Ako si zatiaľ spokojná s prácou, ktorú na zraze odvádzate?

„Doterajší priebeh zrazu hodnotím veľmi pozitívne. V Nowinách sme sa zameriavali hlavne na defenzívu – auty, rohy, celkovo štandardné situácie a teraz v Bialystoku prechádzame do ofenzívy, takže postupujeme. Myslím si, že tomu, čo nám tréner vysvetľuje chápeme, aj keď to je ťažké, nakoľko sme dlho nemali žiadne zrazy. Nebolo to ľahké, no snažíme sa plniť pokyny, ktoré nám tréner dá, aby sme uspeli.“

Ako vnímaš prácu trénera?

„Veľmi pozitívne. Naučil nás mnoho zaujímavých vecí, s ktorými sme predtým neprišli do styku. Vidieť, že má zahraničnú prax a snaží sa nám odovzdať tie poznatky, ktoré on ovláda.“

V čom je najväčšia sila tímu?

„Najmä v partii, pretože tvoríme neskutočnú partiu nielen na ihrisku, ale aj mimo neho.“

Čo chceš dať ty osobne reprezentácii?

„Mojím osobným cieľom je prispieť k úspechu, teda k výhre a následnému postupu do hlavnej kvalifikácie. Na ihrisku zo seba vydám všetko, budem sa snažiť prispieť nejakými gólmi, aby sa tento náš spoločný cieľ, kvôli ktorému sme tu, naplnil.“

Čo hovoríš na skupinu?

„Je to hrateľná skupina. Najdôležitejší zápas bude podľa mňa proti Srbsku. S nimi sme už hrali na jednom turnaji a bol to náročný zápas nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Mali veľmi kvalitné hráčky. Toto stretnutie rozhodne. S Litvou sme hrali v poslednej kvalifikácii. Tiež očakávam, že to bude vyrovnané, ale myslím si, že by sme mali prebrať iniciatívu na našu stranu.“

Slovensko ešte nikdy nepostúpilo z predkvalifikácie do ďalšej fázy. Cítiš, že teraz je tá šanca?

„Je to asi najväčšia šanca, akú sme mali. Keď budeme počúvať trénera a plniť jeho pokyny, tak úspech príde. Boli sme však rok bez futsalu, tréningov aj zápasov, preto som veľmi šťastná, že môžeme mať takéto sústredenie v Poľsku, kde je dosť času sa plnohodnotne pripraviť na zápasy. Spraviť toto dlhšie sústredenie bol najlepší krok. Napriek tomu, že to bolo problematické. Ja som musela vybaviť veľa vecí v škole, ďalšie baby takisto na svojich školách či v robote, no všetky sme to zvládli a prišli sme kvôli jednému cieľu.“

Aký bol pre teba rok bez futsalu?

„Bolo to veľmi náročné. Tým, že ja som hrala za Košice, tak som nemala prípravu v lete a ani v zime. Mala som aspoň individuálny plán. Chodila som behať a keď sa dalo a bola taká situácia, tak som si bola zahrať po vonku s chlapcami. Teraz nám chýba herná prax, s ktorou máme ísť do zápasov, ale musíme sa riadiť pokynmi trénera a ako som hovorila, úspech príde.“