KOŠICE (SFZ) – Jediný slovenský futbalista, ktorý hral na majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy aj olympijských hrách, dnes jubiluje. Stanislav Seman oslavuje sedemdesiatiny.

Svoj futbalový život zasvätil priestoru medzi troma žrďami, postavili ho do bránky, lebo bol najvyšší, pričom sám o sebe hovorí, že bol brankár-samouk. Hoci vo VSS jeho otec funkcionárčil, on sa upísal susednej Lokomotíve. A bola to väzba na celý aktívny život, v čs. lige nechytal za iný klub, ako za košických železiarov (dvojročnú vojenčinu v Banskej Bystrici strávil v II. lige). Vydalo mu to na 242 zápasov, od augusta 1971 do júna 1984. Zaujímavosťou je, že pri zápasoch, ktoré limitovali jeho pôsobenie v čs. lige, bol ako tréner Jozef Jankech – pri debute viedol súperov tím TŽ Třinec, pri derniére Lokomotívu Košice.

„Bol som čiarový brankár, päťku som až tak neovládal,“ s nadhľadom hodnotil svoj prejav. Čo ale robil, robil dobre. Štatistici mu zarátali celkom 71 zápasov s vychytanou nulou v lige. Zachytal si aj na Cypre, po návrate domov „na staré kolená“ vo VSŽ a končil – kde inde – v Lokomotíve.

Svojím spôsobom unikátna bola aj jeho reprezentačná kariéra. Trvala len čosi viac ako dva roky, od apríla 1980 do júna 1982, počas nej si pripísal 15 medzištátnych čiarok, ale stihol všetky vrcholové turnaje. A na všetkých chytal!

Sumár úspechov? Zlato z olympiády, bronz z ME, štart na ME, dve víťazstvá v Slovenskom a dve v Československom pohári, Cena Radovana Kaufmana od SOŠV, Cena fair play Ivana Chodáka od SFZ, od mesta Košice ocenenie Športová osobnosť. Špičkový športovec, výborný brankár a férový človek, za celú kariéru bolo vylúčený len raz, v ligovom derby s VSS na jar 1976 po vzájomnej strkanici so súperovým útočníkom.

Po skončení aktívnej hráčskej kariéry bol trénerom brankárov v Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline, Prešove, v Kuvajte i Lotyšsku, stopu zanechal v reprezentácii do 21 rokov. Sám sa bráni tomu, aby sa hovorilo a akejsiSemanovej brankárskej škole, ale pravdou je, že jeho rukami prešli Molnár, Ondruška, Čontofalský, Lipčák, Kello, Perniš, Kuciak, Šulla či Dúbravka a to je zoznam našej gólmanskej špičky za posledných tridsať rokov.

Momentálne si užíva  dôchodok, záhradku a milované vtáčiky. Chová kanárikov, má ich asi tridsať. Sedáva pred veľkou voliérou v záhrade a sleduje ich, ako spievajú. „To je moje hoby už mnoho rokov,“ priznáva bez okolkov. Rovnako ako túžbu „dožiť sa toho, že Loky bude opäť v 1. lige.“

Spolu s pevným zdravím mu splnenie tohto želania praje aj Slovenský futbalový zväz. Aj skôr, ako pri ďalšom okrúhlom jubileu...