O účasť na európskom šampionáte do 17 rokov prišiel pre zranenie, na svetovom už viedol spoluhráčov v úlohe kapitána. Po prestupe do Juventusu Turín je aktuálne na hosťovaní v FC Janov. Patrí k lídrom tímu Milana Malatinského a ako správny kapitán usmerňoval mužstvo aj v posledných dvoch dueloch slovenskej osemnástky v Macedónsku. Vyžaruje z neho pokoj a inteligencia v súkromí aj na ihrisku. S kapitánom slovenskej osemnástky, Jakubom Hromadom sme hovorili o míľnikoch jeho kariéry medzi stretnutiami v Skopje.

Kedy bolo jasné, že budete futbalistom?

"To nie je celkom isté ani v tejto chvíli. Ale ak by som mal odpovedať - po prestupe do Michaloviec, po dovŕšení žiackeho veku. Prešiel som k dorastencom a mal som zas o krok bližšie k väčšiemu futbalu. Tam som pochopil, že futbal je niečo, čo by ma bavilo robiť celý život."

V ktorom momente sa vo vás zrodil vodca a kapitán?

"V poslednom roku pri starších žiakoch v pätnástke. Rozhodol som sa, že ešte počkám s prestupom a zostanem v Košiciach. Nakoniec, nebol dôvod na zmenu, veď sme hrali prvú žiacku ligu. Dá sa povedať, že som na ihrisku vynikal. Ak bolo treba brániť, bol som obranca, ak bolo treba streliť gól, posunul som sa do útoku. Tam niekde sa začali prejavovať náznaky dirigentských schopností a snáď mi z toho niečo zostalo až doteraz."

V mladom veku ste prestúpili do Juventusu Turín. Ktoré z očakávaní sa naplnili a čo nebolo podľa vašich predstáv?

"Bol to pre mňa úplne nový svet. Zostal som ohúrený už pri pohľade na tréningové centrum. Je nádherné vidieť tréning hráčov prvého mužstva a mať dokonca príležitosť občas si s nimi zatrénovať. Je to niečo neopísateľné. Taliani mi sedia aj po ľudskej, aj po futbalovej stránke. Nastupoval som za Primaveru a výber do 17 rokov, potom ma na sedem-osem mesiacov pribrzdilo zranenie. Nebyť zdravotných problémov, mohlo to byť o niečo lepšie aj na majstrovstvách sveta."

Ako ste vnímali skutočnosť, že sa pre zranenie nepredstavíte na domácom európskom šampionáte?

"Smútok, slzy, nepríjemný zážitok. Nemohol som hrať pred skvelými fanúšikmi doma v Žiline a v Dubnici nad Váhom. Držal som chalanom palce. V tom čase som chodil na rehabilitácie, do bazéna, do posilňovne. Sledoval som televízne prenosy a držal palce na diaľku. Klobúk dole pred chalanmi, vybojovali postup na majstrovstvá sveta."

Existovala šanca pricestovať na Slovensko a vidieť zápasy naživo?

"V tom čase to možné nebolo. Každý deň som v klube pracoval na tom, aby som sa čo najskôr uzdravil."

Boli ste v kontakte s mužstvom?

"Prostredníctvom sociálnych sietí som bol s tímom v kontakte non-stop. Chalani sa tešili z úspechov a aspoň takto som prežíval s nimi všetky radostné pocity a emócie."

Keď ste sa po uzdravení vrátili naspäť do tímu, nebol tam teda žiadny problém s prijatím.

"Absolútne. Hráme spolu od pätnástich rokov. Sme spolu viac ako tri roky. Začiatkom októbra 2012 sme hrali zápasy so Španielskom v Zlatých Moravciach. Uhrali sme výborné výsledky, jednu výhru a jednu remízu. Vrátil som sa až po roku na majstrovstvách sveta. S prijatím však nebol žiadny problém."

Na európskom šampionáte sme dosiahli úspech. Bol by s Hromadom v základe na ihrisku ešte výraznejší?

"Tak na to neviem odpovedať. Myslím si, že ten úspech bol výrazný aj bez Hromadu. Postúpili sme z prvého miesta, škoda potom toho stretnutia s Talianskom. Chalani si však zaslúžia obdiv."

Ako si spomínate na svetový šampionát? Do akej miery limitovali vašu výkonnosť následky predošlého zranenia?

"Pociťoval som ho výrazne, dá sa povedať, že ma limitovalo podstatne. Na ihrisku som nebol vo svojej koži. V druhom, v treťom zápase som cítil, ako sily ubúdajú. V osemfinále to už bolo dosť zlé. Domnievam sa však, že štyri stretnutia na MS a piate pred šampionátom proti Uruguaju sme zvládli. Paradoxne, podľahli sme v osemfinále súperovi, ktorého sme v príprave zdolali 2:1. Týchto päť zápasov mi výrazne pomohlo. Nabral som sebavedomie a zápasovú prax."

Dva šampionáty a tretí veľký turnaj, Granatkin Cup v Petrohrade, posunuli kvalitu tímu o niekoľko tried vyššie.

"Viac ako rok pred EURO "17" sme vedeli, že sa bude hrať u nás na Slovensku. Už to bol veľký impulz a zdroj motivácie. S trénerom Peckom sme absolvovali veľa zrazov, takmer každý mesiac sme hrali prípravné zápasy. Táto práca sa ukázala na vrcholoch roka a kvalita išla hore."

Aká je vaša aktuálna pozícia v klube po prijatí ponuky na hosťovanie v FC Janov?

"Ide o polročné hosťovanie a myslím si, že to bol správny krok. Najskôr sa mi to zdalo zvláštne. Nikdy som nemal v hlave myšlienku na zmenu klubu. Na jeseň som nehral, prišli majstrovstvá sveta, po návrate som opäť nehral, ale nikdy som sa nezaoberal myšlienkami na prestup. Potom som si to nechal prejsť hlavou a reflektoval som na ponuku z Janova. Klub hľadal typologicky hráča podobného mne, poradil som sa a bol to správny krok. Hrávam celých deväťdesiat minút a som šťastný. To je najdôležitejšie."

Radili ste sa aj s Jurajom Kuckom?

"Napriek tomu, že máme rovnakého agenta, nehovoril som s ním. Doteraz sme nemali možnosť stretnúť sa. On je po zranení a v tréningovom centre trávil minimum času. Jeho zdravotný stav sa lepší a verím, že bude priestor aj na spoločnú debatu a pozvanie na večeru."

Uvedomujete si vy a vaši spoluhráči úspechy, ktoré ste dosiahli na medzinárodnej scéne v poslednom období?"

"Myslím, že áno. Ale dodávam, že mládežnícka kategória nie je až tak dôležitá v porovnaní s tou seniorskou. Je samozrejme príjemné, počúvať z každej strany, že ročník 1996 je kvalitný a nestratil so vo svete. Možno aj s kúskom šťastia, keď ME sme hrali v domácom prostredí. Chválabohu, postúpili sme z nich do Arabských emirátov na MS. Uvedomujeme si všetci, že tím má svoju kvalitu a veríme, že budeme napredovať ďalej. Pred nami je Slovakia Cup a chceme sa čo najlepšie pripraviť a uspieť v jesennej kvalifikácii."

Ako ďaleko ste od seniorského futbalu?

"Krok do seniorského futbalu je najťažší. Ešte som ďaleko, bude to náročné. Urobím všetko preto, aby som sa dostal do seniorského futbalu čo najskôr a do čo najlepšieho mužstva. Uvidíme, čo bude o rok, o dva."

Váš tip na umiestnenie na turnaji Slovakia Cup 2014?

"Tak jednoznačne víťazstvo (úsmev). Urobíme maximum pre triumf na turnaji. Je to kvalitne obsadený, prestížny turnaj. Budeme sa snažiť postúpiť zo skupiny z prvého miesta a hrať finále."