BRATISLAVA (SFZ) – Presne 276. Po pondelku je takýto počet slovenských trénerov s najvyššou odbornou tzv. UEFA PRO licenciou, oprávňujúcou ich pracovať kdekoľvek na svete v najvyšších súťažiach či iných špičkových pozíciách. „Stále však platí, že vzdelávať sa treba celý život. Aj vo futbale,“ vyslal do futbalového sveta najčerstvejších absolventov s diplomom Zsolt Pakusza, manažér vzdelávania trénerov SFZ.

Práve ukončený súbeh ukončili ôsmi tréneri: Juraj Ančic, Lukáš Kaplan, Peter Struhár, Marián Šarmír tvorili jednu skupinu, kvarteto Ondrej Desiatnik, Miroslav Sovič, Michal Švihorík a Peter Venglarčík druhú. Výsledok: všeobecná spokojnosť s úrovňou vedomostí absolventov, skúšobná komisia však nechcela rozpitvávať prípadné drobné odchylky vo výkonnosti študentov.

„Povedali sme si to z očí do očí, každý absolvent si svoju dvojročnú robotu obhájil,“ Pakuszu v pozícii skúšajúceho doplnili Oto Brunegraf, Ján Greguš a Ivan Galád, všetko tréneri s dlhoročnou praxou na všemožných stupňoch futbalu.

Študenti mali zadané úlohy, ich dvojročná robota vrcholila verbálnym obhájením práce – všetci mali témy, vyplývajúce z nedávno skončených MS v Katare – a následnou diskusiou so skúšobnými „komisármi,“ v ktorej sa šlo až „na kosť.“ Už len to, že skúšaný bol v oslabení proti štyrom vyvolával značný tlak na nervovú sústavu, ale všetci obstáli.

„Máme to odskúšané, byť pod tlakom,“ prehodil medzi rečou Peter Struhár, tréner fortunaligového Ružomberka. Neprsil sa prehnaným sebavedomím, priznal, že zladiť povinnosti šéfa realizačného tímu mužstva najvyššej súťaže, školy a úlohy v rodine plynule dva roky vysávalo z neho (aj ostatných) sily až po dno zásob „Celý deň s mužstvom, potom sa ukázať človečensky doma a keď všetci spali, písať prácu, študovať, pripravovať sa na ďalší deň na tréning aj do školy,“ zhrnul obsah dvoch rokov života do jednej vety. „Pravdu? Boli to najťažšie dva roky môjho života,“ priznal Peter Venglarčík, tréner seniorov v RSC Hamšík Academy. Títo dvaja vyjadrili pocity aj za ostatných.

„Treba to,“ doplnil kolegov bývalý reprezentant Miroslav Sovič. Hráčska kariéra mu bola dobrým základom, spoznal rukopis viacerých slovenských trénerských veličín (Jankech, Kozák, Pecze, Jarábek), vo futbalovom svete chce ale písať vlastným perom. A na to potrebuje mať dostatok poznatkov a vedomostí. „Ambíciou je seniorský futbal a ukotviť sa v ňom,“ priznal v súčasnosti tréner devätnástky v FC Košice. „Pri mládeži je to dobrá robota, zaujímavá, inšpirujúca, podnetná. Viesť mužov je potom ďalšia výzva,“ odhalil svoje úvahy. 

Marián Šarmír má skúsenosti z vedenia mládežníckeho tímu, skautovania i trénovania seniorov, potvrdil, že pri skúškach „cítil som rešpekt,“ čím kulantne zakryl svoju pochopiteľnú nervozitu. „Tak to má byť. Dosiahnuť najvyšší stupeň trénerskej odbornosti si vyžaduje jednak vedomosti a poznatky aj osobnú vyzretosť. Človek je prakticky denne konfrontovaný s nutnosťou riešiť  nové a nové skutočnosti, nachádzať východiska, inšpirovať hráčov, spolupracovníkov i funkcionárov k maximálnemu výkonu. To sa nedá, ak sám nejde na plný plyn,“Pakusza stojí na čele vzdelávania slovenských trénerov už roky, dobre vie, čo hovorí.

Ešte kuriozitka: Michal Švihorík je lektorom vzdelávania – popri pozícii asistenta pri ženskej reprezentácii – posledné dva roky bol však aj frekventantom. „Aj sa mi smiali, že z učiteľa žiak, ale to bolo v rámci podpichovania, to k futbalu patrí. Hej, bola to drina, licencia sa nedáva len tak, navyše práve to, že som bol aj lektor ma držalo v nasadení. Ak by som zlyhal, ako by som sa potom mohol predstaviť pred študentov a niečo im hovoriť?!“ Lenže kto ho pozná, nemal obavy, „Šviho“ obstál, svoj kredit obhájil.

Dobrá robota, páni, diplomy si uložte medzi doklady či vyveste na stenu a s vysúkanými rukávmi hor sa do ďalšej práce. Slovenský futbal musíme posunúť ďalej a vyššie, po absolvovaní tejto školy máte o cól väčšiu zodpovednosť nielen v Ružomberku, Šamoríne, Myjave, Košiciach, ženskej reprezentácii, ale všade, všade. Roboty je ako na futbalovom kostole!