BRATISLAVA (SFZ) – Slovenský reprezentant Jakub Hromada oslavuje so Slaviou Praha tretí titul odkedy je v klube, ale prvý, na ktorom sa významne podieľal. Pri triumfe v sezóne 2018/19 odohral za Slaviu pre zranenie jeden zápas a počas sezóny 2019/20 bol na hosťovaní v Liberci. Stredopoliar v rozhovore pre futbalsfz.sk prezradil viac.
V Slavii Praha ste od júla 2017 a pre klub je to od vtedy 3. majstrovský titul za sebou. Ako chutí tento ostatný?
„Prvú sezónu som takmer celú ,premarodil‘ a nastúpil som len v poslednom zápase na desať minút proti Sparte. Som však rád, že aspoň takto som podpísaný pod titulom. V druhej sezóne som bol na hosťovaní v Liberci a až teraz som bol súčasťou kádra. Jednoznačne z tých troch titulov je to pre mňa tento najkrajší.“
Sezónou prechádzate suverénne. V 30 kolách ste ani raz neprehrali, strelili ste najviac gólov (80) a najmenej inkasovali (17). Bolo to takto jednoznačné aj priamo na trávniku?
„Neviem, či to bolo až také jednoznačné, ako ukazujú tieto čísla. Na druhej strane čísla neklamú. Je úžasné, že sme v lige doposiaľ v tejto sezóne neprehrali. Ukázali sme dominanciu v útočnej a aj obrannej fáze. Bolo by nádherné, keby sme sezónu zavŕšili bez jedinej prehry. Bol by to ďalší historický míľnik pre klub, zatiaľ ťaháme 42-zápasovú šnúru bez prehry.“
Do boja o titul chceli zasiahnuť Sparta a aj Plzeň. Kluby však začali postupne strácať a vy nie. Čím to bolo?
„Možno to je šírkou kádra. Často sa stávalo, že po zápasoch v európskych pohároch tréneri rotovali so zostavou, k dispozícii mali veľký počet hráčov. Aj Sparta a Plzeň majú široký káder, ale naša výkonnosť nebola kolísavá.“
Čo bolo najnáročnejšie v ceste za titulom?
„Prvú polovicu sezóny som strávil v Liberci, kde sme tiež hrali, rovnako ako Slavia, v základnej skupine Európskej ligy. Čiže máme v nohách vysoký počet stretnutí. Jeseň a aj jar sme hrali anglickým systémom. A aj v lige je vyšší počet duelov, keďže sa zvýšil počet mužstiev v nej. Bojovali sme aj s obrovskou únavou cestovaním po Česku či Európe.“
Ako veľmi vám pomohlo hosťovanie pri jarnom etablovaní sa v Slavii?
„Opadol zo mňa tlak po dlhom zranení. V Liberci som bol aj v minulej sezóne a aj teraz počas jesene. Upokojil som sa, zistil som, že zranený členok je v poriadku. So Slaviou som podpísal novú zmluvu a mohol som sa sústrediť len na futbal a moje výkony. Hosťovanie hodnotím kladne, pre túto cestu sme sa rozhodli spoločne s trénerom Trpišovským. Bola to možnosť, ako odohrať čo najviac zápasov či už v lige alebo v Európe. Napokon si ma v zime Slavia stiahla a ja som mohol byť jej plnohodnotnou súčasťou.“
Komu titul venujete?
„Manželke, dcérke a celej mojej rodine, ktorá ma vždy podporovala a to nie iba v časoch, keď sa darilo, ale aj vtedy, keď som bol zranený. Manželka a najbližšia rodina stáli pri mne. Aj vďaka nim som sa z toho všetkého dostal a môžem byť späť na ihrisku. Oni mi vytvorili potrebný komfort v neľahkom období.“
Titul ste spečatili ešte pred zápasom proti Plzni (5:1). Napriek istote trofeje ste zápas nevypustili. Ako sa naň nastupovalo? Navyše na tribúnach mohlo byť takmer 1500 fanúšikov...
„Tréneri nám zakázali pozerať druhý polčas duelu Liberec – Sparta (2:2), ale potajomky sme ho sledovali v posilňovni a napokon sa k nám pridali aj tréneri. Prvotnú radosť sme si užili spolu ešte pred zápasom proti Plzni. Následne sa nám ľahšie naň nastupovalo, ale tréneri nám prízvukovali, že hrá sa o veľa, hráme o prestíž, hráme s Plzňou a konečne prišli aj fanúšikovia. Nechceli sme ich sklamať. Výsledok hovorí za všetko, z nás opadol tlak, boli sme už majstri, hralo sa nám ľahšie...“
Už ste stihli v nabitom zápasovom programe nejaké oslavy?
„Mierne oslavy sme stihli po nedeľnom zápase, ale nebolo to nič veľké. Máme pred sebou ďalšie ciele, dnes hráme semifinále pohára proti Sparte a my by sme radi získali double. Budeme robiť všetko pre to, aby sme si oslavy mohli užiť aj po zisku Českého pohára.“
Vy ste proti Plzni odohrali iba prvý polčas. Bolo to taktické striedanie?
„Hneď v úvode zápasu som dostal nepríjemný náraz do operovaného členka. Nevyzeralo to dobre, ale napokon som to rozbehal. Chcel som nastúpiť aj do druhého polčasu, počas prestávky mi však zatuhol a nezvládol by som to. Tak sme sa rozhodli pre striedanie. Pre to budem chalanom chýbať aj proti Sparte. Verím však, že do pár dní budem fit.“
Okrem vás z reprezentácie získali titul už aj Milan Škriniar v Interi Miláno, Róbert Mak s Ferencvárosom Budapešť, triumf v Belgickom pohári slávil Patrik Hrošovský. Stihli ste si vzájomne poblahoželať?
„S Hrošom a Škrinkom sme si písali a blahoželali k dosiahnutým úspechom. Verím, že o pár týždňov, ak dostanem pozvánku, sa uvidíme na repre a budeme si môcť poblahoželať aj osobne.“
Euro sa pomaly blíži, už naň myslíte?
„Klamal by som, keby som povedal, že nie. Na druhej strane som bol v marci ešte len prvý raz nominovaný do áčkovej reprezentácie. Napokon tréneri na mňa ukázali aj v zápase proti Rusku. Bol to pre mňa splnený sen, každý futbalista sníva o tom, že si raz oblečie dres národného tímu a mne sa to podarilo. Bola to pre mňa česť. Keď som v marci dostal pozvánku, tak som si uvedomil, že keď budem podávať dobré výkony, tak by som sa mohol prebojovať aj do záverečnej nominácie na Euro.“