SAN PEDRO DEL PINATAR (SFZ) – Máme za sebou dve vystúpenia na Pinatar Cupe a slovenská ženská reprezentácia prehrala obe (0:4 s Belgickom, 0:2 so Škótskom). Kto videl doterajších 180 „španielskych“ minút na vlastné oči, palicu nad Kopúňovou partiou neláme, kto však zaregistroval len výsledky, myslí si svoje. Predovšetkým tá nula na konte strelených gólov máta.

„Nefungoval nám posledný krok v ofenzíve,“ začal hovoriť asistent trénera Michal Švihorík. „Chceli sme kombinovať do prílišnej krásy, lenže futbal sa hrá na góly,“ zopakoval známu pravdu, ktorú preverili milióny zápasov.  „Viem, že to hráčky vedia a verím, že po analýzach oboch stretnutí na Pinatar Cupe si to už stopercentne osvojili.“

Samozrejme, priebeh zápasu so Škótskom výrazne ovplyvnila 3. minúta a inkasovaný gól v nej. „Preto by som označil I. polčas za nešťastný, hoci jeho priebeh bol z pohľadu ofenzívnych schém, ktoré trénujeme, veľmi solídny. Lenže iba po hranicu pokutového územia súpera. Nedostali sme sa do šance!“ bez tej sa málokedy zrodí gól a bez gólu sa nedá vyhrať, nedá. To dupľovali tréneri svojim zverenkyniam aj na nedeľnom večernom rozbore stretnutia. Švihorík to potvrdil slovami, že „chýbala nám osobná odvaha pri zakončení, lebo akékoľvek kontrolovanie lopty bez ohrozenia súperovej brány sa vo futbale neráta.“

Po prestávke sa postupne na ihrisko dostalo šesť hráčok z lavičky a „to je výrazný zásah do fungovania tímu. Šlo o plánované striedania aj s rizikom, že nám narušia hernú celistvosť. V každej tréningovej jednotke spoluprácu v rôznych hráčskych skupinách drilujeme, zápasové skúsenosti však musia hráčky nazbierať minútu po minúte.“

Mladé hráčky potrebujú dostať priestor na ihrisku, lebo keď príde ich čas – pri zranení tých ostrieľanejších či vypadnutia pre už dva roky aktuálnej hrozby covidovej pozitivity príípadne z iného dôvodu – treba, aby boli pripravené prebrať  pridelené úlohy. Dobrým príkladom je Lemešová, ktorá je v kádri už dva roky a teraz dostáva väčší časový priestor po boku Škorvánkovej, Ondrušovej či Mikolajovej. „Jej výkony na turnaji potvrdili náš zámer jej začlenie do tímu dávkovať postupne,“ pochvaľoval si asistent trénera výkony 21-ročnej stredopoliarky.

Tohtoročný februárový asociačný termín vyvrcholí pre nás tretím zápasom na turnaji, súbojom o 7. miesto s Poľskom v utorok o 15:30 v La Mange. „O menách do zostavy sme ešte nehovorili, vplyv bude mať únavový faktor u hráčok, šrámy z predchádzajúcich zápasov. Rozhodne tím zostavíme tak, aby sme zvlášť tie zo zadných radov nepreťažili,“nazančil Michal Švihorík úvahy trénerského štábu. Naša séria bez streleného gólu trvá už dlho, tri a pol zápasu, naposledy skórovala Šurnovská v 47. minúte v Írsku ešte v novembri minulého roku. „Potrebujeme jeden zápas, aby sa to zlomilo,“ vidí svetlo v tuneli asistent trénera.

Podľa Škorvánkovej ukážeme, že to vieme aj lepšie

Presne tam nadviazala na trénera Patrícia Hmírová, v aktuálnom kádri najlepšia strelkyňa s 18 gólmi. „Už si to počítame aj baby medzi sebou. Proste prvým gólom Poľsku to zakliatie zlomíme a ďalšími ho zaženieme,“ večná optimistka.

Prečo to dosiaľ na turnaji nešlo? „Nehrali sme v kľúčovej zóne dostatočne priamočiaro, v rozhodujúcej chvíli nám chýbal dôraz. Nemusí to byť krásny gól, nech je to aj taký „poťa,“ len nech padne.“ Priznala, že pri hernom nastavení je normálne, že niečo inkasujeme, no je nenormálne, že my nič nedávame. „Od utorka nové počty,“ usmiala sa ďalšia adeptka na Klub 100 (na konte má 96 medzištátnych štartov).

Desať dní mala od futbalu pauzu kapitána Dominika Škorvánková. Prvý duel na turnaji odsedela dokonca na tribúne, proti Škótsku už viedla družinu s páskou na rukáve. „Na tej tribúne to bolo peklo, jediná pomoc odo mňa bola, že som kričala, povzbudzovala, radila.“ Dve prehra za sebou nielen ju priadnu štvú. „Je niekoľko objektívnych faktorov, sú aj subjektívne dôvody, ktorými sa dá postaviť k tým dvom výsledkom, ale to bolo, to je minulosť. Teraz tu je Poľsko a my chceme... nie my ukážeme všetkým, že to vieme lepšie.“

Lepšia ako dobrá bola Dominika Rezeková, ktorá dostala príležitosť medzi žrďami na svoj tretí reprezentačný zápis. „Brankárka vie, že vždy mohla urobiť viac,“ obzrela sa za dvoma gólmi od Škótska. „Bol to ťažký zápas, nie zlý z našej strany. Potrebujeme kúsok šťastia, aby nám lopta padla do siete súperiek,“ jedna zo štyroch zástupkýň slovenských klubov v kádri ukázala v zápase, že aj v domácej lige je kam siahnuť.