BRATISLAVA (SFZ) - Hoci sa svetový trend prikláňa skôr k plnohodnotným postavám a nie k príliš štíhlym vychudnutým figúram, hráči aj ich tréneri by mali mať svoju telesnú schránku pod kontrolou a udržiavať si nielen odporúčanú hmotnosť (váhu), ale aj predpísanú stavbu tela. 

„Plnosť“ postavy totiž neznamená iba zaoblenosť. Preto je vhodná aj občasná sebakontrola, na ktorú slúži zopár ľahko vypočítateľných čísiel a indexov.            

Jeden z orientačných ukazovateľov Body Mass Index  (BMI) sa štandardne používa ako signálne číslo, ktoré hovorí o prebytočných kilogramoch a obezite. Je však pomerne zastaraný, vymyslel ho Belgičan Adolphe Quelet v prvej polovici 19.storočia, a nie je celkom presný.

Vypočítava sa delením hmotnosti (váhy) tela v kilogramoch a druhou mocninou výšky v metroch: napríklad 180 cm vysoký hráč vážiaci 95 kg si počíta BMI takto: 95 deleno (1,80 x1,80) rovná sa 29,32. Toto číslo podľa platných tabuliek znamená výraznejšiu nadváhu. BMI pod 18,5 považujeme za znak podvýživy (môže znamenať poruchu stravovania alebo iný zdravotný problém), nad 25 hovoríme o nadváhe a nad 30 o obezite. 

Toto rozdelenie však nemusí zodpovedať realite, lebo hodnota BMI nehovorí nič o stavbe tela, jeho muskulatúre alebo množstve tuku. Preto nejde o dominantný ukazovateľ, ale iba o jeden z tých pomocných. Svalnatí a mohutní hráči a ich tréneri totiž, najmä pokiaľ majú mocnejšie kosti, môžu mať pri dobrom zdraví a kondícii vyšší BMI (hoci majú vyššiu váhu pri menšej výške, nie sú tuční) ako tí drobní so slabšou kostrou, chatrným zdravím a nízkou kondíciou, s málo svalmi a nemalými zásobami tuku, ktorí môžu mať takto skrytú obezitu. Samotné číslo teda neukazuje úplnú pravdu, a preto je vhodné, aby bolo doplnené antropometrickým vyšetrením (najlepšie prístrojmi in body), ktoré zahŕňa určenie somatotypu, percenta tuku, množstva telesného svalstva a vody.

Iné výskumy hodnotenia zdravotného aj výkonnostného rizika ukazujú, že pre základnú orientáciu postačí zmeranie obvodu pásu. Pokiaľ je u žien väčší ako 79 cm, je zdravotné riziko prameniace z rozloženia tuku zvýšené, nad 88 cm je už vysoké. U mužov je hranica pre zvýšené riziko 94 cm, vysoké riziko potom nastáva pri 105 cm.

Začal sa používať aj tzv. index WHR (waste: hip ratio), čo je pomer obvodu pásu k obvodu bokov – zmeria sa obvod pásu v mieste pupku a potom obvod bokov v najširšom mieste. Objem pása sa vydelí obvodom bokov. U rizikových jedincov sa zvyšuje, keď pomer presiahne 0,95 (u mužov ide o tzv. mužský typ obezity, nazývaný tiež centrálny) alebo 0,80 u žien (centrálna obezita u žien je rizikovejšia). U futbalistiek však riziko stúpa tiež v prípade, ak hodnota WHR klesne pod 0,7 (ženský typ obezity – štíhly pás, ale mohutný zadok aj stehná a silné dolné končatiny).

Aby merania neboli nespravodlivé, treba vziať do úvahy ďalšie faktory, ktoré posudzuje lekár. Veľmi často totiž môže byť tzv. svalová nadváha pri nízkom percente tuku, prípadne typológia hráča ho môže „predurčovať“ k nadváhe. Ak nič iné, tak minimálne upozorní na telesné miesta s najvyššou koncentráciou tuku. Tuk degeneruje aj svalové tkanivo, najmä u hráčov z určitých dôvodov fyzicky neaktívnych alebo minimálne aktívnych v dôsledku choroby, zranenia či dlhodobej rekonvalescencie. Výsledky meraní tuku musia byť interpretované rozdielne pre ženy a mužov.