BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) – Klub ligových kanonierov je dobrá myšlienka, v Česko-Slovensku existoval, v Česku funguje a u nás?

Iniciátorom vzniku česko-slovenského Klubu kanonierov bol český štatistik Luboš Jeřábek, ktorý sa zas inšpiroval sovietským Klubom strelcov Grigorija Fedotova. Dobrá myšlienka sa uchytila v roku 1972, aj keď po ohlásení vzniku trvalo skoro tri roky, kým sa podarilo vyhľadať a ofiáclne publikovať strelené góly aj s ich autormi skutočne dôsledne a tak verifikovať prvú skupinu kanonierov.

O histórii, postupných zmenách stanov a pravidiel tak, aby aj elitný klub spĺňal kritériá po spoločenských zmenách v roku 1989, by sa dalo písať veľa a hovoriť ešte viac. Kľúčová však vždy bola a je magická hranica sto strelených gólov, dosiahnutých v najvyšších ligových súťažiach. Počas existencie spoločného štátu s Čechmi mal federálny Klub ligových kanonierov (KLK) 39 členov, z toho tretinu tvorili Slováci, pričom Kadraba a Scherer, ktorí emigrovali z krajiny, boli z neho vyškrtnutí napriek tomu, že požadovanú cifru gólov legitímne dosiahli.

Rozdelenie republiky prinieslo špecifický úkaz: kým v Česku klub normálne fungoval plynulo ďalej, akurát sa novelizovali kritériá, ktoré tak začali zodpovedaťexistujúcim spoločenským podmienkam, čím sa počet členov výraznejšie zvýšil, na Slovensku sa nadviazalo na túto formu prezentácie a rešpektu kanonierov až v roku 2013. To sa trio futbalových nadšencov Peter Divéky, Gregor Mareš a Peter Bzdúch postaralo o vytvorenie KLK aj u nás. Členmi boli logicky slovenskí kanonieri z pôvodného česko-slovenského Klubu kanonierov a postupne k nim pribúdali aj noví, či tí, minulým režimom vedome v histórii zabudnutí, ktorí splnili základné kritérium sto strelených ligových gólov v najvyššej súťaži.

Stále však chýbala výrazná mediálna prezentácia a spoločenské etablovanie KLK, jeho zasadenie do futbalového prostredia ako jeden z príkladov toho najlepšieho, čo tento šport produkuje, ako tomu je v susednom Česku.

Zmení sa to?

“Chceli by sme, aby sa nezabúdalo na vynikajúcich futbalistov-kanonierov, ktorí toho dokázali veľa na Slovensku aj v zahraničí. Radi by sme zas a znova pripomínali ich mená, ich kanoniersky odkaz, aby nové generácie poznali reálne vzory, futbalistov z mäsa a kostí,” nadšene hovorí Tomáš Medveď, nie neznáme meno. Bývalý ligový hráč, jeden z tých, ktorý sa presadil na hrote mnohých mužstiev a tiež sa prestrieľal do elitného kanonierskeho klubu. Má na konte 103 ligových gólov a teraz stojí na čele skupiny, iniciujúcej oficiálne oživenie KLK. ”Zároveň by sme chceli ponúknuť futbalistom z tejto skvostnej spoločnosti možnosť spoločenskej sebarealizácie, prezentácie, ponúknuť im príležitosť na stretnutia, besedy, spoločné návštevy zápasov.”

Tá Medveďova myšlienka ide ešte ďalej – popularizovať slovenský futbal na besedách, mládežníckych športových podujatiach, ale aj v médiách, pretože držitelia odznaku za členstvo v takomto klube sú niečo ako vysoké vyznamenanie a takí ľudia majú čo povedať. “V budúcnosti sme plánovali podporovať sociálne slabších členov pri riešení ich zdravotných problémov, pri možnosti zabezpečenia rehabilitačných pobytov či insolventných ťažkostiach, ako je to normálne vo vyspelých krajinách,“ odkrýva ďalšie zmysluplné predstavy Medveď.

Kanonieri by radi pomohli pri popularizácií futbalu aj vlastným menom. Najlepší strelci v jednotlivých sezónach v ligách hierarchicky od najvyššej nadol, vrátane dorasteneckých súťaží, by mohli niesť meno niektorého z členov KLK. “Premýšľali sme, že trebárs pre III. ligu skupinu Východ by bol vhodný adept Jozef Kožlej, Ján Strausz či Pavol Diňa, pre stredoslovenský región Róbert Semeník alebo Marek Mintál, na západe a v Bratislave Ľubo Luhový, ale aj Marián Masný, Ján Čapkovič alebo Jozef Levický. Tých ozaj veľkých osobností je v klube dosť, potrebujeme to všetko mať aj právne a administratívne správne ošetrené, konkrétnymi ľuďmi odobrené. Vrátane kompetetných ľudí zo SFZ a ÚLK. Celú aktivitu chceme zosúladiť s ich filozofiou.“ Podľa Medveďových slov je ten správny čas, kedy treba dať veci do pohybu.
Lebo zmysluplných myšlienok má skupina Tomáš Medveď, Peter Bzdúch, Peter Divéky a Gregor Mareš dosť. Súčasťou KLK by mal byť aj klub brankárov, ktorí vychytali v ligách sto zápasových núl. Formuje sa úvaha o spoločnosti šampiónov, do ktorej by patrili majstri, teda takí hráči, ktorí vyhrali najvyššiu domácu súťaž vo dvoch štátoch alebo viackrát na Slovensku, prípadne triumfovali opakovane v národnom pohári. Do tejto spoločnosti sa samozrejme núkajú aj medailisti z majstrovstiev sveta, majstrovstiev Európy, olympijských hier, či víťazi európskych pohárov, teda skutoční futbaloví šampióni, ktorí svojimi výkonmi významne prekročili rámec štátu.
“Vytvorením Siene slávy slovenského futbalu sme odstránili jedno biele miesto na futbalovej mape Slovenska. Ale zopár ich tam ešte je,“ no je zrejmé, že medveďovci by na zafarbení niektorých radi popracovali.