ŠAMORÍN (SFZ/PETER ŠURIN) - “Dôležitý je zápas v Litve, jeho výsledok. Chceme vyhrať,“ jednoznačný postoj Róberta Maka (26) nepotrebuje komentár.
Jeho prechod v lete 2016 z Grécka do Ruska, z PAOK Solún do Zenitu Petrohrad, bol témou mnohých debát. On sa na nich zúčastňoval najmä výkonmi a na jeseň dokázal presvedčiť všetkých, že aj v ťažkej konkurencii sa presadí. V druhej časti sezóny mu život komplikovali zranenia i postoj rumunského trénera Lucesca, takže odohraných zápasov a minút nebolo toľko, koľko by si predstavoval. Futbalovo vysoko kvalitné prostredie a pocit zodpovednosti, ktorý si osvojil ako skutočný profesionál, ho však aj v tomto období posúvali ďalej. Na zraz pred zápasom s Litvou tak prišiel Mak v dobrej nálade.

Máte silu, fyzickú a psychickú, na ešte jeden dôležitý zápas v tejto sezóne?
”Už tretí rok po sebe máme v zápasovom kalendári zapísaný aj júnový asociačný termín, vlastne vlani sme hrali Euro a to bolo zápasov ešte viac. Mám už skúsenosti, ako sezónu natiahnuť, ako byť v deň D stopercentne pripravený. Rozumné je aj rozdelenie záťaže počas zrazu, pretože niekomu sa sezóna skončila skôr, iní hrali dlhšie, všetci však vieme, aký dôležitý zápas vo Vilniuse nás čaká.“
Pomáha tentoraz aj nové prostredie v Šamoríne?
“Fakt sme príjemne prekvapení, ten areál a všetko v ňom je krásne, perfektné. Ihrisko, podmienky na trénovanie, hotel, strava, zapasovala nám aj akcia s deťmi 1. júna.“
Vy osobne máte chuť na futbal, tešíte sa na duel s Litvou?
“Veľmi.“
Máte za sebou ročné pôsobenie v Rusku, v klube Zenit Petrohrad. Je pre vás fakt, že svetový šampionát v roku 2018 sa hrá práve v tejto krajine, ešte motívom navyše?
“Som v Rusku, v Zenite veľmi spokojný. Hoci na prvý pohľad druhá polovica sezóny nebola pre mňa ideálna z pohľadu zápasového vyťaženia, ale vo futbale sa dejú aj horšie veci. Robil som to, čo bolo treba i v čase, keď ma tréner Lucescu nestaval: makal som v tréningu, šiel som v každom momente naplno, bojoval som o miesto v zostave. Napokon došlo k výmene trénerov, Lucesca nahradil Mancini, a pre nás hráčov to znamená ukázať sa pred novým koučom. Ale to je téma klubového futbalu a my teraz od začiatku zrazu riešime reprezentačný a kvalifikačný.“
Posunul vás ten ruský rok ďalej?
“Rozhodne áno. Futbalovo, ľudsky. Spoznal som nové prostredie, nových ľudí, nový štýl práce trénera, fungovanie nového klubu, vlastne veľkoklubu. Zmluvu ešte mám na tri roky, teším sa.“
Hovoria s vami ruskí spoluhráči o budúcoročnom šampionáte?
“Iste, rozprávali sme sa o ňom aj keď nám nevyšiel vstup do kvalifikácie, hovorili sme viac, keď sme sa dostali na parádnu víťaznú vlnu. Cesta na majstrovstvá sveta je ťažšia ako na Euro, ale v tejto chvíli máme postupovú šancu vo vlastných rukách a ako povedal tréner Kozák, vo Vilniuse urobíme všetko pre to, aby bolo na jeseň o čo hrať.“
Káder národného tímu sa mení, prenikajú doň hráči z dvadsaťjednotky, ako to vnímate vy, s istou nadsázkou „starousadlíci“?
„Ak som dobre počítal, dobrá desiatka chalanov prešla „dvadsaťjednotkou,“ hmmm, keď som prišiel ja prvýkrát do áčka, bolo jeho zloženie iné, boli tu iní hráči. Novým treba čas na adaptáciu, seniorský reprezentačný futbal a futbal o kategóriu mladších je predsa len iný, ale tí mladí sú výborní futbalisti a perfektne zapasovali do tímu, tvoríme výbornú partiu a to nie je fráza. Nerobíme rozdiely medzi sebou, super si rozumieme a na ihrisku je to vidieť.“
Na vás je vidieť pohodu, pokoj a spokojnosť, vplyv atmosféry v reprezentácii?
„Áno, aj. A sme zdraví, moja rodina, ja tiež. Ten trojmesačný zápasový výpadok v klube, keď som nehrával tak často, ako by som chcel, je normálna prekážka vo futbalovej kariére, ktorá postihne vari každého hráča a musí ju prekonať. Pomôcť k tomu mi môže aj dobrý výkon a výsledok s Litvou.“
Dobrý výsledok je víťazstvo…?
„Určite!”