BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) – Od 1. júla prevzal zodpovednosť za dve mládežnícke reprezentácie, do 18 a do 19 rokov. Bol už oboma nohami v seniorskom futbale a predsa prijal ponuku SFZ pracovať s mládežníkmi. Prečo? Aj o tom hovorí Albert Rusnák.

Zaskočila vás zväzová ponuka?
“Skôr príjemne prekvapila. Mal som platný kontrakt s Lokomotívou Košice, nedávno som ho navýšil o tri roky, takže po jeho naplnení by to bolo päť sezón spolupráce s týmto klubom. Lenže do mojich plánov vstúpil zväz a môj život sa uberá iným smerom.“

Od mužov k mládeži, pre niekoho možno krok späť, pre vás nie?
“Rozhodne nie! Je to reprezentácia! Takouto ponukou oslovený človek si musí byť vedomý, že je to výzva a pocta. Ak si vás kompetetní ľudia, nepochybne fachmani vo svojom futbalovom odbore, vyberú, oslovia vás a ponúknu vám túto prácu, znamená to, že vás nejaký čas sledovali. Na takejto úrovni sa nestrieľa od boku, určite si preverili moju šesťročnú prácu pri mládeži v Michalovciach, aj ďalšie kapitoly mojej trénerčiny.“

Na aký čas ste uzavreli zmluvu so SFZ?
“Na dva roky.“

Za asistentov ste si vybrali Stanislava Maceka, majúceho senický, myjavský a trnavský futbalový genotyp, a skúseného bývalého brankára Miroslava Hýll, prečo?
“S Macekom sa poznáme z rokov, keď on viedol – a úspešne – senickú mlaď a ja Michalovce. Od januára chodíme spolu do trénerskej školy, robíme si obaja EURO Pro licenciu. Sadli sme si ľudsky, v debatách o futbale sme sa našli. Je to chlap, ktorý v robote ide naplno, pozícia asistenta mu je dokonale šitá, teda ja to tak vnímam. A trénera brankárov Mira Hýlla poznám ešte zo Žiliny, tam sme spolu vyrastali, zrátajte si, koľko je to rokov... Sme aj kamaráti, čo je pridaná hodnota do takejto práce.“

Vekové kategórie 18 a 19-ročných futbalistov, ktorých budete mať teraz v rukách, sú v  kariére zlomové, hráči prechádzajú z dorastu medzi mužov, veľa sa ich vtedy stráca, znižuje svoje ambície, naráža na tvrdú realitu profesionálneho futbalu. O to je aj vaša zodpovednosť väčšia, súhlasíte?
“Súhlasím a uvedomujem si to. Mojou úlohou je pomôcť im v raste a zároveň aj pri prechode medzi týmito zlomovými kariérnymi momentami. Ako hráč som prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami, vrátane federálnej dvadsaťjednotky. A z tejto ekipy sme nie všetci hrali I. ligu... Týmto mojím, nazvem ich ešte stále novým, chlapcom by som rád pomohol tak, ako som pomohol synovi, aby spravili ten dôležitý krok medzi seniorov a nestratili sa. Uvedomujem si, že im mám čo dať.“

Slovenský mládežnícky futbal túži po postupe z kvalifikácie na záverečný turnaj ME, veľké plány vkladá práve do tejto devätnástky. Čo vy na to?
“Je logické, že takúto métu reprezentačné tímy majú. Ich trénerov limituje výber hráčov pre danú kategóriu, ale to ako argument na medzinárodnom fóre neobstojí, rátajú sa len a len výsledky. Isteže, treba aj kúsok šťastia, pripomínam partiu trénera Radolského na ME dvadsaťjednotiek v roku 2000, kde to všetko do seba zapasovalo. Pokiaľ ide o devätnástku, ktorú som teraz prevzal, nedostali sme postup ako vojenský rozkaz, ale samozrejme, že všetci na šampionát chceme ísť...“

V jednom rozhovore už na reprezentačnú tému ste uviedli, že viete, na ktorých postoch má devätnástka problém, odkryjete to verejne?
“Viem to, napokon preto som zvolal aj kontrolný zraz na koniec júla, nazval som si ho predreprezentačný. Trénerský tandem Malatinský – Bažík preosial množstvo hráčov v tejto kategórii, kostra tímu sa poskladala, s tou budeme aj my pracovať. Samozrejme, budeme káder dopĺňať, vyskočili noví adepti, napríklad Košuda z Pohronia či Švec vo ViOn-e, chceme oživiť niektorých, ktorí dostali šancu v osemnástke, no potom sa vytratili, ako Čech zo Slovana alebo Mišenko z Dunajskej Stredy. Počúvam kolegov, vzyval som klubových trénerov, aby zvážili a odporučili mi vhodných kandidátov, ale poctivo, nie pre klubové záujmy. Hráči vedia, že som tu pre nich 24 hodín a 365 dní v roku, to nie je fráza, ale realita. Musíme si navzájom dôverovať, pomáhať si, komunikovať. Do 1. kola kvalifikácie máme len tri zrazy, musíme ich využiť naplno.“

A tie problémové posty?
“My o nich vieme...“ (široký úsmev)

Aké skúsenosti ste nabrali, keď ste dozerali na postupný rast vášho syna, dnes už reprezentanta v áčku?
“Je to moja veľká výhoda. Viem, čím všetkým si prešiel, aké mal problémy, akým spôsobom sa riešili. Ale nesledoval som len jeho, šesť rokov pri mládeži v Michalovciach bolo tiež skvelou praktickou školou. Viesť chlapcov v tejto kategórii nie je len o naplánovaní tréningu a jeho vykonaní, ale aj o ich výchove ako ľudí, schopných mladých mužov. To je prepojené s futbalom, zápasy vyhráva aj vôľa, charakter, srdce.“

Fotografie sú od fotografa SFZ Romana Ferstla

Dátum a miesto narodenia: 14. januára 1974 v Žiline
Pozícia: krídlo
Prezývka: Bobo, Ali
Hráčska kariéra: MŠK Žilina, Tatran Prešov, Petra Drnovice, 1. FC Košice
Hráčske úspechy: majster Slovenska, zahral si v skupinovej fáze Ligy majstrov, mládežnícky reprezentant od 15 po 21 rokov
Trénerská kariéra: MFK Košice (mládež), Manchester City (skaut), MFK Zemplín Michalovce (mládež, A-tím), Lokomotíva Košice (A-tím), SR 18, SR 19