MALACKY (SFZ) – Vo štvrtej najvyššej súťaži dlhodobo vynikal, preto bolo iba otázkou času, kedy ho niekto zlanári na kvalitnejšiu úroveň. Možnosti sa v zimnom prestupovom období chopili Malacky, kam sa Matej Dolník sťahoval s nálepkou obávaného ostrostrelca. Na novej adrese sa stále len 23-ročný futbalista expresne udomácnil, vďaka čomu môže postupne napĺňať nemalý potenciál. 

 Matej, počas uplynulého víkendu ste s Malackami fantasticky otočili duel v Martine. Vrátite sa k nemu niekoľkými slovami? 
„Naším problémom je, že máme množstvo šancí, ktoré nepremieňame. Častokrát sme lepší ako súper, no zlyháme vo finálnej fáze a druhá strana sa chytí pri prvej možnej príležitosti. Rovnako to bolo v Martine. Všetci sme sa chytali za hlavu, že nevieme dať gól a naopak dostaneme zo všetkého. Do druhého polčasu sme vstupovali namotivovaní, cieľom bol obrat. Oni však vedenie navýšili, čo nás už úplne zaskočilo. Našťastie, ukázala sa sila tímu a kolektívu. Nevzdali sme to, zabrali a konečne to tam začalo padať. Rozhodnutie v nadstavenom čase bolo len čerešničkou na torte.“ 

Radosť po presnom zásahu z 92. minúty bola obrovská, vynikajúcu náladu bolo cítiť aj po záverečnom hvizde v kabíne. Stúpla po tomto triumfe sebadôvera a motivácia?
„Určite. Zbierať body je dôležité. Chceme čo najviac vyhrávať a usilovať sa o najvyššie priečky.“ 

Vám sa podarilo v súťažnom stretnutí strelecky presadiť prvýkrát od zimného prestupu. Prišlo k vymáhaniu zo strany klubového pokladníka?
„Už v príprave som dal zopár gólov, takže čiastku mám splatenú. (smiech) Každopádne som šťastný, že konečne to padlo aj v lige, keďže už v zápasoch predtým som mal viacero príležitosti. Teraz sa to podarilo rovno dvakrát. Snáď som sa týmto naštartoval.“ 

Presuňme sa niekoľko týždňov dozadu, do obdobia, keď ste posilnili Malacky. Ako sa tento prestup zrodil? 
„Tréner Marian Tóth ma oslovil už dávnejšie. Zrejme si ma všimol a dal mi šancu vo výbere Bratislavského zväzu na Regions Cupe. Potom sme boli v pravidelnom kontakte asi rok, zvykli sme si raz za čas zavolať, presviedčal ma už dlhší čas. Máme veľmi dobrý vzťah. Aj keď som pôvodne odmietal, nenahneval sa, nechal tomu voľný priebeh. Keďže sa mi vo štvrtej lige za Rovinku strelecky darilo, povedal som si, že skúsim niečo vyššie. Ostáva veriť, že sa uchytím.“ 

Pred niekoľkými rokmi ste po víťazstve štvrtej ligy s Rovinkou prenechali postupovú miestenku práve Malackám, kam ste sa teraz paradoxne presunuli. Podpichli ste teda trošku nových kolegov? 
„Bolo to asi pred dvoma rokmi, bili sme sa s nimi o prvé miesto. Pokiaľ sa nemýlim, vtedy som dokonca gólom rozhodol o našom víťazstve. S asistentom trénera sme sa trochu navzájom doberali. (smiech) Samozrejme, všetko v rámci srandy, to k tomu patrí.“

Čakalo vás po príchode veľa zoznamovania?
„Dvoch chalanov som poznal trošku lepšie, niekoľko ďalších z videnia, respektíve trávnikov. So zvyškom sme si rýchlo sadli, je tu výborná partia. Ani trochu som nemal problém zapadnúť. Už po týždni som sa cítil ako doma.“ 

Vo farbách Rovinky ste v minulej sezóne dali 21 gólov, túto jeseň ďalších 15. Čím to je, že sa vám takto strelecky darí? 
„Šlo to prirodzene. Každý tréner, pod ktorým som mal možnosť hrať, mi odovzdal veľa. Postupom času som sa zlepšoval. Nie vždy som nastupoval ako hrotový útočník. Nie je to ľahká pozícia, treba vedieť, kde sa hýbať. Všetky schopnosti nie je možné nadobudnúť hneď za rok. Na tomto poste sa síce cítim čoraz lepšie, no určite sa ešte mám kam posúvať.“

Presné zásahy sa od vás pravdepodobne očakávajú aj v Malackách, ktorým zatiaľ chýbal vyhlásený kanonier. Nepociťujete v tomto smere nejaký tlak? 
„Ale nie, gól môže dať hocikto. Samozrejme, od každého hrotového útočníka sa očakáva, že bude produktívny, ale nenazval by som to tlakom. Pokiaľ mužstvu pomôžem prihrávkou či defenzívnou prácou, bude to ocenené rovnako, akoby som skóroval. Máme veľa hráčov, ktorí sa dokážu presadiť, to je veľkým pozitívom.“ 

Akúsi jarnú gólovú métu ste si teda nestanovili? 
„Vôbec, nechávam to voľne plynúť. Ak to tam napadá, budem rád. Keď nie, svet sa nezrúti. Osobný úspech ide do úzadia, prvoradé sú tímové ambície.“ 

Keď trochu premostíme, na začiatku októbra ste boli súčasťou reprezentačného výberu do 23 rokov v malom futbale. V Chorvátsku ste sa napokon stali šampiónmi. Príjemné spomienky?
„Pôvodne ma nominovali do mužskej reprezentácie, no stále som váhal a nevedel, či sa tomu chcem venovať. Keď však prišla ponuka zúčastniť sa zahraničného šampionátu, okamžite som súhlasil. Stretli sme sa partia skvelých chalanov. Nevyvíjali sme na seba zbytočný tlak, celkové víťazstvo vôbec nebolo témou. Ako kvalitné mužstvo sme chceli ísť krok po kroku. Boli to obrovské emócie, veď viackrát sa rozhodovalo v záverečných sekundách. Turnaj mal všetko, čo k tomu patrí. Neskutočný zážitok, ešte lepší kolektív. Stať sa majstrom svete je neuveriteľné.“

Nakoľko ste poskočili o úroveň vyššie, plánujete sa aj naďalej venovať malému futbalu? 
„Tréner nemá rád tieto malé futbaly (smiech). Rozumiem tomu, pretože je väčšia šanca privodiť si zranenie a podobne. Mojou prioritou je momentálne rozhodne veľký futbal.“ 

V súčasnosti študujete na FTVŠ. Ako vám to ide a čomu sa chcete po absolvovaní vysokej školy venovať?
„Štúdium prebieha veľmi dobre, škola ma baví, takže sa cítim fajn. Ešte sa formujem, takže uvidíme, kam ma to zavedie. Rád by som sa stal trénerom, akurát zatiaľ neviem či individuálnym alebo napríklad pri futbale. Detské kategórie som už viedol, skúsenosti teda mám. A aj ma to bavilo, preto nad tým uvažujem.“ 

Veľký a malý futbal, škola, práca a ďalšie aktivity. Stíhate toto všetko skĺbiť dokopy v tak mladom veku? 
„Jasné, je toho veľa, ale všetko, čomu sa venujem, ma baví. To je veľmi podstatné. Čas, ktorý tomu obetujem, beriem ako správne využitý, investujem ho do seba. Voľna mi síce veľa neostáva, ale aktuálne som naozaj spokojný.“