BELEK (SFZ) – V druhom zápase v rámci tureckého sústredenia remizovala slovenská reprezentácia so Srbskom 0:0. Hoci strelecké mlčanlivé prekliatie sa nepodarilo zlomiť, nula vzadu a predovšetkým zodpovedne odmakaný výkon je zároveň záväzkom pred ďalšími zápasmi, že pod takto nastavenú latku už tento tím nepôjde.  

Zaujímavosťou stretnutia boli až štyri kapitánky slovenského výberu: s páskou začala Korenčiová a končila Škorvánková, počas hry ju mali na ruke aj Vojteková a Mikolajová.

Túžba ukončiť dlhú minútáž bez streleného gólu – do stretnutia sme vstupovali s číslom 371 – sa prejvila hneď v úvode, skúšala ju definitívne zmazať najprv Šušolová a po nej Fabová, ale loptu medzi žrde Kostičovej nevopchali. Súperky mali individuálnu kvalitu, to bez debaty, chýr potvrdzovala Demjanovičová, ale vietor chytila aj Čankovičová, ktorá okrem futbalových kvalít prejavila zdravo drzú letoru, čo však k výbave dobrej hráčky patrí. 

Ôsma minúta patrila Srbkám, po našej strate lopty v strede poľa mali tri rôzne pokusy, ale vylámali si vždy zuby na Korenčiovej.  Súperky nasadili vysoký pressing, dotláčali sa k našej šestnástke, bola to vcelku reálna hrozba, ale zaskočiť ich mohla Fabová, ktorá využila zlú prihrávku, vbehla do priestoru, lenže na lepšiu koncovku bola príliš blízko ku Kostičovej. Škoda, naše číslo 8 sa rozbehlo do dobrého zápasu, gólik by bol odmenou.

Chvíľami to bolo na placi ako na tureckom bazáre, slovenčina sa miešala so srbčinou v ostrej konfrontácii, pokyny z lavičiek striedali pomocné slová od spoluhráčok na ihrisku, no náhle bolo na našej strane prílišné ticho. Suplovala Škorvánková spoza čiary, zásah prišiel aj od trénera Kopúňa: „Nikto nehovorí!“ a ústa Lemešovej a spol. sa znova otvorili.

Aj vďaka tomu sme mali gólovku zo štandardky: po srbskej ruke 18 metrov od brány sa Mikolajovej ľavačka pomýlila o pár decimetrov. Škodaaaaaa, Kostičová bola v tej chvíli diváčka, lenže lopta nie a nie vojsť dnu. Súperky to prebralo, chytili druhý útočný dych, Poljakovej z dobrej pozície lopta nesadla, takže Korenčiová mala navrch, v 34. min ešte Čankovičová skúšala, či naša brankára dočiahne k žrdi, ale boli sme bez obáv, dočiahla, bol z toho roh. Záver I. polčasu vyznel prosrbsky, naša obrana sa však oprela o skúsenosť Horváthovej a do šatní sa šlo bez gólov. 

V tej srbskej došlo k mohutnému prezliekaniu, po prestávke vyšlo na trávnik päť nových dievčat, isteže Demjanovičová a Čankovičová ostali a samozrejme hrozili. Pridala sa k nim nová Čavičová, prvých päť minút po obrátke behala po celej šírke ofenzívy ako utrhnutá, dvakrát vystrelila, raz jej to v posednej chvíli prekazila predvídavosťou Šušolová. Bolo treba ukázať našu silu a – Mikolajová to náramne spravila. Vystihla rozohrávku, po krátkom brejku si nachystala kop na bránku, jej lob voňal futbalovým majstrovským kujonstvom, lenže zas – chýbal kúsok. A o tom to je, v takomto zápase nebýva veľa šancí, ak sú dve, aspoň jednu treba dať. Ak by „Majky“ zalobovala loptu tam, kde sme ju všetci chceli vidieť, tak... Lenže futbal sa na „ak by“ nehral, nehrá a hrať nikdy nebude.

Zo súperiek tretí ofenzívny dych vyrazila Semanová, ktorá šla ako vlak do každého súboja na zemi, vo vzduchu, proti jednej súperke i proti presile, neľutovala kroky ani bolesť, v 82. min sme si aj tak trochu pýtali jedenástku po to, ako v šestnástke spadla, ale rozhodca dobre videl, chybne nezapískal a poslednú zaujímavú akciu predviedla Tóthová (či Tóth) v našej bráne. Vyčistila, upratala, zahnala srbskú chuť a bolo po obojstranných gólových túžbach. 

Aj solídny zápas sa teda môže skončiť bez gólov. Pre nás je výsledok, ale najmä výkon záväzkom, že tento level herného prejavu táto Kopúňova partia nepodlezie v žiadnom medzištátnom zápase, priateľskom a už vôbec nie súťažnom.

HLAS PO ZÁPASE
PETER KOPÚŇ (tréner Slovenska): „Som veľmi spokojný s takýmto zápasom proti takémuto súperovi, veď Srbky majú kvalitu, z dvoch zásadných dôvodov. Neinkasovali sme, to je prvý. Druhý – mali sme šance, dobré gólové príležitosti. Náš tím ukázal vnútornú pevnosť, predviedol kolektívny výkon na hrane svojich súčasných možností. Vrátili sme sa k nášmu hernému systému, aj keď je v ňom teraz niekoľko nových hráčok. Bolo vidieť, že naša spoločná práca na tréningoch posúva hráčky aj v medzinárodnej konfrontácii k dosiahnutiu požadovaného prejavu. Overili sme si proti Srbsku, že nám to funguje, to je dobrý poznatok.“