Veľké tímy to nechápu. Keď Peťa získa veľký glóbus, bude to extrémne

Sám sa čudoval, čo sa deje. V tréningoch zdolával silných súperov aj o sekundu. A po dlhom čase prišli aj výborné výsledky v pretekoch. Vo Svetovom pohári bol dvakrát v elitnej desiatke, na majstrovstvách sveta skončil ôsmy.

„Keď som bol mladší, výsledky prišli nečakane. Teraz sú pravidelné a patrím medzi elitu. Jazdím ako oni,“ hovorí lyžiar ADAM ŽAMPA, ktorý cez víkend priamo v Jasnej sledoval aj preteky žien vo Svetovom pohári.

Životnú sezónu má nielen Petra Vlhová, ale aj Adam Žampa. Súhlasíte? 

Je to super pocit. Hoci v mojom prípade je to paradox, keďže celú sezónu ma bolí chrbát. A napriek tomu je to moja najlepšia sezóna. Som rád, že sa mi to podarilo a najmä, že chrbát stále drží.

A pred Petrou dávam klobúk dole. Jazdiť všetky disciplíny je extrémne náročné a vyčerpávajúce. Obdivujem jej mentálne nastavenie, sústredenie. Aj v Jasnej každý od nej očakával víťazstvo. A ona to zvládla. Mentálne je silná.

Držím jej palce, aby získala veľký glóbus. Je to obrovská vec. Ľudia na Slovensku si ani nevedia predstaviť, čo to znamená v alpskom lyžovaní. Akoby sme mali futbalistu, ktorý by získal Zlatú loptu.

Niektoré jazdy v obrovskom slalome máte v tejto sezóne na úrovni najlepších lyžiarov na svete. Čomu to pripisujete? 

V minulosti som mal vždy zdravotný problém, ktorý ma limitoval. Nevedel som ísť naplno. Ďalší problém bol, že mi nesedel materiál. V tejto sezóne je to iné. Som dobre mentálne nastavený a mám istotu na lyžiach.

Pred sezónou som trénoval s tými najlepšími a zdolával som ich. Vravel som si, ako je možné, že porážam Zuba (chorvátsky lyžiar Filip Zubčič, pozn. red.) či Slovinca Žana Kranjeca. Dokonca o sekundu.

A na čo ste prišli?

Pýtal som sa Zuba - ty nejazdíš naplno? Odpovedá, že jazdí. Tak som sa nastavil, že na nich jednoducho mám a v pretekoch sa to prejavilo. Vyšli mi dva výsledky v Santa Caterine (skončil siedmy a ôsmy, pozn. red.).

Potom to pre bolesti chrbta bolo horšie, ale na majstrovstvách sveta to vyšlo super. Škoda chyby v prvom kole, tam som nechal dosť času. Ale možno by som nešiel tak dobre druhé kolo. Vážim si to ôsme miesto vzhľadom na to, že šesť dní predtým som šiel do nemocnice po štyroch a nevedel som, či budem vôbec štartovať.

Ako je možné, že ste sa tak rýchlo dali dokopy a skončili ôsmy na majstrovstvách sveta?

To bol úplný zázrak. Počas sezóny som chodil do Ružomberka k pánovi doktorovi Masarykovi. Mesiac som mal rehabilitácie, laser, magnet. Postupne mi to pomohlo a na šampionát v Cortine som bol pripravený.

Šesť dní pred štartom ma však tak seklo, že som si myslel, že nebudem môcť štartovať. Vtedy za mnou prišiel pán doktor Delej, naordinoval mi liečbu s analgetikami a povolilo to. Mal som fyzioterapeuta, ktorý mi to jemne postláčal. Každý deň som veľa cvičil a mentálne som sa nastavil, že musím na šampionáte štartovať.

Aj napriek bolesti?

Presne. Aj keby sa mi malo stať čokoľvek. Po prvom kole som vedel, že je to stratené. Aj preto som šiel druhé kolo úplne naplno. Boli to také emócie a adrenalín, že som v cieli aj zabudol, že ma bolí chrbát.

Keď som sedel na sedačke pre lídra pretekov, bolo to úžasné. Na druhej strane si hovorím – nech už ma niekto predbehne, aby som mohol odísť, nech dlho nesedím. Boli to zmiešané pocity.

V čom spočívajú vaše ťažkosti s chrbtom? Ako veľmi vás limitujú? 

Začalo sa to postupne počas tréningu. Išiel som na magnetickú rezonanciu, na ktorej sa ukázalo, že mám jemne vysunutú platničku. Ale nebol to problém s platničkou, čo sa mi uľavilo.

Zrejme ma na tréningu ofúklo, keď som sa prezliekal. Zapálila sa mi šľacha aj so svalom. A keď som sa namáhal, bolelo to stále viac. Neskôr až tak, že som sa zasekol a nevedel sa ani pohnúť.

Neuvažovali ste nad tým, že si dáte dlhšiu pauzu? 

Keby som si dal dva mesiace pauzu, možno to úplne prejde. Ale je sezóna, musím trénovať, skúšať lyže, chodiť na preteky. A chrbát stále dostáva tie isté šupy a nestihne zregenerovať.

Keď to na pretekoch bolí veľmi, som na liekoch. A pri tom adrenalíne sa v hlave možno až tak nesústredím na jazdu. Idem to, čo viem. A možno aj o to je to lepšie. Všetko zlé je na niečo dobré.

V cieli je často zábavné sledovať, akú máte radosť zo svojej jazdy a výsledku. Z čoho to vyplýva? 

Prešiel som si už v kariére všeličím, rôznymi zraneniami. Viem, čo pre športovca znamená, keď celý život sníva o tom, aby sa dostal na najvyššiu úroveň. Ja tam teraz som. Bol som tam aj predtým, potom zase nie.

Keď je človek po operácii kolena a pozerá v televízii Svetový pohár, chce tam byť. A hovoril som si - keď tam ešte niekedy budem a podarí sa mi prísť do cieľa so zeleným časom ako líder, budú to chvíle, ktoré si musím užiť.

Keď sa to stane na majstrovstvách sveta, tak si na chvíľku majster sveta. Takých momentov je v športovej kariére veľmi málo. Zažil som si vzostupy i pády. O to viac si vážim, keď som hore. Som tak mentálne nastavený, že si to chcem užívať. Ale to neznamená, že do toho nedávam všetko. O to viac driem. 

Aký je rozdiel medzi Adamom Žampom spred desiatich rokov a tým dnešným? 

Keď som bol mladší, výsledky prišli nečakane. Aj so šťastím. Presvedčil som sa, že na to mám. Potom som veľmi chcel, keďže som bol piaty a šiesty na olympiáde v Soči 2014. Ale zistil som, že to nie je samozrejmosť a človek musí extrémne makať.

Lenže chcel som až tak, že som sa zranil. Zrazu som zisťoval, že to vôbec nie je ľahké. Začal som si vážiť aj 25. miesto. A hovoril som si – krok za krokom. Každý bod je super, každý bod je dôležitý. A postupne som sa posúval vyššie.

Adam, ktorý bol v tejto sezóne siedmy a ôsmy vo Svetovom pohári a ôsmy na majstrovstvách sveta, je iný ako ten, čo v Soči vyhral druhé kolo slalomu. Teraz sú moje výsledky pravidelné a patrím medzi elitu. Jazdím ako oni a viem, že je to o tom, ako mi vyjde jazda v daný deň.

Máte podobnú odozvu aj od súperov, že v tridsiatke zrazu jazdíte na vrcholnej úrovni? 

Je nás päťdesiat až šesťdesiat, čo jazdíme spolu pár rokov. A potom desať až pätnásť, čo jazdíme spolu aj osem rokov. Mnohí z nich mi v Santa Caterine povedali - klobúk dole, že som sa nevzdal.

Aj Zubo bol pred dvoma rokmi stále okolo dvadsiatky a teraz víťazí. Je to ten istý Zubo. Keď si v jeden deň dvadsiaty, na druhý môžeš byť vpredu. Každý vie, aké je ťažké byť aj na dvadsiatom či štyridsiatom mieste. Už len štartovať vo sveťáku nie je jednoduché.

A vám sa to darí spolu s bratom Andreasom? Ako to vnímajú ľudia v lyžiarskom kolotoči? 

Na šampionáte som bol ôsmy, Andreas dvadsiaty. Ľudia nás vnímajú, že sme zo Slovenska a dokonca aj bratia. Také veľké federácie ako Rakúsko a Švajčiarsko nevedia pochopiť, ako môžu dvaja Slováci, ktorí majú v tíme otca a kamarátov, s ktorými predtým pretekali, byť vo svete tak vysoko. Nechápu, ako je možné, že to dokážeme.

To isté platí o Peti Vlhovej. Nikto iný zo Slovenska okrem nás nelyžuje vo Svetovom pohári. Je u nás dosť mladých chlapcov aj dievčat, ale tento level je niečo iné. O to viac veľké tímy nechápu, ako Peťa môže ísť na veľký glóbus. Keď sa jej to podarí, bude to extrémne.

Máte tridsať rokov a čo sa týka lyžiarskej kariéry, je zrejme viac sezón za vami než pred vami. Čo by ste ešte chceli dosiahnuť? Kam sa chcete posunúť?

Verím, že v mužskom športe je do tridsaťpäťky všetko reálne. Julien Lizeroux má štyridsať a dokázal ešte do minulého roka bodovať, bol v pätnástke. Teraz končí kariéru. Dá sa to, keď ste zdravotne v poriadku.

Človek nikdy nevie, kedy príde jeho posledná jazda, ale chcel by som ten šport robiť najdlhšie, ako budem môcť. Keď ako dieťa snívate, že budete jazdiť sveťák, a napokon sa tam na pár rokov dostanete, užívate si ten život. Robíte to, čo vás baví, je to krásny pocit.

Všetkým by som to doprial. A verím, že to ešte pár rokov budem robiť. Potom sa budem snažiť odovzdať všetky skúsenosti najmladšiemu bratovi Teovi, ktorý je o dvanásť rokov mladší. Verím, že aj on sa raz chytí vo sveťáku a budem s ním chodiť ako tréner.

Myslíte aj na to, že raz ostanete na tej stoličke pre lídra sedieť až do konca a nejaké preteky Svetového pohára vyhráte?

Jasné, to je sen, ktorý by chcel každý zažiť. Podarilo sa to Zubovi, ktorý je Chorvát a jazdí tak ako ja. Budem robiť všetko pre to, aby sa mi to podarilo tiež. A hlavne aby som sa čo najlepšie pripravil na budúci rok, keď bude olympiáda. Dám do toho všetko a verím, že sa nejaký top výsledok podarí aj tam. Ale vyhrať sveťák je sen každého, je to niečo, čo ťa stále motivuje a chceš to dokázať.

Počas víkendu v Jasnej ste robili aj rozhovory s elitnými lyžiarkami pred kamerou. Aké bolo hovoriť napríklad s Mikaelou Shiffrinovou?

Poznám ju ako osobu, poznáme sa veľmi dobre s jej bratom. Pre mňa to bolo také, že - wau, opýtam sa jej veci, ktoré sa normálne ako pretekár asi pýtať nemôžem alebo by som nemal, lebo by to vyznelo čudne.

Samozrejme, mal som aj trému, ale snažil som sa, aby sme si to obaja užívali. A hlavne som si mohol povedať, že som pretekár a keď sa opýtam nejakú hlúposť alebo tam bude zaváhanie, tak si ľudia povedia – veď to je pretekár.

Na čo by ste sa jej ako pretekár nespýtali, ale teraz pred kamerou ste si to mohli dovoliť?

Je super sledovať to, že vie byť asi najlepšou lyžiarkou histórie a stále si to užíva. Ako to dokáže? Možno je to americká mentalita, ale ona si to prosto užíva a nepripustí si za žiadnych okolností tlak. To je obdivuhodné. Na to som sa jej pýtal, či niekedy pociťuje stres, tlak. Povedala, že hej, ale vtedy to nie je ona.

Čo by ste sa spýtali Petry Vlhovej, keby ste ju mali pred mikrofónom?

Peťu poznám veľmi dobre, dá sa povedať, že odmalička. Vidieť na nej, že je vyspelá, vyzretá. Už nie je taká ako kedysi. Už je to veľká Peťa, ktorá sa niekam dostala a všetkých preskočila. Viackrát sme sa po sezóne stretli a vždy sme sa o všetkom otvorene rozprávali.

Páči sa mi, že aj v Jasnej bola stále koncentrovaná na preteky a na to, čo má robiť. Ale po sezóne je to úplne normálne dievča, s ktorým sa dá porozprávať o všetkom, nielen o lyžovaní.

Vlhová bojuje o veľký glóbus za celkový triumf vo Svetovom pohári so Švajčiarkou Larou Gutovou-Behramiovou. Je medzi nimi minimálny rozdiel a môže to byť bitka až do posledných pretekov. Ktorá má podľa vás väčšie šance na víťazstvo?

Dopredu som hovoril, že bude dôležité, ako Peťa zájde slalom v Jasnej. Bolo super, že to prehodili. Viem, že veľmi chcela vyhrať, ale získala dôležitých 80 bodov a dostala sa na vlnu. Nedeľa bola výsledkom toho, že deň predtým bol slalom, ktorý jej vyšiel. Teraz jej spadne kameň zo srdca a Lara začne byť nervózna.

Bude to extrémne napínavé do konca. Ak sa Peti vydaria slalomy v Aare (pôjdu sa v piatok a sobotu – pozn. red.), môže mať náskok. Ale Lara ide domov do Lenzerheide (bude tam finále Svetového pohára – pozn. red.) a bude mať ten istý pocit, aký mala Peťa v Jasnej.

Švajčiarske médiá hovoria o tom, že je dosť pravdepodobné, že Lara bude musieť štartovať aj v slalome. Každý bod sa bude počítať. Ale môže sa stať aj to, že bude zlé počasie a zrušia preteky. Všetko je možné a bude napínavé to sledovať. Verím však, že Peťa tú víťaznú vlnu využije.