ĽUBĽANA (SFZ) – Stále má kredit kanoniera, aj keď posledný rok mu to nestrieľalo aj vinou dlhého zranenia, po ktorom sa mu ťažko dostávalo do pohody. Vlastne aj do zostavy. Preto sa rozhodol pre dôležitý krok, tesne pred odletom do Slovinska sa Róbert Boženík (22) dohodol na hosťovaní vo Fortune Düsseldorf. Takže do Ľubľany už prišiel s čistou hlavou.

Za krok ktorým smerom možno brať váš odchod z Feynorodu do Fortuny Düsseldorf?
„Chcel som urobiť krok dopredu. Vo Feynoorde som do zápasov naskakoval na dvadsať-tridsať minút, bolo mi jasné, že potrebujem hrávať pravidelne, celé zápasy a že na to bude potrebná zmena dresu. Nechcel som, aby mi futbalový vlak utiekol. Keď prišla ponuka z Fortuny, nechal som si deň na rozmyslenie po tom, ako som sa stretol so zástupcami nemeckého klubu. Tréner aj športový riaditeľ mi hovorili o fungovaní Fortuny, mojom očakávanom mieste v nej, spoločných cieľoch... Rozhodol som sa a verím, že je to krok vpred.“
Nevadilo vám, že je to „len“ druhá liga?
„Je to druhá liga v Nemecku! To rozhodne nie je slabá súťaž, kvalitou, hráčsky, trénersky, zabezpečením, popularitou, diváckou sledovanosťou. Možno pre niekoho málo, ale ja som si to vyhodnotil tak, že je to náročná súťaž, v ktorej hrať bude pre mňa prínos.“
Miesto v základnej zostave vám však tréner Christian Preusser negarantoval...
„To je svätá pravda, ale pri debate mi jasne povedal, že šancu dostanem nielen v jednom, ale určite vo viacerých zápasoch, a potom je to len na mne.  Vedel a vie, že posledný rok, vrátane Eura, nebol pre mňa dobrý, no on mi prezentoval veci tak, že som ideálny typ pre nich, veď preto ma chceli.“

Z toho, ako o Fortuna hovoríte, aj z tónu vášho hlasu je zrejmé, že sa na nemeckú výzvu tešíte, súhlasíte?
„Je to presne tak, teším sa veľmi. Po návrate z reprezentácie nasledujú ligové zápasy Düsseldoru v rýchlom slede, bude to ostrá futbalová konfrontácia a zároveň spoznávanie novej krajiny, nových ľudí, nového jazyka. Veľa som o tejto zmene hovoril s trénerom Mintálom, ktorý prostredie v Nemecku dokonale pozná, Fortunu mi vrele odporučil.“
Zdravotnými testami ste prešli bez problémov?
„Som úplne fit, nebol žiaden problém.“
Rozmýšľali ste, prečo ste sa po zranení vo Feyenoorde nevrátili na pôvodnú pozíciu?
„Zranenie patrí k futbalu, bol som päť mesiacov mimo, čo je polovica sezóny. Nejakú šancu som dostal, ale trénera som nepresvedčil, potvrdila sa známa pravda, že cudzinci to majú ťažšie. S ľuďmi z Feyenoordu sme sa zhodli, že potrebujem hrať a problém bol v tom, že ma z Rotterdamu nechceli pustiť. V tom sbola moja situácia komplikovaná, stretali sa potreba hrať, nutnosť čakať na šancu a postoj klubu, aby som neodchádzal. Osem zápasov hralo mužstvo v tej istej zostave, ja som cítil, že mi pozícia čakateľa nevyhovuje. Napokon zavážilo, že som vysvetlil ľuďom vo Feyenoorde, prečo chcem ísť inam. Ten rok nebol ale úplne zabitý, po zranení som veľa trénoval a pri tej úrovni tréningov som presvedčený, že som nestagnoval. No nebol som tam v tej mojej situácii šťastný.“
Odkiaľ bol o vás záujem?
„Z Ruska sa ozvalo Dinamo Moskva a Ufa, z Nemecka okrem Fortuny aj Schalke, hlásili sa aj iné kluby z Holandska, ale to nebolo pre Feyenoord priechodné. Kľúčové pri mojom uvoľnení bolo rozhodnutie klubu, že po roku sa vrátim späť do Rotterdamu. Hoci v Düsseldorfe mám zmluvu s ďalšou opciou pre Fortunu, všetky zainteresované strany hovorili od začiatku o mojom návrate do Feyenoordu.“

Po úspešnom zvládnutí tohto kroku ste nastavený na reprezentačnú nôtu?
„Som absolútne pripravený. Hrať, bojovať, chcem zas dávať góly aj v národnom tíme. Hoci moje posledné obdobie“ v reprezentačnom drese nebolo ideálne, verím, že teraz pomôžem. Sme jedno mužstvo, ak nastúpi iný útočník, budem sa mu snažiť vytvoriť také podmienky, aby odohral čo najlepší zápas a ak budem hrať ja, spoluhráč bude podporovať mňa.“
Ste pred dnešným zápasom optimista?
„Som! Každý bod sa počíta, stále nás mrzia marcové remízy s Cyprom a Maltou. Musíme zabrať v Ľubľane, pravda leží na ihrisku, dnes sa ju dozvieme.“
Spomeniete si, kedy ste dali posledný gól v reprezentácii?
„Dávno. Azerbajdžanu, takmer pred dvoma rokmi. Rozumiem tej narážke, máte pravdu, je čas streliť ďalší. Aj keď je jedno, kto dá gól či góly, len nech ich je dosť na víťazstvo.“