BELEK (SFZ) – Nemožno ju nevidieť, nepočuť. Meria 176 cm (alebo 5,8 stopy), komunikuje po anglicky (pri francúzštine sa trochu pýri bezradnosťou, aj keď Kanada je oficiálne dvojjazyčná), v bráne si zastane svoje miesto v tréningu a potvrdila talent aj počas svoje reprezentačnej premiéry. V prvom rozhovore pre futbalsfz.sk sa predstavuje Anika Katarina Huber Tóth, brankárka slovenskej ženskej reprezentácie.

Narodili ste sa v Kanade, hráte za americkú univerzitu, obliekate slovenský reprezentačný dres, ako to?
„Mám slovenské korene z otcovej strany. Jeho rodičia pochádzajú z Modry, stále tam žije jedna vetva našej rodiny, aj na Liptove máme nejaké blízke väzby. Po roku 1968 starí rodičia a môj otec emigrovali z Československa cez Rakúsko do Ameriky. Otec si našiel neskôr prácu v Kanade, preto som sa ja narodila v Toronte.“

Taká veľmi nenápaditá otázka, ale nutná pri prvom rozhovore – prečo futbal? Doplňujúca – prečo brankársky post?
„Spojím odpovede (široký úsmev). Mám o dva roky staršieho brata Alexandra, milujúceho futbal. Hrá ho, je útočník, hovorí o sebe, že aj dobrý strelec. Vždy chcel strieľať a mňa posielal do vyhradeného miesta, aby som zastavovala lopty, v lepšom prípade ich chytala. Takže som vlastne nemala šancu (smiech), aby som bola niečo iné ako futbalová brankárka.“

Iný šport vás nelákal? Basketbal, tenis, čo ja viem... atletika?
„Naozaj nie, našiel si ma futbal, teda soccer. Od mala som mala futbalovú mentorku, osud chcel, že tiež mala slovenských rodičov, tiež bola brankárka. Ovplyvnila ma, šla som akoby po jej ceste, aj čo sa týka vzdelania, aj záľuby vo futbale.“

Väzba so Slovenskom sa rokmi neoslabila?
„Vôbec nie. Aj keď s jazykom je to horšie, alebo zlé, všetko ostatné slovenské je pre mňa vlastné. História, jedlo, tradície, stále vzťahy s rodinou v otcovej domovine, to všetko vytvára pevné puto k Slovensku.“

A ako si vás našiel slovenský futbal?
„Tomu pomohol môj starý otec. Videl, že ma futbal naozaj baví, ozval sa v ňom hrdý Slovák, napísal mail na zväz, pánovi Hýllovi. Písali si nejaký čas, potom poslal nejaké videá s mojou hrou i zápasmi a potom to šlo celkom rýchlo. V roku 2019 ma pozvali na brankársky kemp do... Korna, či tak nejako... áno, Korňa. Onedlho prišla pozvánka do reprezentačnej sedemnástky, potom devätnástky, odchytala som nejaké zápasy a predvlani sa mi ozval tréner Kopúň. Mala som prísť na februárový zraz, ale bola korona a bol problém s cestovaním pre všetky tie opatrenia. Preto som vtedy nešla, ale tentoraz to vyšlo.“

Ešte k slovenčine: prenikáte do nej?
„Ťažký jazyk, nestačí len poznať slovíčka, treba ich aj zviazať a ohnúť. Futbal má navyše svoj špecifický slovník, snažím sa výrazy naučiť (prekladajúca Maja Korenčiová súhlasne prikyvovala, že je to tak a že jej to celkom ide), tie ostatné krok za krokom pridávam. Mám taký plán, že najprv zvládnuť futbalovú slovenčinu a popritom sa prilepia aj ďalšie vety. A môžem sa pochváliť!“

Chváľte sa.
„Slovenskú hymnu poznám, viem celú, všetky slová! Môžem spievať spolu s dievčatami. A viem ju spievať pred každým zápasom.“

Aký to bol pocit, obliecť si dres reprezentačného áčka a vybehnúť v ňom na oficiálny zápas?
„Na nervozitu som nemala čas. Tréner mi dal pokyn a šla som na ihrisko. Pocit? Hrdosť. No musela som byť koncentrovaná na hru a zápas, na iné pocity nebolo miesto.“

Ako reagovala rodina v Kanade?
„Všetci boli nadšení. Volali sme si s otcom, bol šťastný, veľmi hrdý, gratuloval mi.“

Ten tlak na brankárskom poste vás neomína?
„Je to súčasť nášho postu, brankárovi sa chyba neodpustí. Preto je pre nás psychická príprava veľmi, veľmi dôležitá. Návodom je nemyslieť na to, čo sa stane, ak chybu spravím, poučiť sa áno, ale nemyslieť hneď vtedy v bráne na dôsledky.“

Aký prvý pocit po týždni máte z prostredia, v ktorom ste sa ocitli?
„Že som vítaná. Cítim podporu z každej strany, od všetkých ľudí.“

Mala o vás záujem aj kanadská reprezentácia?
„Hrám futbal od dvanástich rokov, prešla som viacerými klubmi, vybrali ma aj do výberu provincie Ontario. Potom prišiel „time limit“ na výber do dvadsiatky, aj som s trénerom hovorila, ale napokon si ma nevybral. Udržoval však kontakt s tým, že do budúcna tá príležitosť ešte prísť môže. Teraz už asi nie, reprezentovala som Slovensko.“

Nevadí vám dlhé cestovanie na Slovensko?
„Jedenásť hodín nie je až tak moc, dá sa to. A ak budeme chodiť na zrazy dve, teda ja i Laura (Žemberyová, pozn.), ktorá hrá so mnou za UaB Blazers, môžem sa aj cestou učiť po slovensky (smiech).“

KTO JE ANIKA KATARINA HUBER TÓTH

Narodená: 15. januára 2002 v Toronte
Domáca adresa: Mississauga, provincia Ontario
Post: brankárka
Súčasný klub: UAB Blazers
Predchádzajúce kluby: Clarkson SC, Oakiville SC, Hamilton United SC, Woodrbridge SC, UAB Blazers.
Reprezentácia: WU17/3 zápasy, WU19/8 zápasov, SRWA/1 zápas