BRATISLAVA (SFZ) – Koncom februára minulého roku si slovenský reprezentačný útočník a hráč 1. FC Norimberg Adam Zreľák roztrhol krížny väz v pravom kolene. Po rekonvalescencii a tréningoch už naskočil v polovici decembra na šesť minút v ligovom zápase proti Kielu (2:2) a počas uplynulého víkendu odohral v prípravnom stretnutí s Bayernom Mníchov (5:2) 37 minút a strelil aj víťazný gól. Rodák zo Starej Ľubovne v rozhovore pre futbalsfz.sk prezradil, ako sa zo zranenia dostal, čomu sa okrem liečby venoval a ako sa cíti po návrate na trávniky.

Ako by ste charakterizovali deväť mesiacov bez futbalu?
„Bezprostredne po zranení som bol nahnevaný, a poriadne, že som opäť mimo. Hneď potom som sa pozviechal a povedal si, že musím na sebe zamakať, aby som sa vrátil čo najskôr. Tých deväť mesiacov bola naozaj dlhá doba. Mal som však podporu v rodine, žene a dcérke. Dávali mi silu. Tých deväť mesiacov bolo pre mňa veľmi tvrdých, makal som od rána do večera. Počas toho času som zároveň prežil aj pekné chvíle, keď sme sa s Veronikou vzali, veľmi som si to užil.“

V minulosti sa vám tiež nevyhýbali zranenie, keď ste maródovali s priehlavkom či zlomenou nohou. Ako ste sa vystrábili z terajšieho zranenia?
„Áno, v minulosti som mal taktiež nejaké zranenia, ale teraz to bolo ťažšie o to, že liečenie bolo dlhšie. Viem, že som ,dríč‘ a bojovník. Bojoval som deväť mesiacov, aby som sa vrátil silnejší a myslím si, že sa to podarilo. Veľa vecí som si uvedomil. Návrat si užívam, teším sa z každého tréningu a každého zápasu.“

Čo bolo najnáročnejšie počas týchto mesiacov?
„Určite to bol čas bez futbalu. Je to moja vášeň a dlho som čakal na návrat. Bolo to veľa o hlave, čo bolo najnáročnejšie, aby som sa posúval dopredu a nemyslel, na to, čo sa mi stalo. Veľmi náročné zároveň bolo, že keď som začal trénovať na ihrisku individuálne a videl som spoluhráčov v ich procese a ja som sa nemohol k nim pripojiť sa. Vedel som v tých chvíľach, že potrebujem ešte čas. Pauza bola o niečo dlhšia, ako som očakával, nechcel som nič riskovať, ale všetko je tak, ako má byť. Koleno drží.“

Čomu ste sa venovali okrem liečby?
„Rodinke, boli sme každý deň spolu, všetok čas sme si spolu užili. Aj keď som od rána do večera makal, večer som bol s ňou.“

1. FC Norimberg vypadol z bundesligy do II. najvyššej nemeckej súťaže. Ako ste prežívali, že ste spoluhráčom nemohli pomôcť pri záchranárskych prácach?
„Zranil som sa po desiatich zápasoch v bundeslige, chlapcov som potom sledoval len z tribúny. Držal som im palce, ale mrzelo ma, že sme vypadli. Možno ak by sme mali viac šťastia a uhrali viac bodov, na čo sme mali, mohli sme sa zachrániť. Futbal je však už taký… Teraz sa musíme pozerať na to, aby sme sa vrátili do bundesligy a verím, že sa nám to čo najskôr aj podarí. Už môžem hrať aj ja a verím, že gólmi dopomôžem k návratu medzi elitu.“

Po jednom zo zranení, ktoré ste si privodili na tréningu, vám bývalý tréner Michael Köllner hovoril, žeby ste šli slabšie do súbojov. Riadite sa touto radou počas aktuálneho prípravného obdobia?
„Tréner mi hovoril, že chodím tvrdo do súbojov, nie som však typ futbalistu, ktorý zo súboja stiahne nohu. Určite sa na to teraz pozerám inak, ale žiadny súboj nevypustím. Neviem to v sebe zmeniť, som bojovník a idem do toho na sto percent.“

Do akej záťaže sa dostávate?
„Takmer dva mesiace som v tréningovom procese. Trénujem všetky jednotky s chalanmi a mám nejaké aj navyše, najmä posilňovňu a už sa dostávam aj do zápasovej praxe. Čiže som v úplnej záťaži. Som rád, že ma to nebolí, koleno drží, ako má a verím, že sa nezmení.“

Norimbergu sa príliš nedarí ani v tejto sezóne, keď sa nachádza v pásme zostupu. Aká je atmosféra v klube?
„Je pravda, že sa nám veľmi nedarí. Myslím si však, že spomedzi všetkých druhých líg je nemecká najlepšia na svete. Niekoľko zápasov sme nezvládli, v tabuľke klesli, ale z posledných dvoch stretnutí sme získali štyri body. Všetko je otvorené, v lige je pred nami ešte 16 kôl, stačí párkát vyhrať a sme na piatom mieste. Súťaž bude otvorená až do konca. Atmosféra v tíme je však dobrá, zvládli sme prípravný zápas s Bayernom, prišli aj noví hráči. Zohráme sa a pôjde to.“

Je teraz tímový cieľ záchrana?
„Máme určite iné ciele. Chceme skončiť do 4. miesta, uvidíme, či sa to podarí, keďže teraz sme dole. Máme ešte pol sezóny, aby sme niečo uhrali a posunuli sa hore.“

Do kolotoča prípravných zápasov ste vstúpili v dobrom svetle, keď ste pri výhre nad Bayernom Mníchov strelili víťazný gól a na ďalší ešte aj prihrali. Aký ste mali pocit z odohratých minút?
„To, že som nastúpil, ma teší, hral som po dlhšej dobe viac minút. Už pred zápasom tréner určil, že budú hrať dve jedenástky a ja pôjdem do druhého polčasu. Som rád, že mi to tam padlo a že som prihral na ďalší gól. Kondične a fyzicky som sa cítil dobre.“ 

Do duelu ste naskočili na začiatku II. polčasu a vystriedali vás v 83. minúte. Prečo?
„Mali sme ešte ďalších dvoch hráčov na lavičke, tréner mi už počas druhého polčasu povedal, že Hacka a mňa ešte prestrieda. Nebolo to zo žiadnych vážnych okolností, len aj zvyšných chalanov chcel vidieť v hre.“

Ako tréner Jens Keller hodnotil váš výkon?
„Povedal mi, že som odohral perfektný zápas, vyhral som veľa súbojov, mal som veľa prihrávok, dal som gól a na ďalší som prihral. Tréner bol spokojný. Bol rád, že som takto dobre vstúpil do prípravy a vravel mi, že ďalšie šance prídu počas aktuálneho sústredenia v Marbelle.“

Už ste boli v kontakte s reprezentačným trénerom Pavlom Hapalom ohľadom vášho aktuálneho zdravotného stavu?
„S trénerom Hapalom som telefonoval ešte pred odchodom na sústredenie. Pýtal sa ma, ako sa mám a ako sa cítim. Povedal som mu, že necítim žiadnu bolesť, že všetko je v poriadku, že trénujem už od novembra. Poprosil ma o plán našej prípravy, že možno by ma prišiel pozrieť. Potešilo by ma to a určite by sme sa mali o čom osobne porozprávať. Som rád, že sa o mňa zaujíma.“

O čom ste sa ešte rozprávali?
„Prebrali sme môj zdravotný stav a aj baráž, ktorá čaká Slovensko v marci. Zaželal mi, aby som bol zdravý a mal dobrú formu.“

Čo hovoríte na barážového súpera Írsko?
„Každý súper je náročný. Íri sú dobrí, hrajú tvrdý futbal, nebude to jednoduchý zápas. Musíme však pozerať sa na seba a dúfam, že chlapci to zvládnu. Ak by som dostal šancu aj ja, tak nechám na ihrisku všetko, verím, že sa nám podarí postúpiť.“

Začal sa nový kalendárny rok, aké futbalové predsavzatie ste si do neho dali?
„Prvoradé je, aby som bol zdravý. Ostatné príde, do všetkého vkladám maximum. Mám veľa tréningov, naviac som si pridal aj individuálne. Verím, že sa dostanem do dobrej formy, dal som už aj gól, čo mi zdvihlo sebavedomie. Ďalšie predsavzatia sú – užívať si futbal a dosahovať úspechy.“