BRATISLAVA (SFZ) – Neuschli slzy smútku za Jozefom Venglošom a Antonom Urbanom a slovenský futbal opäť plače: Viliam Luknár odišiel navždy od nás.

Račiansky rodák (nar. 18. decembra 1938) s touto časťou Bratislavy spojil podstatnú časť svojho aktívneho života. Od malička býval dlho-predlho v dome, kde stojí dnes jeden z panelákov sídliska Záhumenice pri parku oproti Drevone.

Bol všestranným športovcom, okrem futbalu hral hokej aj stolný tenis, oboje dobre. Keďže v rokoch jeho rannej dospelosti ešte nebola v Bratislave škola, kde by mohol absorbovať športové smery, vydal sa na štúdia do Prahy. Jeho spolužiakmi boli legendy českého hokeja Luděk Bukač a Jaroslav Jiřík, zahral si s Vladimírom Kostkom, školu skončil s výborným prospechom.

Vyštudoval trénerstvo a vyučoval pedagogiku na trénerskej škole, istý čas jej aj riaditeľoval, desaťročia mal pol palcom vzdelávanie trénerov. “Zvlášť generácia dnešných šesťdesiatnikov s ním mala skvelé vzťahy, teda Jurkemik, Barmoš, Kocian, ako pedagóg sa im doslova rozdal,“ spomínal Ľubomír Suchý, jeho niekdajší zverenec v Rači, neskôr špičkový rozhodca, dnes funkcionár BFZ. A dodal osobnú charakteristiku postavou nevysokého chlapa. “Dobrák od kosti. Žoviálny. Všeobecne obľúbený. Nekonfliktný. Nikdy nikomu neublížil.“

Posledné mesiace nemal spokojné, po úraze strávil nemálo dní v nemocnici, predsa však aspoň svoje narodeniny strávil v spoločnosti synov. Aj preto sa mu na tvári opäť objavil typický luknárovský úsmev a v stále bystrých očiach pokoj.

V takej forme odišiel na následky mozgovej príhody v noci zo štvrtka na piatok.

Slovenský futbalový zväz vyjadruje hlbokú sústrasť rodine a najbližším pozostalým.

Posledná rozlúčka je vo štvrtok 18. marca o 11:45 v bratislavskom Krematóriu.