocie, neskôr vysvetľoval, že k nemu necíti žiadnu zášť. „Chuck ma trafil presne tak, ako by som ja trafil jeho. Zasiahol ma ramenom, bol to čistý stret. Taký je futbal.“
Hrával slovenské pesničky
V roku 1948 sa Chuck Bednarik oženil s Emmou Margetich. Narodilo sa im päť dcér - Charlene, Donna, Carol, Pam a Jackie.
„Rodičia sa spoznali na zábave, kam chodil otec aj so svojimi príbuznými hrávať,“ vysvetľuje Charlene. Spontánne vytiahne aj zopár slovenských slovíčok, ktoré si pamätá: Ako sa máš? Dobre... „A ešte mal jedno obľúbené, ktoré rád používal...“
So švagrom Kennethom Safarowichom chvíľku sa chvíľku dohadujú, keď obaja zrazu vyhŕknu: „Do rici choď!" smejú sa.
„Naša mama ešte žije, v auguste minulého roka oslávila sto rokov,“ prezradí Charlene. Kenneth dodá, že Chuck bol aj výborný hudobník. Hral na viacero nástrojov, najradšej na akordeón.
„Mal veľmi rád slovenské pesničky, ale na názvy sa ma nepýtajte.“
Do hovoru sa zamieša jeho manželka Carol. „Stará mama z otcovej strany bola veľmi dobrá kuchárka. Varila rôzne dobroty. Napríklad... Holúbky. A pamätám si, že robila vynikajúci zemiakový šalát.“
Chuck Bednarik niekoľkokrát navštívil krajinu svojich predkov. Podľa vlastných slov prvý raz na konci 60. rokov a naposledy koncom osemdesiatych.
Zomrel v roku 2015 vo veku 89 rokov.
Na Slovensku pomenovali po ňom majstrovskú trofej, o ktorú súperia najlepšie tímy amerického futbalu. V Amerike nesie jeho meno cena pre najlepšieho defenzívneho univerzitného hráča.
V roku 2012 odhalili jeho sochu na štadióne Franklin Field, ktorý patrí Pensylvánskej univerzite a kde v rokoch 1958-70 hrali svoje zápasy Philadelphia Eagles.
