BRATISLAVA (SFZ) - Bola to nezvyčajná a nečakaná česko-slovenská trénerská kombinácia. Dvaja bývalí reprezentační kormidelníci, prvý dirigoval českú reprezentáciu a druhý viedol slovenský národný tím, sa stretli na rovnakej lavičke, ale v inej krajine. Karel Brückner v úlohe hlavného trénera a Ján Kocian ako jeho asistent sa ujali v lete 2008 svojich funkcií pri rakúskej futbalovej reprezentácii. S Jánom Kocianom sme sa porozprávali nielen o jeho 7-mesačnom pôsobení v rakúskom futbale.
Po Eure 2008 skončil pri kormidle Josef Hickersberger a Rakúsky futbalový zväz nečakane vybral za trénera reprezentácie Karla Brücknera. Pre vás zase bolo prekvapením, že si vás český tréner vybral za asistenta, všakže?
„Presne ako hovoríte. Rakúšania na ,domácich´ majstrovstvách Európy neuspeli až tak, ako si predstavovali. Po nich sa rozhodli pre Karla Brücknera. Krátko predtým som skončil ako tréner slovenskej reprezentácie a nerátal som s tým, že dostanem takúto ponuku. Pán Brückner ma oslovil s tým, že potrebuje asistentov, ktorí už čosi odtrénovali a nebudú iba nosiť na tréningoch kužele. A tak si vybral domáceho Andreasa Herzoga a mňa. Stretol som sa s legendárnym generálnym sekretárom Rakúskeho futbalového zväzu Alfredom Ludwigom a dohodli sme sa na podmienkach.“
Aké ste mali úlohy v realizačnom tíme vy osobne?
„S Andreasom Herzogom sme chodili na zápasy, sledovali sme hráčov a informácie posúvali trénerovi Brücknerovi, ktorý ich analyzoval doma aj s pomocou počítača. V tom čase na rozdiel od súčasnosti dominovali tradične silné kluby Rapid a Austria.“
Svoju misiu ste rozbehli fantasticky. Remíza 2:2 v prípravnom zápase s Talianskom a senzačné víťazstvo v prvom kvalifikačnom vystúpení o postup na MS 2010 proti Francúzsku 3:1.
„Začiatok bol famózny. Dokázali sme remizovať s Talianmi, keď gro ich mužstva tvorili hráči majstrov sveta z roku 2006. Kvalifikáciu sme odštartovali senzačnou výhrou nad silnými Francúzmi. Toto navodilo až príliš veľkú eufóriu, očakávania boli veľké.“
Lenže potom prišli dve zakopnutia: prehra v Litve a iba remíza na Faerských ostrovoch, čo naštrbilo ambície i sebavedomie hráčov.
„Boli to facky. Začiatok kvalifikácie nám ušiel. Hlavne výsledok z Faerských ostrovov sa odrazil negatívne na mužstve. Prehrali sme aj nasledujúci zápas so Srbskom. Začali sa prejavovať i zdravotné problémy pána Brücknera, čoraz častejšie trpel na bolesti chrbtice. Sám hovoril, že to už ,nedá´. A tak sa koncom februára 2009 dohodol na rozviazaní zmluvy. Následne sme skončili aj my s Andym Herzogom. Mužstvo potrebovalo prejsť generačnou výmenou, snažili sme sa do neho včleniť mladých hráčov. Rád spomínam na športového riaditeľa Williho Ruttensteina či Bernharda Neuholda, ktorý je doteraz jedným z čelných predstaviteľov zväzu. Ešte radšej však na hráčov: Aufhausera, Fuchsa, Prödla, Ivanschitza, Janka….“
V súčasnom kádri rakúskej reprezentácie nájdeme ešte hráča, ktorý debutoval v časoch, keď pri nej robil asistenta Ján Kocian. Je ním Marko Arnautovič, druhý najlepší strelec v histórii národného tímu Rakúska s 36 gólmi (viac ich nastrieľal iba Tony Polster 44).
„Tak, ako som dal v slovenskej reprezentácii prvú príležitosť Marekovi Hamšíkovi, v mladom veku sme umožnili s trénerom Brücknerom debut Markovi Arnautovičovi. Podobne ako Hamšík na Slovensku je rekordérom v počte zápasov za Rakúsko, má ich na konte 111. Hoci už má svoj vek, zostal gólový, so skvelým výberom miesta. Lopty ho doslova vyhľadávajú. Aj keď nastúpi ako žolík, stále je dobrý na jeden gól. Vždy mal na góly čuch a to mu aj zostalo.“
Od vašich čias urobil rakúsky futbal evidentné pokroky. Súhlasíte?
„Futbal išiel v Rakúsku dopredu, nielen čo sa týka reprezentácie, ale aj ligy. Začali budovať akadémie, z ktorých vyčnieva kvalitatívne tá salzburská prepojená s RB Lipsko. Vychádzajú odtiaľ talentovaní hráči, ktorí zdokonaľujú svoje majstrovstvo či už v nemeckej bundeslige, alebo iných popredných ligách. Gro hráčov súčasnej reprezentácie pôsobí v nemeckej Bundeslige – Laimer je v Bayerne, Sabitzer v Dortmunde, Schmid v Brémach, a mohol by som pokračovať. Nedávno Rakúšania dokázali zdolať Nemcov, hoci tí mali krízu, aj to svedčí o ich sile.“
Aký podiel na tom má rukopis nemeckého trénera Ralfa Rangnicka?
„Má bohaté skúsenosti s ligovými mužstvami v Nemecku, pracoval aj vo významnom anglickom klube. Trénoval aj v Lipsku, pozná genézu rakúskych hráčov. Reprezentáciu vedie pevnou rukou.“
Proti Francúzsku a Holandsku to však budú mať na Eure veľmi ťažké, nemyslíte?
„Áno, ale Rakúšania nepatria medzi tých, ktorí by mali strach alebo prehnaný rešpekt zo súperov. Nikdy im nechýbalo sebavedomie.“
Pre slovenskú reprezentáciu by Rakúsko malo byť kvalitnou previerkou v príprave na ME. Ste rovnakého názoru?
„Rakúsko je dobrý súper pred šampionátom. Kvalitné mužstvo, ktoré má formu. Kvalitatívne je na podobnej úrovni ako Belgicko. Konečne k nám príde po dlhšom čase súper európskeho rangu. Hovorím to bez toho, aby som znevažoval súperov, ktorých sme mali v kvalifikácii. Veľmi sa teším na túto konfrontáciu dvoch susedov. Ide svojím spôsobom o derby. Pre otestovanie výkonnosti je to dôležitý zápas pre oboch. Očakávam dobrý duel. Verím, že náš tím bude pokračovať v trende a hernom móde, ktorý nastolil tréner Francesco Calzona: aktívna hra, kompaktnosť a vysoké napádanie, čím by sme mali donútiť súpera k chybám.“