BRATISLAVA (SFZ) - Prebiehajúce ročné obdobie, poznamenané globálnym otepľovaním, je eldorádom hmyzu, ktorý sa pre nás stáva čoraz výraznejším nepriateľom. Lezie, poletuje, bzučí, Niekedy aj bodá, štípe a nepríjemne obťažuje. Jednou z možností ako sa chrániť doma pred aktuálnymi útočníkmi - osami, komármi, sršňami, včelami - je zabrániť im vletieť dovnútra. Ako sa proti tejto pliage brániť a čo nám môže spôsobiť ?

Komáre sú dvojkrídly hmyz, ktorého samci sa živia kvetinovým nektárom a samice sajú (pijú) krv hlavne cicavcom. Každému živému tvorovi znepríjemňujú život. Ale ani nadmerné pobodanie by však nemalo znamenať zväčšené riziko ochorenia niektorou z infekčných chorôb. 

Obavy, že komáre prenášajú zákerné infekcie – napr. AIDS -sú nepodložené, bolo vedecky dokázané, že táto cesta nákazy nie je možná. Už aj preto, lebo infekčná dávka vírusu HIV by bola vzhľadom k veľkosti komára taká malá, že by človeka neohrozila. Rovnako sa nepredpokladá prenos lymskej boreliózy komármi, hoci vedci tento problém neustále sledujú.

Pobodanie však môže spôsobiť tzv. valtickú horúčku prenosom vírusu ťahyňa. Ochorenie nie je považované za závažné a prebieha buď skryto alebo pripomína miernu chrípku. 

HROZBA MALÁRIE

Vďaka súčasným klimatickým podmienkam sa ale môže objaviť na Slovensku aj taká exotická choroba akou je malária. Môže sa totiž vyskytnúť nielen v trópoch, ale napríklad aj v oblastiach s veľkými letiskami ako tzv. „letisková malária,“ keď nákazu rozšíri infikovaný komár dovezený lietadlom z malarických oblastí, alebo u jedincov, ktorí sa vrátili postihnutí z krajín jej výskytu a sú potenciálnymi zdrojmi nákazy. 

Klimatológovia však varujú, že masívne otepľovanie môže výrazne zmeniť reálnu mapu výskytu tohoto ochorenia a jeho ohniská vzniknú aj v našej blízkosti, napríklad v povodí Dunaja. Žiadna novinka, malária pred 2. svetovou vojnou i po nej postihovala východoslovenský región (až 15 tisíc prípadov ročne), čo súviselo aj s vtedajšou hygienickou situáciou a výskytom komárov, schopných prenášať nákazu, a tie u nás žijú stále. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila Slovensko za nemalarickú oblasť až v roku 1963!

Prenos malárie nastáva bodnutím samičky komára anopheles (nie nášho „starého známeho“ piskľavého komára), nesúcej v sebe nákazu. Ochorenie začína pomerne náhle, môže sa podobať silnej chrípke, ale pomerne jasným odlíšením sú rytmické horúčkovité stavy nepravidelne alebo každých 48 či 72 hodín. 

PROBLÉMY PRE ALERGIKOV

V prípade ich nepravidelnosti je riziko neskorej či nesprávnej diagnózy pomerne vysoké. A preto aj pri minimálnom podozrení by mal byť postihnutý vyšetrený čo najrýchlejšie u špecialistu na cudzokrajné choroby.  Neskôr sa totiž dostaví  rozpad červených krviniek (vznik chudokrvnosti) a poškodenia pečene, obličiek, mozgu, srdca, žalúdka i čriev a pľúc. V prípadoch neliečenej alebo neskoro liečenej nákazy tropickou maláriou je až 30 percent úmrtí. Dôležitá je preto prevencia a dôkladná liečba, ktorá sa nesmie nikdy podceniť a musí začať čo najskôr.

Poštípanie komármi môže mať negatívny dopad na alergikov, lebo dokáže vyvolať život ohrozujúce reakcie organizmu. Hrozia tiež druhotné infekcie, pokiaľ sa poštípané svrbiace miesta rozškriabu. Preto pokiaľ k takejto situácii dôjde, treba rozškriabané miesta vydezinfikovať a ošetriť. 

Proti komárom sa dá brániť zaužívanými prostriedkami – sieťami, elektronickými odpudzovačni a repelentami. Tie ale môžu mať rôznu účinnosť, u každého človeka individuálnu, bežne vydrží účinkovať 2 – 4 hodiny. Úlohu hrá aj úsek dňa, v ktorom sú repelenty používané. Pri súmraku, keď sú komáre najútočnejšie, sa pôsobenie repelentu skracuje až na jednu hodinu i menej, pretože hmyz sa najviac snaží svoj odpor k chemickej látke prekonať. Repelenty je možné aplikovať priamo na pokožku, ale napríklad spreje je vhodné nastriekať i na odev, čo sa osvedčuje nielen pri komároch, ale aj pri kliešťoch.