DUNAJSKÁ STREDA (SFZ) – Ich nominácia do slovenskej devätnástky pohla futbalovým prostredím. Predsa len už ich mená na prvý pohľad neznejú našsky, keďže však jeden z dvoch pasov, ktoré vlastnia, je slovenský, naskytla sa možnosť preveriť ich futbalové danosti a talent. A počas zrazu pred medzištátnym zápasom v Maďarsku bol priestor sa s nimi porozprávať tvárou v tvár. Fares Shoudeiwa sa blysol parádnou slovenčinou, ktorú vysvetli tým, že „doma s maminou hovorím len po slovensky, čo je dobrý tréning na nezabudnutie. A v Dudinciach mám stále dedka s babkou, chodievam tam na prázdniny a mali sme aj spoločné Vianoce, na Slovensku som tak štyrikrát do roka.“ Johan Morel sa pripomenul aj v samotnom zápase dvoma žltými kartami a následným vylúčením. “Prísnym, podľa mňa. Dokopy tak jedno žlté napomenutie mohlo byť, ale červená...?! Ešte aj brankár to zahral, čo už. Vo Francúzsku sa hrá razantne, čo vyhovuje môjmu agresívnemu štýlu, tak som hral aj teraz,“ hovoril vo svojej materčine. A čo on a slovenčina? Dočítate sa v rozhovore.

Aké sú vaše spomienky na prvú nomináciu so slovenskej reprezentácie pred rokom?
“Rozprávkové. Stále. Bolo to prvý raz, čo ma povolali do národného tímu. Tréner reagoval na informácie od môjho agenta Yannicka Kamanana, vypýtal si záznamy mojich zápasov, videl ma v akcii. A potom ma nominoval na turnaj na Kanárskych ostrovoch. Už som o tom hovoril tu aj vo Francúzsku, spoluhráči ma prijali fakt dobre. Ani jazyk nebol problém, sme vo veku, keď si rozumieme (usmial sa), navyše mnohí rozprávajú po anglicky. Samozrejme, že na ihrisku som potreboval zakričať na niekoho alebo on na mňa, ale futbal je medzinárodná reč, šlo to. Najprv na tréningoch a potom aj v zápasoch sme si porozumeli. Hoci občas by prospelo, ak by sme hovorili jedným jazykom... Počas taktickej prípravy je pre mňa výhodou, ak tréner používa obrázky. A už sa učím výrazy ako „chrbát“, „sám“, „za tebou“...  No a mama mi pripravila takú pomôcku, futbalový slovensko-francúzsky slovník.“
Chrbát s ch!
“Snažím sa.“ (veľký úsmev)
Na túto otázku ste už odpovedali viackrát, poprosíme ešte raz: prečo z dvoch možností, francúzskej a slovenskej, ste si vybrali kartu vlasti vašej mamy?
“Pocitovo v prvom rade pre to, čo ste povedali: je to vlasť mojej mamy, v ktorej som strávil veľa dní u starých rodičov. Cítil som sa na Slovensku vždy dobre, ako doma. A futbalový dôvod...“
Ten nás veľmi zaujíma, predsa len reprezentovať Francúzsko môže byť v mysli mladého muža vyššia hodnota, nie?
“Aj futbalovo sa to prelína s mentalitou ľudí. Slovenskí chlapci hrajú so srdcom, chuťou, vôľou, tak som to vnímal a po tom spoločnom turnaji sa mi potvrdilo, že som to videl správne. Slováci sú veľkí patrioti a cítiť to aj vo futbale. Väčší patrioti ako Francúzi, v ich hre a správaní je oveľa viac srdca.“
A cítili ste, že v slovenskom výbere by ste mohli mať väčšiu šancu ako vo francúzskom?
“Áno, aj tak som uvažoval.“
Čo ste vedeli o slovenskom futbale, koho ste poznali?
“Poznal som históriu rozdelenia Česko-Slovenska. A futbal? Z minulých rokov viem, kto bol strelec Róbert Vittek, hral aj vo Francúzsku, zo súčasných samozrejme Škriniar a Hamšík, z mojej generácie poznám Suslova, veľmi dobrý hráč.“

Ešte sa nosí aj vo vašej generácii hovoriť o vzoroch?
“Sú hráči, ktorých pozorne sledujem. Rád sa pozerám na hru Van Dijka a Sergia Ramosa. Sú to piliere svojich tímov, sú mocní, fyzicky aj mentálne, ich vklad do hry mužstva je ohromný. A my, ktorí pochádzame z Boulogne-sur- Mer, zas máme pred očami rodákov Francka Ribéryho a N‘Gola Kantého, ktorí toho dokázali vo futbale naozaj veľa. V nich je to najlepšie, čo ľudia z nášho regiónu v sebe majú. Húževnatosť,  dôraz, vôľu, razanciu. Vo futbale to znamená dať do každého zápasu maximum a ešte kúsok viac. Mužstvo Boulogne síce nerobí vo francúzsku veľké výsledky, ale má históriu a produkuje stále veľa dobrých hráčov.“
Sú to aj vaše hráčske prednosti?
“Myslím si, že áno. Som tvrdý, mám rád osobné súboje, rád hrám vo vzduchu. A som víťazný typ.“
Vaším postom je stred obrany, mohli by ste hrať aj na kraji?
“Nemohol. Skúšal som to málo, lebo to nie je nič pre mňa.  V strede obrany vľavo alebo vpravo v pohode, na kraji nie.“
Mohlo by sa stať, že vás zavolajú do francúzskej reprezentácie...
“Nemusíte pokračovať. Nemohlo. Reprezentujem Slovensko a ak ma zavolajú, vždy budem!“

S Faresom Shoudeiwom to bolo ako v zápase, celý čas v plnom nasadení.

Fares , kedy máte meniny?
“Nemám, neslávim.“
Aký to bol pocit, keď vás premiérovo nominovali do slovenskej reprezentácie?
“Ako sen. Splnený, pretože  som dostal príležitosť obliecť si reprezentačný dres. Pocit? Určite radosť a áno, aj hrdosť. Bol som na seba pyšný.“
Máte dva pasy, záujem o vás mal aj tréner českej devätnástky Jan Suchopárek. Prečo ste si vybrali slovenskú cestu?
“Máte pravdu, musel som sa rozhodnúť. Paradoxne, pomohlo mi zranenie členka, pretrhnutý väz. Český tréner sa vyjadril, že ma potrebuje vyskúšať v tíme, aby ma mohol eventuálne zobrať na kvalifikáciu ME a Česi nemajú pred súťažným turnajom už žiadnu prípravu. Slovenská devätnástka plánovala vo februári zraz aj zápas v Maďarsku a tréner Macek ma videl v zápasoch Jihlavy, hovoril so mnou aj s trénerom Křečkom a povolal ma na kemp. A napokon ma nechal hrať i zápas.“
Takže cez zranenie členka do slovenskej reprezentácie?
“Vlastne áno. Stalo sa mi to bez cudzieho zavinenia, po výskoku som zle dopadol a nešťastie bolo na svete. Prvé takéto vážnejšie zranenie. Ale ako hovoríte, svojím spôsobom mi pomohlo rozhodnúť sa a umožnilo mi zvoliť si slovenskú reprezentáciu.“
Po prvom zraze a prvom zápase v našom drese neľutujete?
“Vôbec. Chalani sú partia, správajú sa kamarátsky, zobrali ma medzi seba.“
Pred zrazom ste nikoho nepoznali?
“Osobne nikoho, rozprával som sa s trénerom. Ale som taká povaha, že nemám problém a títo chalani tiež nie, zapadol som hneď. Som rád, že som s nimi a myslím to vážne.“
Sledovali ste aj slovenský futbal?
“Reprezentačné áčko. Mládežnícky futbal či ligu nie. Z histórie by som na jednotku neobstál, aj keď by som neprepadol. Na Vitteka so spomeniem, o MS 2010 som čítal, lebo vtedy som bol ešte dosť malý.“
Na otázku, kam ma má zaviesť futbalová cesta, odpovedáte, že...
“... do niektorej z piatich top európskych líg. Vysnívaná je Premier League, ideálne klub z prvej šestky (úprimný smiech). Vysoko rúbe, chlapčisko, že? (a zas smiech).“