BRATISLAVA (SFZ) – Smutná správa pre náš futbal: človečenstvom prevoňaný Pavol Molnár zomrel v sobotu ráno 6. novembra 2021 vo veku 85 rokov.

Ofenzívny tvorivý futbalista bol výnimočný aj tým, že navždy patril a bude patriť medzi tých neveľa Slovákov, ktorí sa zúčastnili na troch šampionátoch. On bol na dvoch svetových (MS 1958 a MS 1962) a jednom európskom (ME 1960), z ktorého si priviezol bronz.

Bratislavský rodák (nar. 13. februára 1936) časť detstva prežil v Štúrove, v dorasteneckom veku prišiel do Slovana, kde prežil dvanásť rokov. V roku 1955 získal v belasom drese svoj jediný titul. Neskôr pôsobil aj v Interi Bratislava, na sklonku kariéry si zahral v Austrálii za FC Prague Sydney a po návrate domov ešte v FC Donauwitz.

V reprezentácii odohral 20 zápasov, strelil v nej tri góly.

Skromný, pokorný, elegantný a ľudský, to boli jeho poznávacie vlastnosti. Ešte kým chodil medzi starú gardu, vedel zaujať nie hlasom, ale obsahom svojich spomienok. Napríklad ako sa sediac na tribúne počas zápasu Mexiko – Brazília v Čile na šampionáte spoznal s Di Stefanom, Gentom a Puskásom, s ktorým si po maďarsky „brebendili“ a ten mu pri rozlúčke venoval špeciálnu vlajku so symbolmi všetkých účastníkov turnaja. Mal ju odloženú do smrti...

Od čias, keď ho v Slovane viedol legendárny Jim Šťastný, mu nikto nepovedal inak, ako Paličko. Hoci by sa zdalo, že to súviselo s jeho krstným menom, pravda je iná. Sám o tom hovoril novinárovi Michalovi Zemanovi: „Bolo to z iného dôvodu. Hrali sme zápas proti Györu a v jeho drese vynikal obranca Paliczkó. V ďalšom zápase som mal zopár dobrých obranných zákrokov. Šťastný vraví – si dobrý ako ten Paliczkó. Odvtedy mi to prischlo.“

Zaujímavo rozprával o svojom presune v rámci bratislavských klubov, zo Slovana do Interu. Lákali ho aj do Slavie či Košíc, napokon ho zlomil mestský rival a fanúšikovia belasých mu to dlho nevedeli odpustiť. A on, dobrá duša, sa pre to dosť trápil...

Posledné roky delil svoj čas na život v Bratislave a v USA neďaleko Atlanty, kde žije jeho dcéra Danka. Tá prišla v minulých dňoch za otcom domov, postarala sa, aby nebol sám, kým bol syn Paľo na liečení. Pri ceste späť do USA ju v Amsterdame zastihla správa, že ockovo dobré srdce dotĺklo...

Neostalo po ňom prázdno, futbalisti ako on ostávajú v mysliach, srdciach a spomienkach aj tých, ktorí ich nikdy nevideli hrať. Lebo to, čo vedeli, ako sa správali a čo dokázali z nich spravilo nezabudnuteľných, ako aj z Palička Molnára.

Slovenský futbalový zväz vyjadruje hlbokú ľútosť najbližším