BRATISLAVA (SFZ) – V pondelok ráno zomrel vo veku 83 rokov Milan Služanič, prvý šéf slovenského futbalu v jeho novodobej samostatnej histórii. Rodák z bratislavskej Dúbravky vždy so cťou a rozumom obstál aj v skúškach, kedy sa mnohé charaktery rozpúšťali.

Do svojich 24 rokov hrával futbal, po dvojnásobnej zlomenine nohy prešiel k volejbalu i veslovaniu, neskôr sa dal na diaľkové plávanie a cestné behy. Možno práve vtedy a tam sa zrodilo jeho životné motto, že je „bežcom na dlhé trate." Bolo to symbolické, ale dokonale vystihovalo jeho prístup k podstate života a práci.

Fungoval v štruktúre futbalového zväzu ešte v časoch, keď sa táto inštitúcia volala VFZ SÚV ČSZTV, a to vo viacerých komisiách - odvolacej, mládežníckej a matričnej. Z tej ho nominovali do funkcie federálneho matrikára.

V roku 1988 ho presvedčil futbalový predseda Michal Jarábek, aby sa stal jeho nástupcom. Milan Služanič bol poslednou hlavou slovenského futbalu vo federálnych rokoch a  prvým šéfom slovenského futbalu v jeho novodobej samostatnej histórii. Hnutie viedol od 28. mája 1988 do konca februára 1998. Nikdy nebol prezidentom, jeho funkcia mala vždy pomenovanie predseda.

Po smrti prezidenta ČSFA Václava Jíru viedol spolu so šéfom Českomoravského futbalového zväzu Františkom Chválovským federálnu asociáciu až do 9. novembra 1992 v Brne, kde spoločným memorandom SFZ a ČMFS rozhodli o rozchode dvoch suverénnych futbalových subjektov. Bol veľmi hrdý na spôsob, akým došlo k rozluke futbalu a ako ním vedená slovenská delegácia obstála na neľahkých rokovaniach.

So svojimi najbližšími spolupracovníkmi v neveľkom počte budoval zväz – ako on hovorieval – na zelenej lúke, predsedu celý ten čas zdobila pracovitosť a pragmatizmus. Bol skvelým orátorom, vždy a všade dokázal povedať a objasniť to, čo považoval za potrebné, zmysluplné a pravdivé.

Jeho funkcionárskym majstrovským počinom bolo, ako prispel k tomu, že  FIFA aj oficiálne potvrdila vznik SFZ 4. novembra 1938 a na kongrese svetovej federácie on, ako zástupca krajiny, odovzdal vtedajšiemu prezidentovi FIFA Joaovi Havelangeovi našu národnú vlajku, čím sa Slovensko stalo členom rodiny FIFA.

Aj počas  „horúcej funkcionárskej jesene 1998”  si on zachoval vysoký morálny kredit a z funkcie predsedu SFZ odišiel za potlesku delegátov konferencie. 

Ďalšie roky pracoval na miestnom úrade Bratislava - Nové Mesto, od jej vzniku bol členom Čestnej rady Siene slávy slovenského futbalu, v roku 2019 sa stal jej laureátom siene.

Po Milanovi Služaničovi ostane v srdciach a dušiach stoviek ľudí veľké prázdno a smutno. Slovenský futbalový zväz vyjadruje tú najhlbšiu sústrasť rodine a najbližším.

Posledná rozlúčka bude v piatok 10. júla o 16.15 v bratislavskom krematóriu.