BRATISLAVA (SFZ) – Pavel Hapal má za sebou prvý rok pri kormidle národného tímu. Za dvanásť mesiacov prežil toho veľa. Mnohé veci ho potešili, ale je veľa takých, ktoré mu radosť neurobili. Ako to všetko vníma a hodnotí, prezradil v rozhovore pre futbalsfz.sk.

Pred rokom vás schválil výkonný výbor do funkcie trénera reprezentácie Slovenska. Ako by ste tento rok zhodnotili?

„Nehodnotí sa mi toto obdobie vôbec jednoducho z dôvodu toho, že sme nepostúpili priamo z kvalifikácie na ME 2020. Ten rok však uplynul veľmi rýchlo. Bola to veľmi krátka kvalifikácia a hoci sa nám z nej nepodarilo postúpiť, niekoľko vecí nám aj vyšlo. Napríklad trocha pozmeniť káder národného tímu. Po ukončení reprezentačnej kariéry troch hráčov, sme boli postavení pred hotovú vec a museli sme zabudovávať nových chlapcov, čo sa podľa mňa celkom podarilo. Pozitívne to však na druhej strane hodnotiť nemôžem práve preto, že sa nepostúpilo. Je však pravdou, že šanca účasti na európskom šampionáte pre nás stále žije cez baráž Ligy národov. A my chceme urobiť všetko preto, aby sme ju zvládli a vybojovali sme si ME. Práve preto som na jednej strane sklamaný, na druhej, si myslím, že mužstvo má svoj potenciál. Podľa môjho názoru sa tvorí veľmi silný tím a teraz bude len záležať na tom, akým smerom sa to bude vyvíjať.“

V čom vidíte hlavné dôvody toho, že sme z kvalifikácie na Euro nepostúpili?

„Hlavný dôvod je jasný. Nedokázali sme naplno bodovať v dvojzápasoch s Walesom i s Chorvátskom. S Walesom sme získali len jeden jediný bod, čo sa napokon ukázalo ako kľúčové. Keby sme s Walesom uhrali ešte jednu remízu alebo by sme zvíťazili, postupovali by sme my a nie oni. Skrátka sme neboli od postupu ďaleko, ale zároveň musím povedať, že sme zdolali len mužstvá rankingovo slabšie, s nimi sme vyhrali všetky štyri stretnutia, ale ako som už spomenul, rozhodlo, že sme nezdolali Wales.“

Euro ešte stále nie je pre nás stratené. V marci sa v baráži stretneme s Írmi. Aký súper nás čaká?

„Bude to veľmi ťažký protivník. Zhodou okolností, skutočne to bola náhoda, sme deň pred zápasom s Azerbajdžanom, sledovali duel Írska s Dánskom. Íri budú veľmi húževnatý súper, hrajú typický futbal ostrovných krajín. Sú tvrdí, agresívni, zvádzajú veľa osobných a vzdušných súbojov. Po tejto stránke to bude fyzicky veľmi náročné. Myslím si, že po futbalovej stránke sa im určite vyrovnáme, možno aj budeme lepší, ale to ukáže až samotný zápas.“

Čo sa týka baráže s Írskom, na žrebe sa rozhodovalo, či budeme s nimi hrať doma, alebo vonku. Aká veľká výhoda je pre nás domáce prostredie?

„Určite to, že hráme doma, je veľká výhoda. Verím, že fanúšikovia budú stáť pri nás, že ich príde plný štadión a poženú nás za víťazstvom. O to väčšia výhoda je domáca pôda pre nás, že Írsko či Severné Írsko, ktoré hrá zase s Bosnou a Hercegovinou a víťazi týchto dvoch stretnutí sa potom spolu stretnú, majú silné fanúšikovské zázemie a hrať u nich by bolo veľmi ťažké.“

Vaším príchodim k tímu sa začalo omladzovanie a teda prebudovávanie kádra, čo je zložitý proces a chce to svoj čas. Ako by ste zhodnotili zatiaľ to, čo sa vám v tomto smere podarilo?

„Ako som už povedal na začiatku. Boli sme donútení okolnosťami urobiť niektoré zásadné zmeny, veď skončil kapitán Martin Škrtel, ale aj dvaja ďalší skúsení hráči Adam Nemec a Tomáš Hubočan. Ešte pred nimi sa aj Vlado Weiss rozhodol, že nebude pokračovať v národnom tíme, čo boli vlastne štyri zmeny. Nám sa podarilo do tímu zabudovať Hancka, Vavra, Boženíka, čo je určite pozitívne. No chce to ešte čas, lebo bolo vidieť pri Hanckovi či Vavrovi, že ich zápasové vyťaženie v klube nebolo také, ako by sme potrebovali. Sú to však hráči, ktorí sú budúcnosťou slovenského futbalu. Navyše dostali priestor v národnom tíme aj ďalší ako Haraslín či Albert Rusnák, ktorý dovtedy nehrával pravidelne a teraz sa stal stabilným členom základnej zostavy. Tých zmien sa udialo veľa, niektoré sú veľmi pozitívne. Robo Boženík veľmi milo prekvapil, stal sa spolu s Marekom Hamšíkom naším najlepším strelcom, z čoho sme mali veľkú radosť a veríme, že do budúcnosti to bude len a len lepšie.“

Ako ste zobrali fakt, že sa s kariérou v národnom tíme rozlúčili spomínaní traja hráči a pridal sa aj Vlado Weiss?

„Situácia okolo Vlada sa udialo ešte v poslednom zápase Ligy národov, vedeli sme teda, že s ním do kvalifikácie počítať nemôžeme, a tak sme sa na to mohli nejakým spôsobom pripraviť. V prípade trojice Škrtel, Hubočan, Nemec to bolo iné. Ich odchod bol svojím spôsobom náhly, s tým sme nepočítali a hlavne sme nemali až toľko času sa na to pripraviť. Viac-menej sme si museli narýchlo vytypovať hráčov, ktorí by sa nám do skladby tímu hodili. Myslím si, že sa nám to podarilo, pretože napríklad v zápase s Maďarskom, ktorý bol veľmi náročný a ťažký, samozrejme nechcem špekulovať, pretože v mojich očiach bol aj Azerbajdžan ťažký, sme to zvládli. Bohužiaľ, ten vyšší level sme nedokázali podporiť výsledkovo, to znamená, že s Chorvátmi sme dvakrát prehrali a Wales sme neboli schopní zdolať, takže tam sú rezervy. Čo sa však týka tohto mužstva, podľa mňa to funguje aj na ihriskou, ale aj v kabíne. Tento tím má svoju silu, je zdravý aj vnútri, nie je tam žiaden element, ktorý by tam nepatril,a preto sme v tomto smere spokojní.“

Aká je situácia okolo Vlada Weissa, ktorý sa cez médiá vyjadril, že sa vám ozval a chcel by sa do tímu vrátiť. Ako sa to s ním momentálne vyvíja?

„S Vladom stále komunikujeme. Telefonoval som s ním, keď som videl, že vo svojom klube nenastupuje. Mal som informáciu, že by mal ukončiť kontrakt v Katare, čo sa aj stalo a mal by sa futbalovo sťahovať niekam do Európy. Verím, že sa mu to podarí. Podstatné však bude, aby sme sa stretli, pretože sme sa medzi štyrmi očami odvtedy ešte nebavili a od toho sa to bude všetko ďalej odvíjať.“

Čo sa deje v súvislosti s Miroslavom Stochom, ktorý sa pod vašou taktovkou do národného tímu vrátil, ale postupne už figuroval len v širšej nominácii?

„Miňo Stoch prestal hrávať, má dosť starostí v klube. Je to otvorené a bude záležať na tom, či bude pravidelne hrávať, dvere tu má stále otvorené. Mnoho fanúšikov si síce myslí, že niektorých hráčov uprednostňujem, že v klube tiež nehrávajú a v reprezentácii priestor dostávajú, ale je to len z dôvodu hráčskej pozície. Keď spomeniem ľavú stranu, tak tam nemáme náhradu, nemáme tam potrebnú konkurenciu a keby sme ju mali, tak by sme to určite riešili inak. Tak to skrátka je.“

Po jesenných stretnutiach sa spustila vlna kritiky na niektorých hráčov. Ako ste to vnímali?

„Úprimne, nevnímal som to vôbec dobre. Som trénerom toho tímu a ja si hráčov budem vždy nejakým spôsobom chrániť, navyše, keď tá kritika nie je nejakým spôsobom oprávnená. Musím povedať, konkrétne čo sa týka Denisa Vavra, Denis v tom čase, keď odohral päť kvalifikačných zápasov, bol vyťažený maximálne, veď pravidelne hrával v Kodani a potom po prestupe do Ríma aj v príprave za Lazio. Áno, nevyšiel mu jeden z tých piatich zápasov, bol to duel v Chorvátsku a na základe neho ho médiá aj fanúšikovia odsúdili, čo si myslím, že nebolo fér. Je to stále mladý hráč a pokiaľ zostane zdravý, pre národný tím ešte urobí veľa. Veď aj riaditeľ Lazia povedal, že tam prišiel preto, aby hrával nie hneď dnes, ale že je to budúcnosť Lazia Rím. Tak prečo by Lazio s týmto hráčom do budúcnosti počítalo a slovenská reprezentácia nie? Ďalšia menšia kritika sa vzniesla na Mareka Hamšíka, ktorý prestúpil do Číny a veľa ľudí si myslí, že Marek akoby týmto krokom odchádzal z pozície lídra tímu, možno práve kvôli kvalite čínskej ligy. Ja však musím povedať, že Marek Hamšík prišiel na zraz vždy výborne pripravený. Dokazujú to aj štatistiky, veď v našom tíme nebol jediný hráč, ktorý by nabehal viac kilometrov v zápase ako práve Marek. Skrátka Hamšík má stále čo dať národnému mužstvu.“

Čo vás v roku 2019 najviac zamrzelo?

„Mňa mrzí to, že sme z kvalifikácie nepostúpili na šampionát, to bolo pre mňa v tom roku 2019 najsmutnejšie. Verím, že rok 2020 bude pre nás ďaleko lepší a priaznivejší.“

A čo vás naopak najviac potešilo?

„Hoci si myslím, že odišli veľké ikony slovenského národného tímu, tak prišli mladí chlapci, ktorí majú energiu, chcú sa pobiť o miesto v základnej zostave a to je veľmi potešujúce. Do budúcnosti to môže byť pre reprezentáciu veľmi pozitívne.“

Je to síce hypotetická otázka, ale tým, že o Euro stále bojujeme, žiada sa na ňu odpoveď. Pokiaľ by sme na ME postúpili v skupine nás čakajú Švédi, Poliaci a Španieli. Čo na túto skupinu hovoríte?

„Na šampionáte si už nikto nemôže vyberať. Tá skupina je ťažká. Keď ju vyžrebovali, tak okrem Španielska, som si hneď spomenul na ME dvadsaťjednotiek, kde sme sa tiež hrali proti Švédom a Poliakom a zhodou okolností sme práve tieto dva tímy zdolali. Škoda len, že sme nepostúpili vtedy ďalej. Uvidíme, možno sa to bude opakovať, ale s tým, že sa nám podarí postúpiť (úsmev).“

V roku 2019 ste prežili aj osobný medzník. Oslávili ste polstoročie. Beriete to ako zásadný prelom vo svojom živote?

„Istým spôsobom je to také to negatívum v roku 2019, že už mám päťdesiat rokov, radšej by som bral, keby som oslávil dvadsať (smiech). Keď si spomeniem na ten vek, tak to bolo určite príjemnejšie, ale život sa zastaviť nedá. S tým, čo som prežil, som spokojný. Pokiaľ budem zdravý, budem sa stále snažiť robiť futbal, či už na Slovensku, alebo niekde inde najlepšie ako viem a verím, že práve tým prelomom polstoročia to bude lepšie a lepšie.“

Aké ste mali Vianoce?

„Strávil som ich v rodinnom kruhu a veľmi som sa tešil. Tentoraz sme boli všetci spolu na chalupe a keďže v roku spolu veľa času pre moju zaneprázdnenosť, ale aj vyťaženosť synov, netrávime, užil som si to veľmi.“

Aké máte želanie do roku 2020?

„Tak ako každý človek, aj ja si želám zdravie pre seba a celú moju rodinu, to je pre mňa to najdôležitejšie. Zdravie, samozrejme, želám aj všetkým ľuďom na svete. A také to športové želanie je jasné, aby sa nám v baráži zadarilo a vybojovali sme si účasť na európskom šampionáte.“