BRATISLAVA (SFZ) – Po dlhej pauze sa konečne vrátila do zápasového rytmu. Reč je o slovenskej reprezentantke Lucii Šuškovej, ktorá po vážnom zranení kolena vybehla na trávnik v drese svojho poľského klubu Czarni Sosnowiec. O dlhej rekonvalescencii, návrate, ale i o reprezentácii porozprávala pre futbalsfz.sk
Na konci mája minulého roka hrala Lucia Šušková pohárový zápas v Poľsku a práve v ňom ju na desať mesiacov stoplo zranenie. „Mala som poškodený predný krížny väz na pravom kolene, aj bočné väzy. Musela som podstúpiť operáciu v Lodži a čakala ma dlhá rehabilitácia. Tú som absolvovala v meste Bialsko-Biala a trvala asi do marca tohto roka,“ začala na úvod Lucia, ktorá v sobotu prvý raz od zranenia nastúpila v základnej zostave Sosnowca, no jej tím prehral v poľskej lige na ihrisku Konina 0:1.
Prvý raz nastúpila 14. apríla v domácom zápase s Lodžou (4:0) na sedem minút. Tri týždne predtým jej už dovolili lekári trénovať, takže sa pripravovala s tímom. Nemala trochu o koleno strach? „Práveže nie, zdalo sa mi, že je to veľmi málo minút (úsmev). Veľmi som sa tešila, že opäť vybehnem na trávnik a že si zahrám. Myslela som si, že budem viac stresovať, ale užívala som si to,“ priznala slovenská reprezentantka.
Väčší tlak a stres prišiel v druhom zápase v Katowiciach, kde odohrala Lucia už dvadsať minút. „Keď som nastupovala, prehrávali sme 0:1, takže to bolo ťažšie. Chcela som tímu pomôcť. Nakoniec vyrobili súperky penaltu po faule na mňa (premenila ju Patrícia Hmírová – pozn. aut.) a remizovali sme tam 1:1. To bol teda taký ozajstný návrat,“ opísala dôležité momenty rodáčka z Čadce.
V sobotu nastúpila prvý raz v základnej zostave a odohrala 70 minút. Koleno vydržalo? „Hrala som teraz v obrane, i keď v Sosnowci zvyknem byť na pravej strane zálohy. Koleno držalo, no už v tej 70. minúte cítila, že je to dosť,“ prezradila Šušková.
Lucia patrila medzi stálice v národnom tíme, no naposledy sa v slovenskom drese predstavila v marci 2018 na turnaji na Cypre. O mesiac čaká naše baby prípravný dvojzápas. „Hovorila som s trénerom Kopúňom, zaujímal sa o môj stav, o výsledky testov. Ešte ma čakajú testovania na silu operovaného kolena, silu svalov,“ vysvetlila Lucia. „Úprimne, ešte by som si netrúfla oodohrať duel. Stála som desať mesiacov, je to veľký výpadok a v reprezentácii je to najvyššia úroveň, takže tam musí ísť každý naplno.“
Potom už prídu na rad ostré stretnutia našej repre v kvalifikácii. „Ak ma tréner zavolá, bola by som veľmi rada, keby som mohla pomôcť družstvu. Máme akosi šťastie na severské tímy. V každej kvalifikácii máme niekoho odtiaľ (tentoraz Švédsko a Island). Vieme o nich, že sú to tvrdé, silové hráčky, my sme skôr technické. Myslím si, že všetky baby dajú do toho maximum, aby sme boli čo najúspešnejšie,“ zaželala si Lucia Šušková.