BRATISLAVA (SFZ) – Patrí medzi veľké talenty slovenského futbalu, preto jeho prechod zo Žiliny do Rotterdamu zarezonoval. Šikovný ofenzívny futbalista – útočník či stredopoliar – Leo Sauer (nar. 16. 12. 2005) si už tri týždne privyká na podmienky v akadémii Feyenoordu. O svojich myšlienkach i krokoch hovorí pre futbalsfz.sk.

Povedali ste verejne, že vašou túžbou je byť futbalovým profíkom vo veľkoklube. Je dnešok ďalší krok na ceste za týmto cieľom?
„Myslím si to. Alebo som o tom presvedčený. Na mojom cieli sa nič nemení, chcem hrať vo veľkom európskom klube veľkú ligovú súťaž a krok do mládeže Feyenoordu je práve na tejto ceste.“
Ako často ste počúvali, že idete do cudziny veľmi skoro?
„Často a z mnohých strán. Žilina mala inú víziu, ale rodina a najbližšie okolie ma podporovalo v mojom rozhodovaní. Napokon sme sa zladili aj s klubom a odchod mi bol umožnený.“
Vám nenapadlo, že je to vzhľadom na váš vek – v decembri budete mať 17 – naozaj skoro?
„Podľa rokov ešte nie som dospelák, som tínedžer, dátum narodenia nepustí. Ale už v Žiline som nežil s rodičmi, tí sú v Bratislave, bol som s kamarátmi v akadémii. To mi uľahčilo prechod do Holandska, hoci teraz sa musím vyrovnávať s úplne novým prostredím, jazykom, kultúrou. Ale aj pre skúsenosti z minulých rokov necítim sa tu teraz stratený.“
Premýšľali ste aj nad tým, že by ste ešte ostali v Žiline?
„Keď som sa rozhodoval, zvažoval som mnohé pre a proti i viaceré cesty a jedna z nich bola aj ostať ešte na Slovensku. Ale napokon som zvolil zahraničie, Rotterdam a Feyenoord boli veľké lákadlo. Musím znova povedať, že si veľmi vážim, čo mi Žilina za štyri roky dala, podmienky pre mladých futbalistov sú tam výborné, hráči majú perspektívu, atmosféra okolo futbalu je prajná, to všetko zvyšuje kredit tohto klubu a ľudí v ňom.“
S kým ste to najviac riešili? Sám? S o 1,5 roka starším bratom Máriom? S rodičmi? S trénerom?
„Veľa som sa rozprával s rodičmi a bratom, potom som si to sám so sebou vyhodnocoval. Počúval som aj kamarátov, trénerov, ľudí, o ktorých viem, že im na mne záleží. Predsa len, mám necelých sedemnásť...“
Prečo vám z toho vyšiel odchod práve do Feyenoordu?
„Boli tam aj iné možnosti, ale lákalo ma skúsiť holandský futbal, ten sa mi páči, Feyenoord má výbornú akadémiu.“
Nemáte strach z rotterdamského dobrodružstva?
„Strach nie, povedal by som, že rešpekt. Zdravý rešpekt. Som v Rotterdame ešte len krátko, dva týždne, zatiaľ sa mi to javí ako správny a dobrý krok.“
Čo viete o rotterdamskom klube? Čo ľudia z klubu vedeli o vás?
„Sledovali ma dlho, intenzívne od zápasov na Elite Rounde, tie sme hrali v marci práve v Holandsku. Vyhodnotili si ma, tak mi to hovorili, že som dobrý s loptou, rýchly, dobre stavaný na krídelníka (smiech), no, že som vysoký... Potom ma ešte chvíľku sledovali a vyšlo im z toho, že im presne pasujem do konceptu. Ja som vnímal Feyenoord ako klub, kam šiel Robo Boženík, ktorý sa dostal do finále Konferenčnej ligy, očekoval som si ich históriu, fanúšikov. Paráda.“

Prvým Slovákom v červeno-bielom drese bol Stanislav Griga...
„Hmmm, tak to som nevedel, ďakujem za vyplnenie medzery (úsmev). Ďalší dôvod, aby sa mi tu páčilo.“
Váš poradca David Zíka priznal, že pre zložitejšiu administratívu vzhľadom na váš vek celý presun trval predsa len dlhšie. Neznervózňovalo vás to?
„Cítil som taký nevšedný tlak, bolo treba robiť veľa vecí, kým sme došli k zmluve, ale napokon som ju podpísal.“
Netriasla sa vám pri tom ruka?
„Nie! Dal som si na podpise záležať, už som bol v pohode (zasa smiech).“
Už viete, do akej školy budete v Rotterdame chodiť? Kto bude vaším „patrónom“ v tomto veľkom prístavnom meste?
„Doteraz som chodil na Strednú športovú školu v Žiline, budem pokračovať v štúdiu diaľkovo, úplne podrobnosti ešte neviem, všetko sa to doťahuje a utriasa, aby som ani v tomto nič nezanedbal. V štruktúre Feyenoordu je jeden pán, ktorý „zastrešuje“ chalanov ako som ja, v jeho skupine sme traja. S jeho pomocou riešim postupne všetky veci, čo treba. Bývam so spoluhráčom, trochu starším chalanom v jednom byte. Variť si nemusíme (smiech), lebo raňajky sú vždy spoločné pred tréningom v akadémii, rovnako obed a večeru si už nejako vymyslíme. S učením holandčiny rátam, je to v osnovách akadémie. Hneď po tréningu bude nasledovať výučba jazyka, začneme so začiatkom sezóny. Plus súkromné hodiny.“
Z kuchyne Feyenoordu zaznelo, že „ste považovaný za jeden z najväčších slovenských talentov.“ Cítite väčšiu zodpovednosť po takomto hodnotení?
„Fakt neviem, nezamýšľal som sa nad tým (chvíľka tichého uvažovania). Nechám to na iných, nech povedia, zhodnotia. Ja to beriem ako reči, ktoré patria k tomu, že do klubu získajú nového hráča.“
Mnohí vedia, mnohí nie: ste bratislavský rodák, začínali ste s futbalom v Rači, pokračovali v Slovane, do sveta ste sa však vydali zo Žiliny. Komu patrí vaše futbalové srdce?
„Ufff, to je asi najťažšia otázka. V Rači som začínal, futbal som hral zo zábavy, ani mi nenapadlo, že pôjdem cestou profesionálneho hráča. Ako decko som si to fakt užíval, bolo tam také rodinné prostredie, kde mi bolo fajn. V Slovane to už bolo vážnejšie, už som musel futbal riešiť uvážlivejšie. Páčilo sa mi v klube, boli sme super partia, Slovan je Slovan, lenže filozofia prvého mužstva nie je odchovancom naklonená, preto sme s bratom prijali ponuku Žiliny. Videli sme tam väčšiu šancu dostať sa do áčka. Takže to srdce mám rozdelené zatiaľ na tretiny. A zrejme doň pribudne Feyenoord...“
Máte za sebou tri rotterdamské týždne. Čo ste počas nich zažili?
„Tak toho bolo strašne veľa, fakt. Každý deň priniesol niečo. Príchod, ubytovanie, tréning, spôsoby, postupy. Veľa nových ľudí. Bol som na prípravnom zápase áčka s Lyonom na štadióne De Kuip, bolo veľa ľudí, užil som si to ako divák a zároveň už ako člen Feyenoordu.
Na čo sa najbližšie tešíte?
„Čaká nás sústredenie pri mori, v stredisku dve hodiny od Rotterdamu. Potom príde prípravný zápas a potom ligový. To sú teraz méty, na ktoré si chcem siahnuť.“