Prišiel, videl a dá sa povedať, že aj zvíťazil. Na prvom tréningu ešte nepoznal mená hráčov a v nohách mal dvanásťhodinovú cestu do Skopje. S jeho pokojom, povahou a ústretovosťou nemal problém zžiť sa s kolektívom a rýchlo zapadnúť do partie. V jeho podaní milú slovenčinu, ktorá prezrádza, že v našej krajine nestrávil veľkú časť života, dopĺňal ochotou, úsmevom a pozitívnou energiou. O dva dni neskôr podržal spoluhráčov v hektickom dueli s rovesníkmi z Macedónska. Chytil dve penalty. Alexander Vencel najmladší si v Skopje pripísal prvý reprezentačný štart v slovenskom mládežníckom výbere. 

Vo vašom prípade bolo pravdepodobne rozhodnuté o brankárskom poste skôr, ako ste sa narodili.

"Otec bol brankár, dedo tiež. Myslím, že inú možnosť som nemal. Je logické, že som brankár a pokračujem v brankárskej dynastii Vencelovcov. Sme jednoducho brankári."

Videli ste na archívnych záberoch zápasy, v ktorých nastúpil otec alebo starý otec?

"Ako malý chlapec som videl hrať otca počas pôsobenia v Le Havre a na you tube som našiel zábery zo zápasov Štrasburgu proti Interu Maláno a FC Liverpool. Deda som však hrať nevidel."

Rozoberáte s otcom vaše zápasy?

"Po každom stretnutí si sadneme a povie mi, čo bolo dobré a čo by som mal zmeniť. Keď treba, pozriem si zápas aj na videu."

Otec je autorom brankárskych publikácii a práve vašimi zákrokmi sú knihy ilustrované na fotografiách a videách. Brankársku techniku musíte mať po takejto skúsenosti v malíčku.

"Možno nie všetko, ale mnohému som sa pri tvorbe knihy naučil. Materiál sa rodil postupne, nahrávalo sa veľa záberov, mal som dostatočný priestor na kvalitný zákrok. To, čo sme natrénovali, aj pri tvorbe knihy, azda ovládam."

Ako je to s vašou slovenčinou? Hovoríte doma po slovensky?

"S rodičmi po slovensky a so sestrami po francúzsky. Na Slovensku trávim počas prázdnin asi dva až tri týždne ročne. Vtedy vždy oprášim slovenčinu. Azda sa bude zlepšovať aj vďaka reprezentačným pozvánkam." (úsmev)

Je pravdou, že ste absolvovali štart v mládežníckom reprezentačnom výbere Francúzska?

"Nie. Bola to len akási predpríprava. Oficiálny štart na konte nemám."

Do akej miery vám meno "Vencel" pomáha vo futbalovej kariére? 

"Neviem to posúdiť. Samozrejme, otec a dedo si vybudovali meno, všetci ich poznajú. Určite to však moju doterajšiu kariéru výrazne neovplyvnilo."

Očakávali ste pozvánku do reprezentácie Slovenska "18"?

"Keď mi otec v jednej z debát načrtol eventuálnu možnosť, povedal som mu jednoznačné áno. Zápasy na tejto úrovni majú svoju kvalitu a sú cennou skúsenosťou."

V čom sa cítite brankársky silný? V čom vynikáte?

"Povedal by som, že je to komunikácia. Vo Francúzsku je to jedna z najdôležitejších činností. Ako hovorí tréner brankárov v Štrasburgu, päťdesiat percent práce brankára je komunikácia."

A na čom musíte najviac popracovať?

"Na spätných prihrávkach. Treba sa rozhodnúť v zlomku sekundy či zahrať loptu nakrátko alebo zvoliť dlhý odkop. Túto činnosť musím skvalitniť."

Ktorý brankár je vaším vzorom?

"Iker Casillas."

Prečo?

"Nie je veľký, meria len okolo 185 cm, ale má každú vysokú loptu. Vyniká dobrou technikou, hrou nohami a má výborný reflex. Spomenul by som tiež Hugo Llorisa, brankára francúzskej futbalovej reprezentácie."

Možno by ste nejaký ten centimetrík uvítali aj vy. Brankári svetovej triedy majú v priemere o päť - desať centimetrov viac ako vy.

"Neviem, či som malý. Možno zohral pri mojej výške svoju úlohu fakt, že pochádzam z dvojičiek. Keď už mi chýbajú centimetre, musím vyskočiť vyššie alebo byť rýchlejší."

Aké sú vaše osobné ciele v tomto roku?

"Čaká ma maturita vo Francúzsku a verím, že budem pokračovať ďalej v štúdiu."

Čo k nominácii na Slovakia Cup 2014?

"Ak príde reprezentačná pozvánka, rád prídem."