KOŠICE (SFZ) – Pred záverečným kolom jesennej časti je jasné, že na čele tabuľky TIPOS III. ligy východ budú zimovať futbalisti Slávie TU Košice. Pomerne mladý klub z druhého najväčšieho mesta republiky ťažil počas ostatných mesiacov z kombinácie skúsenosti a mladíckej dravosti. Medzi lídrov na trávniku i mimo neho patrí Mojmír Trebuňák. Držiteľ kapitánskej pásky zúročuje bohaté skúsenosti vo športovom odvetví nielen ako hráč. 

Už v minulom kole ste si v predstihu zabezpečili víťazstvo v jesennej časti. Podarilo sa teda naplniť ambície spred sezóny?
„Cieľom bolo posunúť našu hru, zlepšiť sa v tom, čo trénujeme. To sa nám darilo. Vedenie a tréner nám ako ambíciu stanovili, aby sme sa pokúsili zvíťaziť v každom zápase. Takže pokiaľ by som bol maximalistom, nepodarilo sa nám to. Sme však naozaj veľmi milo prekvapení z toho, kde v tabuľke sa nachádzame. Úprimne povedané, ani sami sme v to na začiatku sezóny nedúfali.“ 

Jedna vec je skončiť na prvom mieste, druhá chcieť postúpiť. Nechceme ešte úplne predbiehať, ale ako k tejto potenciálnej možnosti pristupuje Slávia? 
„Nie je to primárne otázka na mňa. Ale v klube sa o postupe nehovorí, absolútne nikto takúto ašpiráciu nemá. Hlavnou víziou je hrať dobrý futbal, prilákať na štadión čo najviac ľudí, nech nás ľudia v Košiciach začnú výraznejšie registrovať.“ 

Disponujete najlepšou ofenzívou i defenzívou súťaže. Čím to z vášho pohľadu je, že sa mužstvu takto darí? 
„Môže za to zoskupenie viacerých faktorov. V prvom rade náš systém, ktorý do nás tréner Timkovič začal od svojho príchodu vštepovať. Vo viacerých predzápasových prípravách avizoval, že nehľadíme na súpera, pretože sa snažíme hrať našu hru. Mňa takýto prístup veľmi teší, nakoľko máme svoju identitu.“ 

„Ďalej musím spomenúť individuality, skvelú kostru tímu. V bránke sa vieme spoľahnúť na Ľuba Pangráca, ktorý chytá za Sláviu už šiesty či siedmy rok. Defenzíva je vo všeobecnosti zložená zo skúsených hráčov ako napríklad Michal Jonec, František Vancák alebo Marián Pásztor. Ofenzívnejšie sme na to znovu viacerí. Aj keď v niektorých stretnutiach základná zostava nevedela prekonať líniu konkurenta, naskočili chlapci z lavičky, ktorí dokázali duely rozhodnúť. Mať takýto široký káder je veľkou výhodou.“ 

V posledných kolách to už minimálne výsledkovo vyzeralo na náročnejšie zápasy ako týždne predtým. Bolo na trávniku cítiť, že si na vás dávajú vyzývatelia väčší pozor? 
„Asi áno. Súperi proti nám nastupovali s trochu väčším rešpektom. Na druhú stranu, pravdepodobne sme si ho zaslúžili. Častokrát sa však zabúda na to, že ide o amatérsku súťaž. Všetci máme civilné povolania, cez týždeň pracujeme, čo je veľmi podstatný aspekt. Blíži sa zima, tma je vonku skôr, čo rovnako ovplyvňuje tréningový proces. Postupne s pribúdajúcim počtom stretnutí prichádza únava, na regeneráciu je menej času. Nie sme profesionáli, súkromné a rodinné záležitosti vplývajú naše výkony na ihrisku. O to je úspech krajší.“

FC Košice, s ktorým úzko spolupracujete, vám posielajú prevažne talentovaných mladíkov. Ako zapadli do mužstva a akým boli prínosom? 
„Sme za nich veľmi radi. Keď prídu, rýchlo sa nám podarí nakaziť ich našou identitou. Oni si zasa na základe spätnej väzby vážia, aký tvoríme tím a kolektív.“ 

„Aby sme však boli féroví, nechodia iba mladíci. Niekoľkokrát nám vypomohol brankár Matúš Kira. Aj on vyjadril radosť z toho, že k nám má priestor prísť, keďže vie o dobrej partii. Viackrát nastúpil tiež Zyen Jones, ktorý teraz zbiera čoraz viac štartov medzi elitou.“ 

„Chlapci chodia v rôznych kontextoch – rozohrať sa po zranení či zvýšiť si minutáž. Mladší zasa preto, aby mali kontakt s mužským futbalom, čo je pre nich cenné. Napríklad Šimon Sabolčík bol prínosom v každom zápase, do ktorého naskočil. Na opačnej strane je zrejme pre viacerých hráčov škoda, že pre spomínanú rotáciu v kádri nedostanú toľko príležitostí. Nikto to však nevníma v zlom, chápe to pre kolektívne dobro. Navzájom si prajeme.“ 

Vy osobne patríte medzi skúsenejších hráčov v kabíne, navyše ste kapitánom. Beriete si teda na seba zodpovednosť a ste pre mladších kolegov do istej miery mentorom? 
„Človek ani nevie ako, zrazu sa v šatni poobzerá okolo seba a zistí, že je najstarší (smiech). Spomínaná rola zrejme postupne príde vekom, na mňa akosi padla už predtým, než som dostal kapitánsku pásku. Možno je to aj vplyvom mojej profesie. Snažím sa byť pre chlapcov stále k dispozícii. Nie ako niekto, kto rozkazuje, čo majú robiť, skôr pre nich chcem byť podporou a pochopiť ich. Prechádzajú si úplne inými sférami života, hľadajú rovnováhu medzi súkromným životom, štúdiom a prípadnou prvou prácou. Vedia, že ak niečo potrebujú, stále sa môžu ozvať.“ 

Čo je pomerne zaujímavé, ako lídrovi a mužstvu s najlepšou ofenzívou vám zatiaľ chýba vyhlásený strelec...
„Je to taký paradox, no možno to ukazuje práve tú tímovosť. Máme viacero strelcov, ktorí dokážu mužstvo potiahnuť. Vďaka tomu sme ťažko čitateľní, súperom nestačí dávať si pozor len na jedného hráča. Trénerovi to zasa umožňuje väčšiu variabilitu smerom dopredu. Na ihrisko sa dostanú ten, kto momentálne preukazuje lepšiu formu. Do toho treba prirátať faktor spolupráce s FC Košice, teda ďalšie posily z ich radov. Tým pádom sa sily pekne rozložia nielen na hracej ploche, ale takisto medzi náhradníkov. Ukázalo sa to napríklad v Dolnom Kubíne, kde sme stiahli víťazstvo na svoju stranu v poslednej minúte z priameho kopu. V druhej polovici druhého polčasu sme rozhodli tiež v Lučenci po tom, čo prišli čerstvé posily z lavičky.“ 

Jesennú časť uzavriete derby a veľmi očakávaným stretnutím proti Lokomotíve Košice. V takomto zápase sa motivácia automaticky posúva vyššie?
„Budeme hrať proti chlapcom, ktorých veľmi dobre poznáme. Ja sám tam mám zopár naozaj dobrých kamarátov, takže sa teším, že ich uvidím a zmeriame si sily. Motivácia sa ťažko hľadať nebude. Posledný duel má stále tú charakteristiku, že ľudia si ho pamätajú najdlhšie. Budeme si ho so sebou niesť do zimy. Úplne inak sa bude trénovať, ak ho vyhráme. Nevnímam to ako typické derby, skôr o čosi špecifickejšiu konfrontáciu. Na ihrisku si to rozdáme, po záverečnom hvizde si podáme ruky a zažartujeme.“  

Zmeňme teraz trochu tému. Vy ste veľmi aktívny aj mimo hráčskej kariéry. Venujete sa športovej psychológii, ste držiteľom trénerskej licencie a vychovávate mladých trénerov. Ako sa toto všetko dá stíhať? 
„Asi by som mal posunúť kontakt na moju manželku, čo by k tomu povedala ona (smiech). Občas je to časovo veľmi náročné. Ide však o povinnosti, ktoré ma jednoducho bavia a napĺňajú. Už popri konci profesionálnej športovej kariéry som myslel na to, že by som niečo podobné chcel robiť. Je to o nastavení a časovom manažmente. Ak má človek šťastie, že môže robiť to, čo miluje, potom stíha viacero vecí, plus je produktívnejší.“ 

Ako ste načrtli, za sebou máte úspešnú hráčsku kariéru aj na profesionálnej úrovni. Dá sa povedať, že ešte donedávna ste hrávali za Košice či Prešov. Ako sa dnes spätne pozeráte na toto obdobie a čím vás obohatilo pri aktuálnej práci? 
„Dobrá otázka. Keď niekedy rozmýšľam a reflektujem si svoju športovú kariéru, veľa myšlienok, ktorým som vtedy nechápal, teraz vnímam úplne inak. Pokiaľ sa nám občas dejú menej príjemné záležitosti, nerozumieme prečo, čo si z nich môžeme vziať a naučiť sa. Moja profesionálna cesta mi dala pochopenie pre hráčov a športovcov celkovo. Zároveň uvedomenie si, aká dôležitá je rola trénera, čo dokáže správny kouč na správnom mieste odovzdať zverencom, avšak aj ako im dokáže skomplikovať fungovanie. Mal som šťastie spolupracovať so skvelými trénermi a spoluhráčmi, od ktorých som sa mohol veľa inšpirovať. Spočiatku som nevedel, či končím na najvyššej úrovni v správny čas, bolo to vplyvom okolností a chcel som skončiť úplne. Našťastie mám okolo seba skvelých ľudí, ktorí ma podporili v tomto pre mňa ťažkom období, aby som vystúpil z komfortu a šiel sa venovať tomu, čo som študoval. Nebolo to ľahké vzdať sa života profesionálneho futbalistu. Paradoxne, keď pre mňa futbal prestal byť jedinou možnosťou, tak som v ňom zrazu našiel znova radosť práve v Slávii. S odstupom času viem, že to bolo skvelé rozhodnutie. Teším sa z toho.“ 

Aktuálne máte priority stanovené skôr v spomínanej oblasti športovej psychológie a rozvoja trénerov?  
„Hľadám balans. Prirovnal by som to k bublinám, ktoré sa zväčšujú a zmenšujú v závislosti od obdobia. Stanovujem si priority. Práce je pre mňa o stupienok vyššie ako futbal. Mám však povinnosti v rámci klubu, som kapitán, snažím sa to preto rozdeľovať.“ 

„Akurát som sa vrátil z hokejového reprezentačného zrazu, kde spolupracujem pri mládeži. Ak mám povinnosti tohto druhu, tréning ide do úzadia. Našťastie mi vedenie rozumie a máme dohodu, že pokiaľ niečo nestihnem, dobehnem to individuálne. Kondičné resty viem dobehnúť, pri technicko-taktických je to už o čosi horšie. V tomto smere sa viac spolieham na svoje skúsenosti.“ 

Takže zimná prestávka prospeje? 
„Áno. Odľahčene povedané, celkom sa na súťažnú pauzu teším. Bola to dlhá jeseň. Nechcem vyznieť, že sa sťažujem. Naopak, s výnimkou jediného zápasu, keď som bol pre pracovné povinnosti odcestovaný, som bol stále k dispozícii, za čo som vďačný. Radosťou ma napĺňa rovnako zdravie. Vydržalo a pevne verím, že to tak bude naďalej. Teraz si oddýchnem a potom sa znovu ozvem môjmu kondičnému trénerovi. Od decembra nabehneme do tempa, aby telo vydržalo následnú prípravu a jarnú časť.“