SALINI (SFZ) – Slovensko má prvú futbalistku, ktorá si reprezentačný dres obliekla stokrát v oficiálnych medzištátnych zápasoch. Na Malte vstúpila Lucia Ondrušová (roč. narodenia 1988) do našej futbalovej histórie aj svetového klubu 100.

“Keďže som prišla na zraz s 99 štartami v národnom drese, musela som myslieť na stovku. Takže som tušila a aj dúfala, že na tú hranicu dočiahnem. Ale kedy to bude a aké to bude, som naozaj nevedela,“ priznala čerstvá jubilantka po tom, ako prijala desiatky osobných gratulácií od spoluhráčok, realizačného tímu a... “Telefón mám v nabíjačke, sú tam „milióny“ správ, ktoré som si ešte nestihla prečítať,“ priznala úprimne mladá žena.
Keď dal tréner Kopúň po desiatich minútach II. polčasu zápasu s domácim výberom pokyn na striedanie kapitánky, šlo všetko podľa vopred pripraveného scenára, o ktorom nevedela nič akurát hrdinka najbližších minút. 
Dominika Škorvánková si odopla pásku a po silnom objatí ju natiahla hráčke, ktorá šla na trávniku namiesto nej. “Odkedy je Škorvi v nároďáku, bývame spolu počas ciest v jednej izbe,“ tento fakt len potvrdzuje pevnosť puta medzi kamarátkami. Do ich partie patria ešte Maja Korenčiová, Lucia Harsanyová, Sany Bíróová, Jana Vojteková a Veronika Klechová-Kiššová, sedem dievčat pre (životné) šťastie.

“Vtedy, keď mi Škorvi zapla pásku na ruke, sme možno desať sekúnd nevnímali okolitý svet. Bola som dojatá, to bol najsilnejší okamih toho dňa, toho zápasu,“ hoci o málo minút neskôr to futbalový Boh zariadil tak, že jubilantka stovku oslávila gólom. Ako z veľkej knihy. Pri ňom znova predviedla veľký kus toho, čo ju futbalovo zdobí: nápad, dôraz, šikovnosť, um, techniku, cit pre okamih, správne riešenie situácie. Bez toho by nemohla stokrát obliecť reprezentačný dres, bez toho by nemohla zbierať poznatky v siedmich kluboch v piatich krajinách ( do Slovana a pražskej Sparty sa raz vrátila...), nestala by sa slovenskou, švajčiarskou a českou šampiónkou. Nemohla by sa stať vzorom, idolom. “Ja?!“ po chvíľkovej úvahe však uznala, že to tak je. “Možno, pre mladé dievčatá, ktoré teraz prišli do reprezentácie, môžem byť príkladom, že sa to dá, že to ide. Že v tejto chvíli majú na konte jeden zápas, dva a Ondrušová má sto. A vidia ju, poznajú ju, vedia, že to nie je výmysel, že taká hráčka hrala a hrá a že za nejaký čas, keď sa do toho dá všetka práca, poctivosť, chuť, keď pomôže šťastie, tak sa dá dosiahnuť méta sto. Alebo aj iný cieľ, vo futbale, v živote.“

Už dávno neplatí, že pre spokojný a šťastný život stačí vedieť kopať do lopty. Lebo život nie je len futbal a nie je len o úsmeve. “Futbal je krásna náplň života. A ja s ním ešte nekončím. Rok, dva, možno... Ktovie, čo bude. Dnes ale platí, že som stý raz nastúpila na medzištátny zápas a to je moment, ktorý sa nedá prehliadnuť.“ Po chvíli úvah pripomenula istú paralelu, že“ pre slovenský ženský futbal to bol naozaj veľký krok.“
Mimochodom, svoj prvý reprezentačný gól strelila Malte v roku 2007. Svoj stý zápas v reprezentačnom drese odohrala proti Malte v roku 2021. Kruh sa uzavrel.
Vlastne nie, Lucia Ondrušová je stále členkou kádra, aj keď v ňom sú už aj zdatné rivalky na jej post. “To je prirodzené, generácie sa menia. Ale ešte mám chuť byť súčasťou tejto partie, deliť sa s ňou o skúsenosti, radosť a úspechy.“
Tréner Kopúň v gratulačnej reči k jej jubileu povedal, že mu je cťou ju viesť v národnom tíme. My skladáme pred ňou klobúk a obrazne jej do rúk vkladáme kyticu z rešpektu, uznania a priania silného zdravia. Na ďalšie medzištátne zápasy, Lucia!