BANSKÁ BYSTRICA (SFZ) – Mohol by o sebe napísať knihy. Nie knihu, ale dve určite. Jednu takú serióznu, o tom, ako aj talent musí makať, aby sa niekam dostal a niečo dosiahol. A jednu o tom, že futbal je o radosti a zábave, vtipoch a vylomeninách, pretože podstatou hry je rozdávať šťastie a úsmev. Marek Penksa, dnes oslavujúci jubileum 50 rokov, by si ani nemusel vymýšľať, písal by proste o svojom živote a futbalovej kariére.

„Narodil som sa pre futbal,“ povedal v jednom z novinových rozhovorov, ktorých nebolo nepreberné množstvo, ale zasa ani málo. Pretože ako bol výborný futbalista, tak bol aj skvelý spoločník do debaty. Na ihrisku mu boli vlastné rýchlosť, vycibrená technika, dôvtip, jeho gólová oslava bola typická saltom a la Mexičan Hugo Sanchez. A pohotovosť v reakcii na otázku, humor v obsahu odpovede i taká obyčajná človečina v tóne z neho robili parádneho respondenta pre novinárov.

Je jedným zo štyroch slovenských majstrov Európy do 16 rokov z Erfurtu 1990 (spolu s ním aj Hýll, Ungvölgyi a Matejka), on si titul okorenil bonusom finálovým gólom Juhoslávii. Práve tam sa začala jeho dlhá futbalová cesta po celej Európe. Okrem Slovenska hral aj v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a Poľsku a všade sa zapísal. Lebo hral futbal pre radosť svoju i ľudí na tribúnach, bavilo ho baviť fanúšikov. 

Na sústredení reprezentačnej šestnástky v Izraeli si napísal na papier, že chce byť najlepším futbalistom, lístok vložil do jeruzalemského Múru nárekov. „Chcel som hrať v Európe veľkú súťaž. Splnilo sa mi to ako z rozprávky.“

Jedným nezabudnuteľným momentom sa zapísal do histórie Dynama Drážďany: v zápase so Schalke najprv strelil gól a potom si obrancu súpera s loptou na nohe priviedol k rohovej zastávke a na moment si na loptu, ktorá bola stále v hre, sadol... Vyfasoval za to žltú kartu, ale fanúšikovia ho za to  milovali ešte desaťnásobne viac.

Pred rokom povedal v jednom zo spomínaných rozhovoroch v médiách: „Bol som veľký talent, ale nemal som možno až takú kariéru. Aj keď hral som vo Frankfurte, ktorý je veľký klub. Neskôr som hral i v iných dobrých kluboch a žil som svoj futbalový sen.“ V Nemecku dostal výstižnú a vtipnú prezývku Turbo Zwerg (Turbo trpaslík).

Už ako chlapec robil všetko pre to, aby sa veľkým hráčom na veľkej adrese stal. Ako žiak vyhrával školské atletické súťaže, rýchlosť trénoval s atletickým trénerom. Mal dobrý výskok a hoci meria len 171 centimetrov, dokázal prehlavičkovať oveľa vyšší ch súperov. „Mal som riadne stehná, lebo som ich posilňoval od trinástich rokov. Robil som veľa drepov, chodil hore po schodoch, skákal cez švihadlo. Všade som chodil pešo.“

Od začiatku svojej futbalovej dráhy pochopil jedno, že bez disciplíny to nejde. „Dôležitá je aj pokora.“ Nikdy nebol vážnejšie zranený, lebo sa o seba staral. 

Už trinásť rokov, odkedy ukončil oficiálne profesionálnu hráčsku kariéru, sa baví futbalom a zabáva druhých na rôznych zástavkách v nižších slovenských súťažiach, ešte pred dvoma mesiacmi hral za Ružinú. Ako tréner pracuje od roku 2014 v Dukle Banská Bystrica. „Pre svoju prácu čerpám inšpiráciu aj v tom, aký som bol pracovitý a disciplinovaný. Nikdy som si neskracoval trať. To vštepujem aj detičkám. Chcem, aby chlapci vnímali futbal, čo im tréner rozpráva, ale najdôležitejšie je, aby mali radosť z futbalu,“ vyznal sa držiteľ trénerskej A-licencie v denníku Šport. 

Ako už v minulosti povedal, narodil sa pre futbal a je tomu tak aj po dosiahnutí päťdesiatky. Tak nech to tak ostane ešte dlho a v zdraví, Marek!

KTO JE MAREK PENKSA

Narodil sa 4. augusta vo Veľkom Krtíši, bol šikovným krídlom  či útočníkom. S futbalom začal vo Veľkom Krtíši, potom obliekal dresy klubov Dukla  Banská Bystrica, Eintracht Frankfurt, Dynamo Drážďany, GAK Graz , Rapid Viedeň, Leoben, Stuttgarter Kickers, Dunaferr, Ferencváros Budapešť, Wisla Krakov, Tatran Prešove. Je majstrom Európy v kategórii do 16 rokov, majstrom Maďarska a dvojnásobným víťazom maďarského pohára. Slovensko reprezentoval v siedmich zápasoch, bez gólu, za čs. dvadsaťjednotku nastúpil v štyroch stretnutiach. Má dcéru Biancu a syna Marca.