BRATISLAVA (SFZ) - Po troch zápasoch bez víťazstva sa Prešovčania konečne dočkali plného bodového zisku v MONACObet lige. Riadne sa však naň natrápili. Považskú Bystricu zdolali vďaka výbornému finišu 3:1, keď tri góly padli v priebehu siedmich minút od 81. do 88. minúty. Kým Šarišania sa po vyše mesiaci vrátili znova k plnému bodovému zisku, Považania sa po reprezentačnej prestávke vrátili do svojho výsledkového módu. Počas pauzy mali na programe dohrávku 3. kola v Púchove a výsledkom 1:1 prerušili sériu výsledkov 3:1. Zo siedmich kôl si až šesťkrát zaknihovali toto skóre! O stretnutí sme sa pozhovárali s 22-ročným útočníkom Tatrana Stanislavom Olejníkom.

Gratulujeme k vyrovnávajúcemu gólu i k asistencii na víťazný gól. Mimoriadne vydarených 22 minút. Presne takto má vyzerať žolík z lavičky.

„Ďakujem. Hoci to bolo iba na pomerne krátky čas, som rád, že mi to tam padlo. Bilancia 1+1 potešila, no hlavne mám radosť z troch získaných bodov, lebo to bol veľmi ťažký zápas. Jeho vývoj nebol najideálnejší, keďže sme dostali prvý gól, takže v záverečnej dvadsať minútovke sme museli poriadne zabrať, aby sme otočili stretnutie vo svoj prospech.”

Na ihrisko ste prichádzali v čase, keď hosťujúci Kucharčík premenil jedenástku. Ako ste vnímali túto situáciu?

„Ja som už bol dlhšie pripravený na striedanie, lenže sme mali v defenzíve dve štandardky, takže sa čakalo, aby sme ich odvrátili a potom som mal zasiahnuť do súboja. Priznám sa však, že jedenástkový moment som nevidel. Hlavne som sa chcel sústrediť na seba, aby som pomohol mužstvu. Prehrávali sme 0:1, tak som veľmi túžil po tom, aby sme ho neprehrali. Nakoniec to dopadlo na jednotku.”

Málokedy sa vidí, aby sa v záverečnej desaťminútovke urobil obrat z 0:1 na 3:1.

„Myslím si, že máme veľmi silné mužstvo a hlavne sme ukázali charakter na ihrisku. V 1. kole v Púchove sa nám napríklad podarilo streliť víťazný gól v nadstavenom čase. V Zlatých Moravciach sme v 3. kole prehrávali po polčase 0:2 a nakoniec sa mužstvo zomklo a dokázali sme remizovať 2:2. Teraz to bolo obdobné.”

Keď sa hostia v 68. minúte ujali vedenia po góle z jedenástky, nemali ste malú dušičku, že natiahnete nepríjemnú sériu bez víťazstva na štyri stretnutia?

„Osobne som vôbec nad tým nerozmýšľal a v šatni neboli žiadne pochybnosti o tom, že tento zápas nezvládneme. Išli sme za svojím cieľom. Inkasovaný gól nás iba pribrzdil.”

Ale už by ste vari prijali i pohodovejší zápas, ktorý by ste bez problémov dotiahli do víťazného konca, ako sa stále stresovať v závere. Je tak?

„Určite je to pravda. Ale pre oko diváka by to možno bol nudný zápas. Takto ho nechávame trochu v napätí.”

V tejto súvislosti ste si spomenuli po koľkých rokoch ste sa znova presadili v prešovskom drese na druholigovej scéne?

„Myslím si, že to bolo po piatich rokoch. Krátko po dovŕšení 17 rokov som dal gól hlavou na Interi Bratislava, keď sme vyhrali 1:0 a potom som ešte pridal jeden gól v Bardejove, no tam sme prehrali 1:3. Po sezóne som potom prestúpil do Popradu, následne do Trnavy, kde som si zahral prvú ligu, bol som na hosťovaní v Myjave a naposledy som pôsobil v Šamoríne, odkiaľ som sa začiatkom augusta vrátil späť do Prešova.”

Najbližšie sa predstavíte v šlágri v Liptovskom Mikuláši a na ten máte osobne celkom príjemné spomienky. Takto pred rokom 17. septembra ste ho v drese Šamorína zdolali 3:1 a pridali ste bonus navyše.

„Áno, dobre si na to pamätám. Strelil som vtedy gól na 1:0. Bol to jeden z mojich dvoch gólov za minulý ročník.”

V Tatrane, by sa určite nenahnevali, keby ste si občerstvili pamäť spred roka…

„Hm-hm… Určite by to bolo príjemné. Dôležité je, aby sme nadviazali na výkony z posledných stretnutí a pretavili ich do tohto šlágra, aby sme sa po ňom tešili.”