BRATISLAVA (SFZ) – Reprezentačná sedemnástka sa vrátila z druhej fázy kvalifikácie ME v Srbsku s jedným získaným bodom, čo znamenalo, že na finálový turnaj do Írska sokolíci nepostúpili. Tréner Marek Bažík má za sebou prvú analýzu, o myšlienky z nej sa podelil v rozhovore pre futbalsfz.sk.
Je to veľké sklamanie?
“Je to sklamanie. Nebudem kľučkovať, lebo s týmto tímom, s tou hrou, s takými výsledkami, aké sme dosahovali deväť mesiacov, by bol hriech uvažovať o inom, ako o postupe na majstrovstvá Európy. Takže z pohľadu konečného stavu skupiny turnaja Elite Roundu to sklamanie je.“
Neboli očakávania a optimizmus pred turnajom až príliš veľké?
“Boli. Premýšľal som nad tým po ceste domov, takže odpoviem takto: neuškodilo nám to, ale áno, ušili sme si na seba búdu. Ale čo sme mali deväť mesiacov prehrávať?! Vyložene ladiť tím na Elite Round? Trištvrte roka sme robili najlepšie, ako sme vedeli. Celý realizačný tím, všetci hráči, ktorých sme povolávali na jednotlivé akcie. Futbal nám tú robotu vracal, lebo výsledky boli fajn, zároveň sme sa nimi dostávali pod tlak očakávania. Ale nemyslím si, že to bol rozhodujúci faktor nášho nepodareného účinkovania na turnaji v Srbsku.“

Po vašej prvej analýze po Elite Rounde, čím to teda bolo, že sme získali bod, strelili gól a skončili poslední v skupine?
“Očakávaná otázka, sám som si ju položil, hľadal som odpoveď. Herný prejav bol fajn a hoci nie som fanúšik štatistík, vždy po zápase mi sumárne od UEFA prišli a pri pohľade na ne som len krútil hlavou. V stretnutiach so Srbskom a Švédskom sme neprehrali ani jeden ukazovateľ – s výnimkou počtu strelených gólov... Vyhrali sme v držaní lopty, prihrávkach, vyhratých súbojoch na zemi aj vo vzduchu, počte striel na bránu aj mimo nej. Nemám chlapcom čo vyčítať, jedine tie góly. Proti Srbsku sa nám zle poskladali zápasové karty, vedeli sme, že súperovi robí problém hrať do bloku. Takže sme potrebovali streliť gól, prvý gól, boli by sme na koni. Lenže je tam „by,“ bolo to naopak. Nemohli sme nechať domácich hrať do bloku, lebo my sme museli doháňať stratu. Dohnali sme ju, za stavu 1:1 sme mali veľkú šancu tesne pred prestávkou, nevyužili sme ju. Vrátili sme sa z kabín a znova v druhej minúte polčasu inkasovaný gól. Znova sme museli doťahovať a mali sme na to príležitosť ako zvon, jedenástku. Nepremenili sme a na nás padla deka. Povedal som potom chalanom, že sme jednoducho dostali palicou nielen po krížoch, ale aj po hlave. Aj tak sme osudu vzdorovali, nepodľahli sme tej ťažobe, ale hrá sa na výsledok a ten bol 1:3.“
Švédi boli v slovenskej mlynici celý zápas, ale nevyhrali sme...
“Hlavne II. polčas to bol výborný výkon, vystrelili sme tri desiatky striel, jedenásť na bránu. Centrov veľa z každej strany. Chýbal nám však zabijak pred bránou, ktorý by upratal aspoň jednu loptu dnu. Odrazenú, škaredú, možno nepodarenú, ale účinnú. Po zápase bolo v šatni obrovské sklamanie, chlapci plakali. Ešte sme ich zodvihli, do súboja s Francúzskom sme šli s tým, že ideme za víťazstvom, lebo to nás posúvalo ďalej. Padla rana v 30. minúte, vylúčený bol Tandara. Stalo sa, mladý hráč, nikto ho nekameňoval a nebude. Dovtedy bol zápas vyrovnaný, hoci sme prehrávali 0:1, šanca dosiahnuť, čo sme chceli, bola. Ale proti Francúzom hodinu hrať v oslabení je veľmi ťažké.“
Slovenský tím znova neprešiel cez druhú fázu kvalifikácie, už to vyzerá ako prekliatie. Prečo si nedokážeme vybojovať postup na majstrovstvá Európy?
“Prekliatie nie, futbal nie je o prekliatí. Nezovšeobecňoval by som jednotlivé nepostupy, každý tím mal svoju pozíciu, nejakú svoju realitu. A ja teraz nebudem hovoriť, že nám chýbal taký či onaký hráč, lebo tie naše výsledky nie sú o jednom futbalistovi, nejde o individuálne pochybenie vpredu či vzadu. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak vo finálnej fáze nám chýbala kvalita. K predchádzajúcim tímom sa nebudem vyjadrovať.“

Keďže nejdeme na finálový turnaj do Írska, fungovanie tejto sedemnástky sa skončilo. Robili ste s touto kategóriou deväť mesiacov, čo vám to dalo?
“Veľa. Veľmi veľa. To som povedal aj chlapcom. Asi dve a pol hodiny pred výkopom s Francúzskom, na predzápasovej príprave. A zopakoval som im to pri rozlúčke po návrate zo Srbska.  Dodali mi neuveriteľne veľa sebavedomia. Ja sa považujem za plachého človeka a toto moje vyznanie je úprimné. Hráči boli tím a v ťažkých zápasoch sa tak predviedli, prekonali súperov na vysokej úrovni. Mňa práca s nimi posunula ďalej a verím, že aj oni našu spoluprácu tak hodnotia. Škoda, že neskončíme robotu na majstrovstvách Európy. V ročníku 2002 sú mnohí skvelí hráči pre budúcnosť slovenského futbalu, nielen z hľadiska výkonnosti, ale aj ľudských predpokladov.  S takou charakternou partiou som ešte nepracoval.“
Vy sa presunutie v lete k reprezentačnej šestnástke?
“Pravdepodobne áno. Čaká ma debata s technickým riaditeľom SFZ Štefanom Tarkovičom a ak mi potvrdí avizovaný presun, začnem si obchádzať ligovú súťaž pätnástok a robiť si prehľad o hráčoch s ročníkom narodenia 2004.“