SENEC (SFZ) – Jedným z nováčikov trénera futbalovej reprezentácie Francesca Calzonu na novembrový dvojzápas proti Čiernej Hore a Čile je brankár Henrich Ravas. Ten v Poľsku chytil výbornú formu, čo neuniklo pozornosti talianskeho odborníka na slovenskej lavičke. Ravas v rozhovore pre futbalsfz.sk prezradil, ako prežíval príchod na novembrový zraz.

Ako ste sa dozvedeli o vašej premiérovej nominácii do reprezentačného áčka?
„Keď na klub prišla informácia, že som v širšej nominácii. Len ľudia v klube to trošku po mediálnej stránke nezvládli, vypublikovali to, neprečítali si celý dokument, kde bolo jasne napísané, že je to interná informácia. Potom som čakal ako všetci hráči na riadnu nomináciu. Večer po tlačovej konferencii mi volal aj tréner brankárov Matúš Kozáčik.“

Čo pre vás znamená pozvánka do národného tímu?
„Ťažko sa mi opisuje, aké prežívam emócie. Som hrdý, že môžem reprezentovať Slovensko. Som šťastný, vždy som o tom sníval. Prežívam naraz veľa emócii, som rád, že som tu, že som bol nominovaný.“

Kedy nastala prvotná komunikácia medzi vami a trénerom Calzonom, prípadne s členmi realizačného tímu?
„Prvýkrát s trénerom Calzonom som komunikoval v Senci včera na zraze, ale ako som už povedal, tréner brankárov Kozáčik mi volal v deň nominácie.“ 

Máte 25 rokov, čiže nepatríte medzi najmladších nominovaných. Pociťovali ste pred príchodom na zraz nejakú nervozitu?
„Musím priznať, že bola mierna. Niektorých chalanov poznám z mládežníckych reprezentácií, ďalších z Poľska.“

S ktorými konkrétne sa poznáte?
„Poznám Ľuba Šatku, so Samom Mrázom som hral v akadémii v Senici, ten tu teraz nie je. Hral som proti Adamovi Zreľákovi.“

S akým cieľom prichádzate na zraz?
„Som veľmi rád, že som tu, teším sa, na trénovanie s ďalšími brankármi Maťom Dúbravkom, Marekom Rodákom a trénerom brankárov Matúšom Kozáčikom a taktiež hráčmi. Chcem vydať zo seba to najlepšie, čo vo mne je, chcem sa ukázať v čo najlepšom svetle a uvidíme, čo sa stane.“

Ako vnímate už spomínaných konkurentov na brankárskom poste?
„Mareka poznám osobne, pred a po zápasoch sme sa v Anglicku rozprávali. Ale obaja sú veľmi kvalitní brankári, pôsobia v najlepšej lige.“

Dostali ste množstvo blahoželaní?
„Už keď vyšla predčasná informácia o širšom kádri, tak mi písali ľudia, ale ja som nevedel, čo sa deje. Písali mi rodina, známi, kamaráti...“

Ktorá najviac potešila?
„Všetky ma potešili, ale špeciálna bola asi od Shaya Givena, ktorý ma trénoval v Derby County. Je to legenda.“

Slovensko ste reprezentovali v kategórii U19, keď ste odchytali v roku 2015 tri prípravné zápasy. Ako si na to spomínate?
„Veľmi dobre, vyhrali sme nad Arménskom, Slovinskom a Maďarskom. Bol som vtedy na hosťovaní v VI. anglickej lige. Do finálnej nominácie na Elite Round som sa vtedy nedostal, ale boli tam Dominik Greif a Adam Jakubech, čo sú tiež skvelí brankári.“

V tejto sezóne ste jednotka poľského klubu Widzew Lodž. V Ekstraklase ste odchytali 17 zápasov, z toho deväťkrát ste neinkasovali a radíte sa medzi najúspešnejších brankárov jesene. Ako ste spokojný s ročníkom vy?
„V minulej sezóne sme si vybojovali postup do najvyššej súťaže. V tomto ročníku som dostal šancu a myslím, že som ju využil. V úvode ročníka sme hrali proti dobrým súperom, nie úplne sa nám darilo, potom sme naskočili na dobrú vlnu. Aktuálne sme tretí, sme veľmi spokojní, ale nemôžeme zaspať na vavrínoch. Myslím si, že túto polovicu sezóny sme zvládli, čaká nás prestávka. Spoluhráči šli na dovolenky a uvidíme, čo nám prinesie druhá časť sezóny, čaká nás dosť roboty.“

Vy ste na dovolenku ako vaši kluboví spoluhráči nešli, ste na zraze...
„Nevymenil by som to. Som šťastný a vďačný, že som tu.“

Do Poľska ste šli zo Senice, ktorá bola v ekonomických problémoch. Môžete sa teraz plne sústrediť len na tréningy a zápasy?
„Mne pôsobenie v Senici splnilo to, s čím som do toho išiel. Chcel som hrať, čo sa mi podarilo a vybojoval som si prestup do lepšieho tímu a po postupe do Ekstraklasy aj do kvalitnejšej súťaže. Ja som mal našťastie niečo našetrené z Anglicka a mohol som sa sústrediť na futbal, ale bolo to ťažké. Nás hráčov situácia v klube spojila. Po dlhej dobe som bol doma a hrával som, čo bolo pre mňa dôležité.“

Dlhodobo ste pôsobili na Ostrovoch v nižších súťažiach, za váš kmeňový A-tím Derby County ste však nechytali. Ako ste prežívali hosťovania v najskôr v Gainsborough Trinity a Hartlepool United?
„Hosťovanie v FC Gainsborough mi dalo veľa, odchytal som 43 zápasov. Zápasová prax je nenahraditeľná. Za Derby U23 by som možno odchytal 10 či 15 zápasov, lebo tam chodili aj hráči z áčka. Tým, že som šiel na hosťovanie som hral v utorky a v soboty, pomohlo mi to aj k nárastu sebavedomia. Potom som sa vrátil do Derby, bol som v áčku, trénoval nás Frank Lampard, dalo mi to veľa. Po dvoch rokoch bez zápasovej praxe som vycítil, že potrebujem ísť preč. Klub to neriešil najlepšie a šiel som do V. anglickej ligy do Hartlepoolu. Bola to škola života. Odchytal som 13 stretnutí, postúpili sme. Očakával som však, že odchytám omnoho viac, ale bolo to, ako bolo... Uvedomil som si, že chcem pravidelne chytávať, preto som prišiel so Senice. Každé pôsobisko mi dalo veľa aj do osobného života. Naučil som sa, že nie je to iba o úspechoch, ale k športu patria aj pády a pád dá niekedy viac ako úspech.“ 

Máte nejaké predzápasové rituály?
„Ani nie. Keď som bol v FC Gainsborough tak sme napríklad k súperovi cestovali aj štyri hodiny a to sa vtedy ťažko robili rituály. Väčšinou si však pred zápasom pospím, dám si studenú sprchu, koncentrujem sa, počúvam obľúbený výber pesničiek pred rozcvičkou.“ 

Aj spievate? To nováčikovia na zrazoch robia.
„Najskôr budem musieť zistiť, či to musí byť slovenská pieseň, alebo môže byť aj zahraničná. Už som párkrát spieval, napríklad od Elvisa Presleyho Hound Dog, to som už spieval trikrát (smiech), ale rozmýšľam aj od skupiny ABBA nad songom Dancing Queen. Uvidíme, aká bude nálada.“

 Takže ste aj spevák?
„(smiech) To zas nie, som zlý spevák. Ide o to, aby bola dobrá zábava.“

Nosíte si so sebou talizmany?
„Teraz som si dal urobiť chrániče. Na jednom je rodina, slovenská vlajka, pes a na druhom mám citát. Na to sa rád pred zápasom rád pozerám... Ale potom viem, že sa ide do boja.“

Ako najradšej relaxujete?
„V kruhu rodiny, partnerky, priateľov, psa. Rád chodím na prechádzky, prípadne len tak doma. Snažím sa aj prejsť si v hlave zápas.“