LA MANGA (SFZ) – V zápase o konečné umiestnenie na Pinatar Cupe 2022 zvíťazili slovenské reprezentantky nad Poľskom 2:0 gólmi Mikolajovej a Semanovej, pretrhli šnúru 368 minút, keď strelecky mlčali, a vniesli zase úsmev do bielo-modro-červenej šatne. Obsadili na turnaji 7. miesto.
Bol to slovanský zápas na španielskom území, rozhodkyne boli z Česka a viaceré hráčky sa dobre poznajú, veď Fischerová s Horváthovou obliekajú klubový dres KKS Czarni Sosnowiec, Hmírová má aj poľskú futbalovú minulosť.
Dvadsať minút to pri spaľujúcom slnku – teplomer ukazoval 24 stupňov a bolo úplné bezvetrie – vyzeralo na remízovú partiu, veľa sa nestrieľalo, súperky si pri hraničnom zákroku Čeriovej v šestnástke pýtali „karny,“ ale jedenástka sa nepískala.
V polovici I. polčasu sa obnovilo zranenie členka Panákovej a museli sme striedať. Potom... potom prišla predzvesť našich dobrých časov. V 28. min sa Žemberyová pretlačila do brejku a bežala, bežala, bežala až pred Kiedrzynekovú, súboj zoči-voči v tej chvíli ešte vyhrala brankárka. Takú šancu sme až dovtedy na Pinatar Cupe nemali... Pred koncom prvej časti sa uvoľnil priestor Maťavkovej, bola v ňom, mala loptu, akurát center pretiahla až k nikomu.
Bolo však zrejmé, že na to máme. Srdce bolo samozrejmé a tentoraz sa prejavil aj futbalový um. Najprv nás síce v tom teple zamrazilo, lebo vysoká Karczewská dostala po rohu loptu na hlavu, ale rozbila okná na nebeskej bráne. Potom zasiahol osud v podobe trénerovho rozhodnutia poslať na ihrisko Šurnovskú (nastúpila na svoj 50. medzištátny zápas v reprezentačnom drese) a diali sa veci.
Práve nová hráčka vybojovala loptu a zo získanej výhody ťažila Mikolajová, dovtedy disciplinovane uväznená v taktickej schéme. Mala priestor, mala loptu, mal možnosť a ona s tým krásne naložila. Jej báječná ľavačka pohladila loptu a poslala ju krížne ku vzdialenejšej žrdi, pre poľskú brankárku nechytateľne, pre nás skvele milimetrovo presne. Zapadla tam, kde mala a po 368 minútach bolo zakliatie súperových bránok zrušené!
Isteže sa Poľky nechceli zmieriť s takýmto stavom, nemali však kľúč od našej bránky, kde sa hlavným zámočníkom stala po Fischerovej odchode Bartovičová a tá priestor dokonale „zariglovala.“ Ešte raz si síce súperky pýtali pokutový kop, tentoraz za ruku Ondrušovej na zemi, rozhodkyne akciu pustili a potom sa zas predviedla Šurnovská. Jej dravý výpad Poľky nezachytili, v správnej chvíli uvoľnila napravo nabiehajúcu Semanovú a naša mladá útočníčka si otvorila reprezentačný gólový účet. Bolo 2:0, boli sme na koni, boli sme silné fyzicky aj mentálne, preto sa zápas už nemohol skončiť inak, ako naším víťazstvom. Po hrejivom výkone najmä v II. polčase.
A tak pri ceste späť do hotela znel v autobuse najprv Peter Nagy a jeho song Aj tak sme stále frajeri (s menšou úpravou) i poklona trénerovi Kopúňovi Neďaleko od Trenčína (on je rodákom z tohto mesta a manželku má Katarínu). A potom ďalšie, ďalšie, ďalšie... Tón udávala aj tu a znova Martina Šurnovská!
HLAS PO ZÁPASE
PETER KOPÚŇ (tréner Slovenska): „Som šťastný, že sme konečne vyhrali a že sme dali dva krásne góly. Veď o to sme sa snažili celý turnaj. Naše víťazstvo je zaslúžené, šli sme za ním, vzadu sme nerobili chyby, vyšli nám aj striedania, Šurnovská so Semanovou sa podpísali pod góly, Bartovičová spolu so spoluhráčkami vzadu pod nulu. V rebríčku sú Poľky vyššie ako my, ukázalo sa, že náš tím môže hrať s každým, ale musí byť na to náležite pripravený.“