BRATISLAVA (SFZ) – Slovenský šport našiel spoločný jazyk a zjednotil sa v záujme byť relevantným a silným partnerom štátu v snahe o jeho vrátenie na miesto, ktoré mu v spoločnosti právom patrí. To je zmysel Deklarácie slovenského športu, ktorá vzišla zo spoločnej dielne Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV). Prezentovali ju na pôde olympionikov prezident SOŠV Anton Siekel, prezident SFZ Ján Kováčik a zástupcovia športovcov Zuzana Rehák-Štefečeková, Marek Hamšík a Marek Hrívik.

Adresátom deklarácie sú politici, ktorí sa o štyri mesiace budú v predčasných voľbách uchádzať o možnosť viesť Slovensko a celú našu spoločnosť v ďalších rokoch. Zástupcovia športových odvetví – teda nielen tých dvoch organizácií, ktorých prezidenti sa postavili v stredu pred novinárov – „vedomí si zodpovednosti za to, aby sa šport na Slovensku dostal na také miesto, aké mu právom náleží“ – prezentujú sedem kľúčových bodov deklarácie, ktorej proces vzniku komentoval Anton Siekel ako príklad toho, „ako sa proces prijímania takéhoto dokumentu má uskutočniť.”

Od myšlienky na pôde futbalu cez pracovnú skupinu sa dokument dostal na schválenie výkonnému výboru SOŠV a následne plénu valného zhromaždenia a potom už došlo k stretnutiu so zástupcami s politickými stranami. Zúčastnilo sa na ňom deväť z jedenástich politických subjektov a vo vzájomnej debate došlo k zhode, že obe strany sa musia počúvať, musia diskutovať a musia nájsť východiská, ako umiestniť šport do programov strán a následne aj programového vyhlásenia vlády, ktorá vzíde zo septembrových predčasných volieb. „Chceli by sme sa od predstaviteľov politických strán nejaký verejný prísľub, ako chcú po voľbách postupovať k oblasti športu,“ dodal prezident SOŠV. 

CELÉ ZNENIE DEKLARÁCIE NA STRÁNKE SOŠV, kde ju môžete svojím podpisom podporiť.

Marek Hamšík cíti zodpovednosť za mládež, sám je otcom troch detí, vlastní futbalovú akadémiu a vníma dlh, ktorý má štát voči už niekoľkým generáciám detí a mladých ľudí. „Bez patričnej podpory nebudú rásť talenty a nebudú úspechy,“ zdôraznil. Ján Kováčik vysvetlil dôvod takéhoto postupu športu. „Vyčerpali sme všetky štandardné možnosti a vtedy prichádza rad na nezvyčajný krok.“ (viac vo videu)

Deklarácia má sedem bodov, vychádza zo Stratégie slovenského športu 2030, apeluje, aby šport nebol iba príveskom v agende ministerstva, do ktorého je teraz „prifarený,“ vyzýva k systémovému financovaniu športu na všetkých jeho úrovniach a aby sa legislatíva neprijímala bez diskusie so športovým hnutím. Zdôrazňuje význam budovania športovej infraštruktúry i systematickej podpory štátnych reprezentácií, žiada rozvíjať možnosti športu pre deti a mládež a zavedenie športových poukazov pre mládež, ale nie ako jediného či dominantného nástroja financovania športu (jednotlivé body aj vo videu).

Preto deklaráciu podporila olympijská víťazka v streľbe Zuzana Rehák-Štefečeková, ktorá trpko skonštatovala, že po každom svojom veľkom úspechu si vypočula oslavné reči politikov a uistenia o podpore športu. „Prísľuby sa však nepremenili v reálne činy.“ 

Kapitán bronzového hokejového tímu z Pekingu Marek Hrivík hovoril o vlastnej skúsenosti z pôsobenia v zahraničí, kde je podpora a rozvoj športovej infraštruktúry integrálnou súčasťou bežného života.

„V rámci Európskej únie sme na 26. mieste v rebríčku štátneho príspevku na šport,“ silný argument Jána Kováčika, ktorého dopad si všetci normálne uvažujúci ľudia uvedomujú.

Ako vníma Ján Kováčik potrebu samostatného ministerstva športu (aj táto odpoveď vo videu).

Prečo sa Marek Hamšík zapojil do projektu deklarácie?