PODGORICA (SFZ) – V treťom jesennom zápase a v treťom pod vedením trénera Francesca Calzonu nevyhrala slovenská reprezentácia po neľahkom boji v Čiernej Hore. O víťazstvo prišla gólom z pokutového kopu v nadstavenom čase.
Od prvej minúty bolo vidieť, čo chcú sokoli hrať. A nielen to čo, ale aj ako. Mali plán a držali sa ho. V 6. min zakončil Boženík kolmú akciu dvojice Vallo – Bero, nepresne, ale šlo sa podľa našich nôt. Hoci nám ich mohol pokrčiť center Krstoviča – áno, toho z Dunajskej Stredy – na ktorý bol Mugoša našťastie krátky.
Oba tímy mali zhodu v jednom, repressing po strate lopty posúvali na súperovu polovicu, zrodil sa tak náš priamy kop po faule na Boženíka, ale Kucka z takmer 30 metrov netrafil.
Zato po štvťhodine hry nám to zapasovalo dokonale. Hra jednotlivcov na hrane rizika presunula loptu zľava doprava po osi Ďuriš – Lobotka – Kucka, ten v páde ponúkol spoluhráčovi tutovku. Tým, kto zakončil, bol ľavý obranca Hancko, v páde a nekrytý poslal loptu do siete – 0:1. Akcia hodná potlesku pre všetkých štyroch aktérov!
Bolo fajn vnímať, že vedieme v medzištátnom zápase, mohlo to byť ale len krátko. V 22. min rozohrali domáci rohový kop zľava, dlhú loptu dostal Šipčič a tlačil ju do siete, lenže blok Hancka a spol. ju nepustil za čiaru, aj za cenu bolesti Kucku. Vystrašil nás aj Vallo malou domov od poliacej čiary, našťastie netrafil vlastnú bránku, kopal sa len roh, po ňom Mugoša minul.
Stále platilo, že naša hra mala organizáciu i noty, podľa ktorých hráme, päťminútovka 28. až 32, bola rýchle bago s kombináciou na jeden dotyk aj uvoľnením v priestore, malo to šmrnc aj rozum. A učíme sa, počas ošetrovania Valla si Boženík vypýtal Hanckovo tlmočenie a potom si hráč Feyenoordu s trénerom pokecal ešte o svojich úlohách...
Parádne sme vstúpili do II. polčasu. Hneď v 46. min rohový kop, efektívne využitý. Center Dudu od zastávky sklepol Boženík úplne voľnému Kuckovi a ten z 12 metrov prestrelil. Popravde, nikto by tú jedovku nechcel dostať do tela. Náskok 2:0 bol povzbudivý, hra chválitebná.
Z ihriska bolo počuť kapitánsky hlas Škriniara a pokyn „Pozície!“, sokoli sa okamžite rozostavali do taktickej schémy, dobré rýchle kombinácie na neveľkom priestore boli efektné i efektívne. Domáci však nie sú z blata uplácaní, po hodine hry vymyslelil aj oni kombináciu rýchlu a dobrú, s gólovou koncovku. Zakončoval striedajúci Bakič, ktorého fanúšikovia na štadióne vítali ako nádej a oživenie. Aj vypálil ako sa patrí, z blízka ku vzdialenejšej žrdi, ale mal smolu, narazil na Dúbravku. Heco mal fazónu, „zväčšil“ sa, roztiahol ruky aj nohy, loptu poslal vedľa žrde a odtiaľ ju už obrancovia upratali úplne.
Čiernohorcov to však nakoplo, zvýšili dôraz, viac ožili aj priaznivci. Z našej strany bolo treba upokojiť hru, vrátiť sa ku Calzonovým notám. V 65. min zaváhal Carevič, vydal sa z bránky na výlet a Duda mohol využiť, že chýba medzi žrďami, na čiare loptu nepustil jeden zo stopérov domácih.
Pripomenul sa Krstovič, možno aby si ho nabudúce taliansky tréner všimol, vyslal v 65. min bombu z pravého krídla, ale len do panelu za bránkou. Po 70. min domáci mocne zatlačili, naši vypustili aktívne behanie a došlo na platenie účtu za pasivitu. V 76. min kopal Savičevič rohový kop a kapitán Savič mal pozíciu, ktorú obľubuje, takže sa pochválil prudkou gólovou hlavičkou. Hmmm a boli sme v starostiach.
Reagoval Calzona, trojitým striedaním. Naraz prišli na pľac Zreľák, Bénes aj Regáli, všetko hráči z ofenzívy. Lenže sústrediť sme sa museli na bránenie. Dúbravka čaroval a potvrdil, že je excelentný ako vždy. Zákrok nohou v 86. min pri strele Camaja a potom pri priamom kope Savičeviča niesli známku absolútnej brankársky kvality. Pochválil ho po zápase aj domáci tréner. No tlak, ktorý si vynútili domáci, vyústil do trmy-vrmy v našej šestnástke, po prudkej strele už v nadstavenom čase, ruka - od tela - a... Nervozita, samozrejme, protesty, vylúčenie Zreľáka za tú ruku a pokutový kop. Savič buchol do lopty celou silou - a bolo 2:2.
Takže ani do tretice sa slovenský tím, vedený Francescom Calzonom, víťazstva nedočkal.
HLASY PO ZÁPASE
MIODRAG RADULOVIČ (tréner Čiernej Hory): „Ak prehrávate s tímom, ktorý má v bránke muža z Manchestru United, v zostave kapitána Interu Miláno, za lídra motor Neapola, v obrane hráča Feynoordu a prehrávate 0:2, musíte remízu brať. Ale s hrou som do stavu 0:2 spokojný nebol. Potom, tých ďalších dvadsať minút, áno. Bolo tam veľa ochoty, chcenia a srdca, zaslúžili sme si góly, zaslúžili sme si neprehrať. Bolo ťažké sa vrátiť za stavu 0:2 do zápasu a my sme sa vrátili! Videli ste, ako hrá Lobotka v strede poľa, absolútne skvele. Aj my sme mali výborné výkony, Lončar, Šipčič, Bakič, samozrejme Savič.“
FRANCESCO CALZONA (tréner Slovenska): „Mrzí ma, že sme nevyhrali, ale som spokojný s rastom kvality hry. Veľa minút bolo dobrých, zabával som sa pri našej hre. Celkovo ťažký zápas, hrali sme mnohé pasáže dobre, musíme si zvyknúť na fyzičnosť súperov. Ešte sa mi nestalo, aby mal tím v I. polčase dve zranenia na striedanie a to ovplyvnilo ďalší priebeh. Mali sme potom už len jeden slot na striedanie. Po desiatich minútach po prestávke mali problémy Kucka i Pekarík a už som musel kalkulovať s možnosťou využitia striedania. Na začiatku zápasu sme naozaj trpeli, nehrali sme až tak dobre, postupne sme sa dostali do tempa. Po prestávke i vinou ťažkého terénu sme nehrali podľa nášho chcenia. V budúcnosti uvidíte ešte aj lepšie veci. Neprekvapila ma emotívnosť domácich, som pozitívne prekvapený, že aj naši hráči sa tomu vyrovnali. Ak by som mal možnosť striedať, netrpeli by sme v závere tak, ako to vyznelo. Kolega mi zablahoželal k výkonu, domáci sa museli prispôsobiť nám, robili sme veľa dobrých vecí. V šatni boli hráči nahnevaní, bolo vidno, že chceli vyhrať. To je dôležité, tímový duch je zrejmý. Vzhľadom na zdravotný stav neviem teraz povedať, ako bude vyzerať zloženie tímu v nedeľu. Verím, že tím bude pokračovať v hernom raste, prajem si víťazstvo proti Čile, bude to oslava Mareka Hamšíka, my zároveň myslíme na našu spoločnú budúcnosť.“