NIKÓZIA/BRATISLAVA (SFZ) – Najmladší synček, desaťmesačný Oliverko, mu ležal na hrudi a Tomáš Hubočan rozprával tak, ako mu je vlastné. S hlbokými nádychmi, pauzami medzi vetami a úprimne. „Nie, druhý návrat do reprezentácie už fakt nebude, verte mi,“ touto vetou prakticky potvrdil svoje osobné rozhodnutie odovzdať reprezentačný dres s číslom 15. Natrvalo.

Dôvodom je vyťaženosť, či skôr preťaženosť. To úzko súvisí s vekom. Obľúbený Hubko je otcom troch detičiek – okrem Oliverka má ešte staršie dvojičky Šimona a Adama – a spolu s legionárskym futbalovým životom na Cypre mu to plní program každý deň. „Cítim dlh voči rodine, snažím sa ho zmazať a potom si vytváram tlak na seba inde, lietam hore-dolu, stále mám čo robiť a musím to robiť, potom sa nakopia futbalové úlohy a stále dokola. Potrebujem to spomaliť, ubrzdiť, byť s manželkou a synmi aj nijako nezanedbávať futbalové povinnosti. Prosto nastal ten čas, keď...” nasledovala prestávka, počas ktorej hľadal tie najvhodnejšie slová. „Keď ja poďakujem reprezentácii Slovenska za pätnásť spoločných rokov a vyžehlený dres si odložím do skrine.“ Pekne, jemne, citlivo povedané, že s národným tímom končí. 

Taký je Tomáš , hoci na ihrisku sme ho poznali ako rázneho, dôrazného, áno aj patrične tvrdého obrancu. „Poprosím zdôrazniť, že nikdy nie zákerného!“ trval na dopísaní vo svojej charakteristike. Taká je pravda, žiaden problém to podčiarknuť.

Oficiálne to vlastne verejnosti neoznamoval. Len v rozhovoroch so slovenskými médiami nechal vyznieť slová o vyťaženosti, rodine aj veku a ľudia pochopili. Pochopil aj tréner Štefan Tarkovič, ktorý ho preto vynechal z novembrovej nominácie. „Ďakujem mu za pochopenie v novembri. Aj za tie spoločné roky.“

Takže žiadna oficialita. „Veď bola, vtedy pred zápasom s Paraguajom pred dvoma rokmi nám poďakovali, aj Škrtelovi a Nemcovi. Ďalšiu netreba,“ vecný, pragmatický, racionálny Hubočan. A potom s jemu vlastným maličkým zveličením dodal: „Druhý návrat už neplánujem, nebude. Fakt nie.“ Jemnúčko pripomenul, že vlani sa pred kľúčovým zápasom v Belfaste rozhodol zmeniť svoj názor a opätovne prijal nomináciu do národného tímu. A vydržal v ňom až do októbra 2021.

V Omonii Nikózia má zmluvu do júna 2022 a... „Nehovorme o tom, čo bude v lete. Neviem. Dovtedy je ešte šesť mesiacov, udiať sa môže kadečo. Úprimne hovorím, neviem, aký krok spravím potom. Viem, že bude prospešný pre moju rodinu.“

Vianoce? „Manželka s deťmi ide na Slovensko, ja ostanem na Cypre, hráme 22.12. a potom zas 26.12. Mišo Ďuriš je na tom rovnako, takže si spravíme slovenský večer vo dvojici. Stromček a možno aj posunutú štedrovečernú večeru si užijeme spolu potom, keď prídem domov aj ja...“

Nuž,Tomáš, ahoj, uvidíme sa, aj keď tvoja pozícia hráča v reprezentácii sa už zmenila. Stále máš čo povedať, ku svojej futbalovej dráhe i k futbalu, takže ešte pokecáme...

KTO JE TOMÁŠ HUBOČAN

Dátum narodenia: 17.09.1985
Post: obranca
Kariéra: MŠK Žilina (2004 – 2007), ViOn Zlaté Moravce (hosťovanie, 2006), Zenit Petrohrad (2008 – 2014), Dinamo Moskva (2014 – 2016), Olympique Marseille (2016 – 2019), Trabzonspor (hosťovanie, 2017/18), Omonia Nikózia (od 2019)
Úspechy: 2x majster Slovenska, 2x majster Ruska, 1x víťaz Ruského pohára, 1x víťaz ruského Superpohára, 1x majster Cypru
Reprezentácia: 73 zápasov/0 gólov