BRATISLAVA (SFZ) – V pondelok si zástupcovia Slovenského futbalového zväzu prebrali od autora návrhu a vedenia Vysokej školy výtvarných umení novú trofej, určenú pre víťaza Slovnaft cupu.

“Chceli sme niečo nové a niečo iné. Ctíme si všetky doterajšie podoby Slovenského pohára, je na nich podpis doby, patina, majú svoje miesto vo vitrínach víťazov. Jubileum bolo inšpirujúcim impulzom, aby sme urobili krok pre slovenský futbal neprebádaným smerom – mať trofej, ktorá je iná, umelecká, pritom futbalová a moderná, hodná 21. storočia,“ povedal Jaroslav Šišolák z marketingu SFZ bol na začiatku vývoja podoby novej trofeje.

Tak sa zrodilo spojenie s VŠVU a premyslel sa postup. Pre pedagógov umeleckej školy, najmä dvojicu akad. soch. Václava Kautmana a doc. Ferdinanda Chrenku to znamenalo veľa debát, rozhovorov a úvah so študentami, ktorí to dostali ako zadanie. V 1. kole výberu bolo 29 návrhov, ani jeden nebol prepadák! Posunúť päť z nich do finálovej fázy bolo náročné pre porotcov, zvládli to s pripomienkou, že ani tie, ktoré sa do nej nedostali, nie sú vyradené z možnosti, že sa niečo podľa nich v budúcnosti tvoriť bude.

Zaujímavosťou finálového kola bolo, že víťazný návrh sa presadil dosť jednoznačne. Jeho autor Mário Coufal, študent 1. ročníka, priznal prekvapenie, ale aj správne umelecké sebavedomie. “Navrhovať trofej pre Slovenský futbalový zväz bola pre mňa výzva, obrovský skok od stredoškolského kreslenia. Bolo to prvé zadanie, moja prvá práca. Spočiatku som cítil odhodlanie, ktoré sa v mojom vnútri miešalo s občasnými pochybnosťami - čas,  technologické postupy,  kreatívne rébusy. Hľadal som spôsob, ako vytvoriť niečo, čo by bolo nerovnaké od všetkého, čo sme predtým medzi oceneniami na akékoľvek podujatie alebo súťaž už videli. Som od nátury tvrdohlavý človek, preto som  zle niesol počiatočné zamietnutie prvotných návrhov, s ktorými som prichádzal.“

Ako uvažoval autor pri vytváraní návrhu? “Chcel som znázorniť rýchlosť, dynamiku a dravosť, vytvoriť kontrast medzi objektom, pôsobiacim ladne a elegantne, no zároveň evokujúcim drajv, silu a energiu, ktorá napĺňa futbal každú minútu.“ A jeden z odborných garantov projektu Ferdinand Chrenka komentoval víťazný návrh slovami: “Je to absolútne originálna kompozícia, je v ňom zhmotnená letiaca energia, rafinovaná kľučka útočníka, nechytateľná strela i v sieti súpera sa trepotajúca lopta.“ Vidíte to tam aj vy?

Samotná odnímajúca trofej je z hliníka (“Poviem aj vzorec, AlSi703Mg,“ upresnil Mário Coufal), váži 8 kíl, podstavec ďalších 12. Celá trofej meria 90 centimetrov, z toho podstavec má šesť. “Odpojiť a opäť spojiť trofej s podstavcom zabezpečuje magnet, aretácia udrží 60 kilogramov. Práškovaná je trojvrstvou farbou, piekla sa na 250 stupňov,“ púť od nakreslených skíc pokračovala cez odlievanie v moravskej firme Alucast a práškovanie v dielni K-systému v Žiari nad Hronom. Verte, že aj škatula, v ktorej je vzácna trofej uložená, je špeciálne tvrdená, vystlaná chrániacim materiálom. Všetko má svoje názvy a odborné pomenovania, zahriali sa aj linky medzi VŠVU a šikovnými rukami majstrov pri praktickom zhotovovaní výsledného produktu, pretože termíny tlačili a tlačili.

“Musíme to volať trofej, lebo toto nie je pohár. Piť sa z toho nedá ani víťazovi,“ zhodli sa rektorka VŠVU Bohunka Koklesová a Jaroslav Šišolák pri podpisovaní preberacieho dekrétu. Zhoda bola aj v hodnotení diela Mária Coufala: je krásne! Naplnilo očakávania. 

V tejto chvíli ostala už len jedna otázka: kto z hráčov sa jej dotkne prvý? Kapitán Trnavy Marek Janečka alebo kapitán Žiliny Michal Škvarka? Odpoveď v stredu 1. mája, po finále...