BRATISLAVA (SFZ) – Je tretím najmladším trénerom pri slovenských reprezentačných tímoch. Peter Kopúň vyše dvoch rokov niesol zodpovednosť za výkony a výsledky ženského áčka. Duelom so Švédskom sa mu naplnil kontrakt so SFZ, nastal čas na zhodnotenie jeho práce aj toho, čo so svojím realizačným tímom a nominovaným hráčskym kádrom dosiahol.

Čo ste povedali hráčkam deň po poslednom kvalifikačnom zápase so Švédskom, keď ste sa s nimi lúčili?
“Že mne tie dva spoločné roky preleteli veľmi rýchlo. Povedal som dievčatám, ako som ten čas vnímal ja, prečo sme hrali s takými súpermi, s akými sme hrali...“
To znamená s akými?
“S ťažkými, majúcimi vyšší rejking, ako je náš. Poďakoval som im, že boli ochotné ísť do toho s nami, zmeniť niektoré zabehnuté štandardy, pracovať na spoločných cieľoch v každej chvíli naplno. Moje ďakujem patrilo aj realizačnému tímu, každému jednému jeho členovi.“

Ako by ste piatimi slovami zhrnuli to, čo ste si vy dali za cieľ po menovaní do funkcie reprezentačného trénera?
“Ešte viac sprofesionalizovať činnosť reprezentácie.“
Splnili ste tento cieľ? Boli ste viac spokojný alebo nespokojný s tým, ako sa to všetko dialo a ako sa to napokon skončilo?
“Práveže ten koniec... Posledné dva zápasy a v nich prehry, záverečná výrazná, vrhli taký tieň na to, čo bolo predtým. Viete, ako to je, to posledné máme v hlave najviac a nám to výrazne poznačilo náladu. Ale nepokazilo ju, to sme si nedali, veď sme dva roky pracovali naplno, dôsledne. Ak by sme vyhrali doma nad Islandom, bol by náš pohľad „topkový,“ takto to bolo možno až príliš triezve. Celkovo prevažovali pozitívne emócie.“
Ako by ste zhodnotili konečné 3. miesto v kvalifikačnej skupine za Švédskom a Islandom?
“Je fajn. Pozrel som si tabuľky všetkých kvalifikačných skupín, porovnával som, ako v nich obstáli tímy zo štvrtého koša, teda z našej úrovne. Už aj preto, že výsledky z tejto kvalifikácie majú vplyv na zaradenie do výkonnostných košov pre nasledujúce, keďže na seba nadväzujú. Získali sme 10 bodov, čo nebolo v tejto konkurencii málo.“
Kam patrí slovenský ženský futbal v európskom kvalitatívnom rebríčku?
“Matematicky sme stále vo štvrtom koši. Posuny medzi jednotlivými kvalitatívnymi „klobúkmi“ ovplyvňuje viacero faktorov, výsledky sú podstatný, ale nie jediný, celý výpočet koeficientu je dosť komplikovaný. Osobitnú hodnotu však malo hodnotenie našej hry a výkonu z úst kolegov-trénerov z Islandu a Švédska, ktorí sa vyjadrili, že nechápu, prečo sme boli pri žrebe tak nízko.“
Čo konkrétne uspokojilo vás?
“Sedem strelených gólov. Vám sa to zdá málo, že?“
Veru hej, v ôsmich zápasoch sedem gólov je málo.
“Áno, ale je to posun, stačí si porovnať konečné tabuľky v predchádzajúcich kvalifikáciách. Góly dávali teraz hráčky z ofenzívnych radov, našou najlepšou strelkyňou už konečne nebola obrankyňa, keďže Hmírová dala štyri, Mikolajová dva. Veľmi som chcel, aby sme sa v tejto činnosti zlepšili a sedem gólov je rukolapný dôkaz napredovania. Ale ak by sme dali ešte o štyri-päť gólov viac, poznačilo by to pozitívne naše sebavedomie a boli by sme aj výsledkovo o kus vpredu. Vnímame tento hendikep, pracujeme na jeho odstránení, radíme dievčatám, ale stále, stále, stále je to problém. Výzva do budúcnosti. Je to v hlavách...“
Ako vás poznačili dva roky v pozícii reprezentačného trénera a ako ste vy ovplyvnili družstvo?
“Na tú druhú časť by skôr mali odpovedať dievčatá. Za seba hovorím, že máme dobrý vzťah s každou hráčkou, skutočne s každou jednou, za tým si stojím. Sme k sebe otvorení, úprimní, vieme si povedať aj neláskavé veci, medzi nami je dôvera. Mojou výhodou nepochybne bolo, že som bol pri tíme už predtým ako asistent najprv trénera Pakuszu, potom Hucka a vnímal som, že družstvo chce hrať futbal. Dievčatá mi potvrdili, že nami nastavený štýl im pasuje, páči sa im, vyhovuje im. Tejto filozofie sa chcem držať.“

V otázke budúcnosti sú zaujímavé dva okruhy, hráčsky káder a tréner. Máme skupinu skúsených hráčok, ročník narodenia 1988 – 1991, majú stále motiváciu reprezentovať?
“Máme dáta z jednotlivých zápasov a hráčky z tejto skupiny patria stále k najlepším a v debatách nám potvrdili, že reprezentačný dres je pre ne stále méta. Takže nie je to o veku a o počte medzištátnych štartov, ale len a len o zdraví a ich realizácii v kluboch. Majú čo ponúknuť reprezentácii a tá má o ne stále záujem.“
Aká je vaša budúcnosť? V pozícii trénera ženskej reprezentácie?
“Na januárový výkonný výbor SFZ predložím moju analýzu dvoch rokov pri ženskom áčku, je na kompetentných, aby sa potom vyjadrili k obsadeniu pozície trénera reprezentácie. Bolo by mi cťou, ak by som pokračoval v tejto funkcii, verím, že by so mnou šli aj členovia môjho realizačného tímu, s ktorými sme za dva roky vytvorili súdržnú partiu, pracovne aj ľudsky.“