BRATISLAVA (SFZ) – Výrazné teploty, ktorých sme si užili za uplynulé týždne dosť a dosť, zhoršujú komfort života na miestach, kde hráč trávi väčšinu dňa: domácnosť, tréningové centrum, posilňovňa, priestory štadióna, automobil alebo areál obchodných centier. Preto sa k slovu dostáva klimatizácia.

Tá vykonáva komplexnú reguláciu kvality vzduchu podľa potreby ochladzovaním alebo ohrevom, filtrovaním, zvlhčovaním aj odvlhčovaním a korekciou jeho prúdenia na miestach, kde sa nedá vetrať prirodzeným spôsobom. Ale ...

Jeden z jej hlavných problémov je, že pri nesprávnom nastavení zvyčajne nechladí rovnomerne, ale prúd vzduchu sústredí nerovnako. Futbalisti potom často trpia bolesťami hrdla a krku, majú dýchacie problémy a pocity upchatého nosa, trpia zápalmi prínosových a čelových dutín, uší alebo tvárových nervov, močových ciest a druhmi akéhosi „zamrznutia“ ramena a „seknutia“ v krku, medzi lopatkami alebo v dolnej časti chrbta, teda v krížoch. 
Chrbtica sa zablokuje v tých miestach, kam intenzívne prúdi chladný vzduch. Na nesprávne regulovanú klimatizáciu búrlivo reagujú alergici, ľudia s oslabeným imunitným systémom a zvýšenou precitlivenosťou na chlad, tzv.(pseudo)alergiou. To všetko prináša obmedzenia športovej činnosti a niekedy dosť komplikovanú liečbu.

NA ČO DÁVAŤ POZOR

Aj keď je klimatizácia správne nastavená, môžu hráči zle znášať okamžitý prechod z klimatizovaného do vonkajšieho teplého prostredia. Pred takouto zmenou sa aj menej citlivým jedincom odporúča zostať niekoľko minút v neklimatizovanom priestore, aby si organizmus aspoň trocha vyrovnal teplotu a nezažil tepelný šok. Ten môžeme zmierniť aj tým, ak sa pred odchodom z klimatizovaného priestoru pomaly napijú nechladeného iónového nápoja.

Treba dávať pozor na filtre aj náplne, lebo vo filtroch starších typov klimatizačných zariadení sa vyskytujú nebezpečné baktérie, napríklad legionella pneumophilla, ktorá spôsobuje takzvanú legionársku chorobu, čo je ťažšie zvládnuteľné ochorenie dýchacích ciest. 

Iným problémom je syndróm ochorenia z budov, spôsobený plesňami v stojatej náplni klimatizačného zariadenia. Aktuálne sa odporúča plnenie tekutinou s antivírovými účinkami pre prevenciunákazy COVID – 19.

KLÍMA V AUTE

Osobitou kapitolou je používanie klimatizácie v osobnom aute, ktoré dlho stojí na slnku. Teplota vo vnútri môže stúpnuť až na 70 stupňov Celzia. Keď nie je kabína pred naštartovaním poriadne vyvetraná, už po prvých minútach jazdy v meste sa šoférov reakčný čas zhoršuje o 65 percent, čo je stav  porovnateľný s účinkom, ktorý vyvolá 0,5 promile alkoholu v krvi. Mení sa srdcová frekvencia, stúpa na rozpätie 94 až 125 úderov za minútu (norma počas jazdy je  maximálne 72 až 85), čo spôsobuje nepokoj, trasenie rúk, zhoršenie dýchania, stratu pozornosti. Ak vodič nemá so sebou dostatočné množstvo tekutín, po pomerne krátkom čase vďaka zvýšenej potivosti a extrémnej teplote dochádza k jeho dehydratácii a v zápche hrozí prehriatie organizmu, zvyšuje sa podráždenosť,  agresivita vodiča, zväčšuje sa riziko nehody. Psychológovia nazývajú tento stav road rage (šoférska zúrivosť).

DOBRÝ SLUHA

Lekári odporúčajú opatrné nastavovanie klimatizačnej funkcie, napríklad pri teplote okolia 30 stupňov je vhodné nastaviť teplotu v interiéri na 22 - 25 stupňov, aby nebol teplotný rozdiel veľký. Prechod z prílišného chladu by mohol spôsobiť šokovo negatívnu reakciu organizmu. Preto treba klimatizačné zariadenie  využívať optimálne a hlavne si ho užívať. Vtedy nám bude dobre slúžiť a nie „prikazovať“.