POPRAD (SFZ/SOŠV) – Kongresové priestory AquaCity Poprad hostili vo štvrtok úvodný deň konferencie Šport a spoločnosť. Organizuje ju Slovenský olympijský a športový výbor a Slovenský futbalový zväz v spolupráci s Učenou právnickou spoločnosťou a ďalšími partnermi.

Konferencia Šport a spoločnosť vytvorila unikátnu platformu pre osobné stretnutia ľudí zo športovej obce, zástupcov politických strán a samospráv i všetkých tých, ktorí majú mandát i postavenie diskutovať a prinášať návrhy riešení, ktoré môžu šport na Slovensku posunúť viac dopredu. Jej témy vychádzajú z Deklarácie slovenského športu 2023, ktorou sa športové hnutie v máji obrátilo so svojimi požiadavkami na politikov pred septembrovými parlamentnými voľbami. Deklaráciu slovenského športu podpísalo vyše 12-tisíc ľudí. 

Na úvod privítali prítomných hostí, poslucháčov a diskutujúcich prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik a prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel. „Slovenský šport sa dokázal spojiť a môže byť príkladom aj pre politické strany. Komunikácia v športovom hnutí je adekvátna 21. storočiu a v porovnaní so slovenskou realitou pôsobí ako komunikácia Snemovne lordov vo Veľkej Británii. Snažíme sa byť rozumom v nerozumnom svete. Pamätáme si sľuby, ktoré sme v minulosti dostali, pamätáme si aj obdobie, kto slovenskému športu pomohol, kedy sa budovala infraštruktúra, ale nikdy tie sľuby neboli naplnené tak, ako zazneli od politických strán,“ povedal prezident SFZ Ján Kováčik. „Slovenský šport spája ľudí naprieč celým spektrom spoločnosti. Doteraz sme sa sústredili predovšetkým na organizovaný šport. Šport je však o zdravom životnom štýle, prináša aj ekonomické benefity. Vďaka prevencii a zdravému životnému štýlu ušetríme financie v zdravotníctve. Investované financie do infraštruktúry sa nám vrátia aj prostredníctvom cestovného ruchu,“ uviedol prezident SOŠV Anton Siekel.

K rečníckemu pultu sa postavil aj zakladajúci člen UčPS Peter Sepeši, počas príhovoru okrem iného povedal: „Musíme spolu komunikovať, musíme v každom z nás hľadať to dobré, lebo v každom z nás to dobro je. Ak ostaneme zablokovaní a nebudeme hľadať vo veciach, v ktorých vieme, spoločné riešenia, tak bude trpieť Slovensko.“

Šport očami politikov

Po privítaní nasledovali úvodné vystúpenia na úvodnú tému konferencie Šport očami politikov. Na konferenciu pozvali organizátori zástupcov jedenástich politických strán, ktoré v posledných prieskumoch pred parlamentnými voľbami mali viac ako 3 %. Už po pozvaní odmietli účasť zástupcovia Aliancie, krátko pred konaním konferencie sa ospravedlnili aj predstavitelia PS a KDH. V Poprade predstavili svoje programy pre šport postupne podľa poradia, ktoré si vyžrebovali pre parlamentné voľby, zástupcovia OĽANO a priatelia, SaS, Sme rodina, SNS, SMER – SSD, HLAS – SD, Demokratov a Republiky. V prezentácii mali predstaviť svoje predstavy na témy „Kam patrí šport“, „Financovanie športu“, „Športová infraštruktúra“, „Reprezentácia“ a „Priority strany v oblasti športu“.

Riadenie športu zo strany štátu

Po parlamentných voľbách bude veľmi diskutovanou témou v súvislosti so športom, ako by mal byť riadený z pohľadu štátu. V súčasnosti je pod gesciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Zachovanie súčasného stavu podporujú SMER – SSD, SaS a Republika. „Mali by však byť posilnené kompetencie a právomoci štátneho tajomníka pre šport,“ uviedol za SMER – SSD Jaroslav Rybánsky. „Slovensko potrebuje predovšetkým schopného, vplyvného a rešpektovaného štátneho tajomníka pre šport na ministerstve školstva. Štát nepotrebuje nové ministerstvo, nevidíme v ňom žiadnu hodnotu. Splnomocnenec vlády pre šport by mal kooperovať pri štátom podporovaných veľkých podujatiach či pomáhať s eurofondami,“ hovoril Ivan Husár zo SaS. „Šport by mal zostať pod gesciou ministerstva školstva, keďže je prepojený so vzdelávaním,“ povedal Jaromír Šmátrala z Republiky. 

Hlas – SD i OĽANO navrhujú samostatnú agentúru pre šport. „Mala by vlastný rozpočet, fungovala by pod gesciou Úradu vlády a jej predseda by sa zúčastňoval na rokovaniach vlády. Poradný orgán ministra by nahradila korporácia športu, v ktorej by boli zastúpené všetky jeho zložky. Stretávala by sa na pravidelnej báze,“ predstavil víziu Karol Kučera. „Šport ako odvetvie plní svoju ekonomickú, sociálnu, zdravotnú i vzdelávaciu funkciu a je to prierezové odvetvie Agentúra by preto mala byť v gescii predsedu vlády. Na základoch postavených od roku 2015 je nutné vytvoriť ústredný orgán štátnej správy,“ uviedol za Hlas – SD Rastislav Železník. 

Samostatné ministerstvo pre šport by chceli Sme rodina či SNS. „Dnes je šport v rámci názvu ministerstva na poslednom mieste. Aby sme mohli budovať a pritiahnuť viac mladých ľudí k športu a posunuli ho dopredu, musíme vytvoriť ministerstvo športu a cestovného ruchu. Alternatívou je aj národná športová agentúra ako v Česku, jej predseda však nemá hlas vo vláde, čo je rozdiel oproti ministrovi,“ pridal postreh Igor Kašper zo Sme rodina. „Bez pevnejšej ruky štátu nič nedosiahneme. Som zástanca pevnej ruky štátu. Financií je v štáte dosť, ale mali by ísť adresne aj do športu, aj tu je dôležitá úloha samostatného ministerstva,“ povedal Andrej Danko zo SNS.

Zaujímavý názor prezentoval Richard Nemec z Demokratov, podľa ktorého by mohol šport riadiť v rámci vlády minister bez kresla: „Politicko-športová objednávka je mať vo vláde zástupcu športu, aby mohol vstupovať do legislatívnych procesov.“

Financovanie športu

Zástupcovia ôsmich politických strán sa v Poprade zhodli, že na Slovensku by sa mal zvýšiť objem financií do športu. Ten je potrebné podporovať vyššími investíciami i vytváraním vhodných podmienok na jeho dostupnosť. Strany navrhujú zmenu systému financovania či viaceré legislatívne úpravy. 

OĽANO navrhuje športovné pre každé dieťa vo veku 7 až 14 rokov vo výške 50 eur na mesiac. „Dosiahli by sme to vyšším zdanením bánk a väčším výnosom zo stávkových kancelárií,“ hovoril Karol Kučera, ktorý volal po systémovom financovaní zo strany samospráv a motivačných úľavách pre firmy a štátne podniky. 

Podľa Ivana Husára zo SaS v športe nie je málo financií, za jeho pôsobenia na ministerstve školstva sa „urobilo maximum pre zlepšenie spôsobu financovania.“ „Mal by sa opraviť systém športových, teda voľnočasových poukazov, ktorý by mal tiež pomôcť športu,“ vravel Ivan Husár. 

Sme rodina by chcelo podľa Igora Kašpera zvýšiť financie do športu aj s pomocou fondov Európskej únie či z prostriedkov Plánu obnovy na 1 % HDP. „Dôležité je, aby podnikatelia vedeli podporovať kluby. Daňový odvodový bonus pri sponzoringu je u nás iný ako v zahraničí, chýba odpočítateľná položka. Je to jedna z prvých vecí, ktoré sa dajú urobiť hneď. Investované financie sa štátu vrátia iným spôsobom,“ uviedol Igor Kašper. 

Razantným spôsobom by chcel financovanie športu vyriešiť predseda SNS Andrej Danko: „Bez toho, aby k 1. januáru 2024 bolo vo Fonde na podporu športu 75 miliónov eur, nepodpíše SNS koaličnú zmluvu. Nie som ten, kto sľubuje. Som ten, kto ciele napĺňa. Stávkové kancelárie či štátne podniky by mali odvádzať časť zo svojho zisku do športu. Chceme dať športu čo najviac financií, vytvoriť ministerstvo pre šport, ale o rozdelení financií si musia rozhodnúť sami športovci. Viem, budete sa hádať o koeficientoch, ale to už je na vás.“

SMER – SSD podľa Jaroslava Rybanského by chcel navýšiť rozpočet Fondu na podporu športu, vrátiť odvody z lotérii späť do športu a na rozvojové programy pre deti a mládež. „Prostredníctvom odvodu od zdravotných poisťovní by sme sa chceli zamerať na národný program pre zdravie obyvateľstva. Ak by sa našiel konsenzus s ministerstvom financií, môžeme sa rozprávať o superodpočte,“ povedal Jaroslav Rybanský, ktorý navrhuje inšpiráciu severskými krajinami v súvislosti s odvodom zdravotných poisťovní. Tie by mali tiež prispievať na podporu masového športu. 

Hlas – SD volá po merateľnosti cieľov a stabilite financovania športu. To by malo byť optimalizované na jednotlivé druhy športových oblastí. „Musíme každému vysvetľovať, že šport je prevencia, mentálna i fyzická. Prostredníctvom národnej agentúry pre šport vieme ciele merať a meniť podľa potreby ich financovanie,“uviedol Rastislav Železník. 

Richard Nemec z Demokratov pripomenul návrh zákona o športe, v ktorom sa mali vymeniť výnosy z lotérií za výnosy zo stávok. Viac by chcel rozhýbať tému úpravy sponzoringu. „Malé firmy vedia pomáhať adresne klubom. Otvoriť by sme mohli tému superodpočtu, ktorý naša strana chce prehodnotiť vo vede a výskume,“povedal Richard Nemec. 

Republika chce podľa Jaromíra Šmátralu zvýšiť prostriedky do športu aj zákazom asignačnej dane pre firemné neziskové organizácie. Namiesto toho by mali tieto spoločnosti platiť odvod do športu. „Tieto prostriedky by neslúžili na vlastnú prezentáciu firiem,“ konštatoval Jaromír Šmátrala. 

Infraštruktúra

Zhoda medzi zástupcami politických strán a hnutí zaznela v téme infraštruktúre. Každý chce podporiť jej modernizáciu. OĽANO by chcelo do roku 2027 mať na každej škole telocvičnú nad 150 žiakov. Aj Sme rodina podporuje rekonštrukciu a výstavbu infraštruktúry v školách, rovnako aj rozvoj cyklotrás a turistických chodníkov a chce vybudovať chýbajúce národné športové centrá. Podľa SaS je momentálne vo FNPŠ poriadok a sú nastavené pravidlá a samospráva v spolupráci so športovými zväzmi vie, čo je potrebné postaviť. Dôležité je však ukončiť projekty infraštruktúry národného významu. V rovnakom duchu uvažujú aj Demokrati, ktorí však navyše navrhujú vybudovať dve multifunkčné strediská so strednými školami, športoviskami a zázemím pre športové organizácie. 

Andrej Danko z SNS pripomenul, že jeho strana už v minulosti iniciovala prísun peňazí na obnovu športovej infraštruktúry. Cieľom je, aby každý šport mal svoje národné športovisko a od toho sa odvíjali aj regionálne. 
SMER – SSD chce v spolupráci s národnými športovými zväzmi vytvoriť kalendár vrcholných podujatí na Slovensku a podľa toho aj stavať infraštruktúru. Potenciál má aj obnova telocviční. Hlas – SD volá po modernizácii a realizácii novej infraštruktúry tak, aby bola dostupná a využiteľná. 

Republika zasa navrhuje, aby každá obec nad 3000 obyvateľov mala viacúčelovú športovú halu a v regiónoch boli zriadené športové akadémie. 

Podpora pre vrcholné podujatia

Odlišné pohľady majú politické strany a hnutia na tému reprezentácie. Podľa jedných je vrcholom ľadovca a pri jej podpore by sa malo začať zospodu od mládežníckeho športu či školského športu. Strany navrhujú stanoviť jasné pravidlá pre kandidatúry na vrcholné podujatia a zabezpečiť dlhodobú podporu štátnej športovej reprezentácie. Tá by mala zároveň prezentovať Slovensko v zahraničí. SOŠV a športové zväzy by podľa nich mali byť v týchto otázkach partnermi vlády.

Spoločenské miesto športu

Druhou štvrtkovou témou konferencie Šport a spoločnosť bolo Spoločenské miesto športu. Úvodnou prezentáciou sa prítomným prihovorí Vladimír Synek a diskutovali Danka Barteková – členka MOV a viceprezidentka SOŠV, Peter Korčok – prezident Slovenského atletického zväzu a viceprezident SOŠV, František Oľha – primátor mesta Prešov a Ján Nosko – primátor mesta Banská Bystrica.

„Šport je proces poľudšťovania – šport nie je cieľ, ale prostriedok. Ak chceme zmeniť vnímanie športu, musíme zmeniť myslenie športovej obce. Šport nás učí, že účasť na ňom je slobodné rozhodnutie, ale keď sa ho už zúčastňujete, tak musíte dodržiavať pravidlá a ich dodržiavanie, je paradoxne, najvyšším prejavom slobody,“ prezentoval svoje myšlienky minister šťastia Vladimír Synek.

Ako vníma problematiku spoločenského miesta športu, priblížila vrcholová športovkyňa, funkcionárka na najvyššej domácej / národnej úrovni, ale aj funkcionárka na najvyššej medzinárodnej úrovni Danka Barteková. „Na každej tejto úrovni je šport univerzálny, lebo nie je aktivita, ale filozofia, ktorú si človek vyberá, že bude žiť. Šport mi zmenil život k lepšiemu, ako dieťa som sa zapojila do organizovaného športu a tým pádom som začala dobrovoľne prijímať pravidlá, že budem súčasťou istej komunity a budem sa snažiť byť lepším človekom,“ rozhovorila sa slovenská reprezentantka v streleckej disciplíne skeet Danka Barteková. Počas diskusie rozvila aj myšlienku, že šport je univerzálny jazyk: „Každý vie športovať a na každého z nás sa vzťahujú práva, aby sme sa slobodne hýbali, slobodne si užívali šport a mali ho dostupný. MOV má tri hodnoty dokonalosť, priateľstvo, rešpekt.“

Prezident Slovenského atletického zväzu a viceprezident SOŠV Peter Korčok vyhlásil, že šport nemá dostatočné postavenie v rámci spoločnosti na Slovensku, vo svete získava väčšiu vážnosť. „Sme na ceste, aby sme zlepšovali jeho postavenie. Vidíme to na tom, že šport sa viac podporuje, SOŠV zastrešuje všetky zväzy pod sebou, stal sa pomyselnou strechou, aby pomohol celému slovenskému športu. SOŠV bude tlmočiť všetky naše potreby a bude ich spolu so štátnymi autoritami realizovať. To sa začalo dariť, vznikol Fond na podporu športu, máme štátneho tajomníka pre šport,“ vravel Peter Korčok, ktorý si uvedomuje, že nás čaká iný život ako doteraz. „Digitalizácia ovplyvňuje ľudstvo, výrazne ovplyvňuje naše deti a nás a s tým sa budeme musieť popasovať. Je alarmujúce, že polovica obyvateľov na Slovensku nešportuje, máme čo robiť, aby sme toto číslo znížili. Ak spojíme sily, tak práve šport nám pomôže, aby sme žili šťastnejší a aktívny život. Dôležité je, že šport vnímame z hľadiska zdravotného aspektu,“ hovoril prezident Slovenského atletického zväzu a viceprezident SOŠV a doplnil: „Šport má učiť akceptovať pravidlá a súpera, je súčasťou spoločnosti. Spoločne môžeme vytvárať lepšie prostredie.“

Samosprávu zastupovali primátori Prešova František Oľha a Banskej Bystrice Ján Nosko. „Šport na Slovensku žije z veľkej miery vďaka samosprávam, z môjho pohľadu je to trvalo neudržateľný stav. Šport má nesporné benefity – dieťa, ktoré športu je zdravšie. Dôležitá je spoločenská zhoda a generálna dohoda, ako s ním naložiť,“ znelo z úst Jána Noska.

V Prešove urobili v decembri minulého roka, aby zachránili chod športu, krkolomný kúsok. „Zvýšili sme niektoré poplatky – dopad to malo asi 40 eur na rodinu ročne, vďaka tomu sme to však dokázali ufinancovať a vďaka tomu teraz dávame vyššie dotácie do športu, kultúry a každej činnosti, ako to bolo vlani. Šport je fenomén a podporuje morálno-vôľové vlastnosti. Poďme súťažiť, ale na konci dňa by nás to malo spojiť a to sa deje,“ ozrejmil primátor Prešova František Oľha.

Na záver diskusie položil moderátor Juraj Čurný otázku: Čo môže športu pomôcť? Odpovedali všetci respondenti: „Zhoda, že šport, je dôležitý. Kým sa na tom nezhodneme, postavenie športu sa nezmení,“ uviedla Danka Barteková. „Akceptácia športu ako oblasti priemyslu. Uvediem príklad: Na začiatku sme niektorých ľudí presvedčili, že atletika má význam a potom prichádza tá akceptácia. Nie je to jednoduchá cesta, ale je zvládnuteľná,“ znela odpoveď Petra Korčoka.

„Samosprávy majú investičný dlh v infraštruktúre, potrebujú viac financií do oblasti športu. Šport by mal byť dostupný pre všetkých,“ odpovedal na otázku moderátora Ján Nosko a svoje riešenie predostrel aj František Oľha: „Mala by vzniknúť prierezová stratégia. Na každom jednom ministerstve by sa mali urobiť malé kroky a tým by sa vytvorili podmienky na šport pre všetkých. Každý by mal podporovať šport zo svojho pohľadu.“

Ministerstvo športu a... ? 

Záverečnou témou úvodného dňa konferencie Šport a spoločnosť bola téma Ministerstvo športu a... ? Diskutovali Ondřej Šebek – predseda Národní sportovní agentury Českej republiky, ktorý bol pripojený online, Alica Fisterová (úvodná prezentácia o riadení športu v krajinách EÚ), Mária Berdisová – členka Výkonného výboru SFZ, Anton Siekel – prezident SOŠV a Žaneta Surmajová – generálna riaditeľka legislatívno-právnej sekcie MŠVVaŠ.

O postavení športu v Českej republike hovoril predseda Národní sportovní agentury Českej republiky Ondřej Šebek. „Národná sportovní agentúra (NSA) je najvyšší orgán štátnej správy, financuje šport. Nie je však jediný štátny orgán, ktorý sa podieľa na financovaní športu v Česku. Významne ho financujú obce a kraje, ktoré dávajú viac ako športová agentúra. Starostovia a primátori vnímajú potrebu športu veľmi silno a práve preto prostredníctvom obcí podporujú športové organizácie, podporujú výchovu mládeže. Šport sa financuje aj zo štátnych inštitúcií, európskych zdrojov, podnikateľského sektora a spoluúčasťou občanov,“ priblížil Ondrej Šebek.

V Čechách pozitívne vnímajú, že majú úrad, ktorého hlavnou náplňou je šport. Má to svoje výhody, ale aj nevýhody. „Naše fungovanie vymedzuje Zákon o podpore športu. Spadáme pod premiéra, nevýhodou je, že jeho agenda je veľmi rozsiahla a nemá veľký priestor sa venovať športovej problematike. Na druhej strane pozitívne je, že keď premiér predloží vláde návrh, ktorý sa týka športu, tak má svoju váhu,“ konštatoval Šebek.

Aké vízie má NAS? „Šport má byť priorita, má byť digitalizovaný, má mať jednotnú vizuálnu identitu, má mať multizdrojové financovanie výstavby infraštruktúry, má vzniknúť Národný fond rozvoja športu a má sa predvídať financovanie športových subjektov,“ vymenoval predseda Národní sportovní agentury Českej republiky.

Česká scéna diskutuje o vzniku Ministerstva športu a Zákona o športe. „Nemáme Zákon o športe, máme Zákon o podpore športu. Nový zákon má riešiť a upravovať aj oblasti: zakotvenie športu ako verejno-prospešnej a zdravotne-prospešnej činnosti; postavenie profesionálnych športovcov na pracovnom trhu; zabezpečenie dôstojnej starostlivosti o olympijských a paraolympijských medailistov, podpora dobrovoľníctva; daňovej motivácia pre komerčné subjekty; genderovú vyváženosť či match-fixing,“ zhrnul Ondrej Šebek.

Slovo následne dostala športová konzultantka Alica Fisterová, ktorá rozvinula tému o riadení športu v krajinách Európskej Únie. Na úvod sa však pristavila pri problematike vzniku samotného ministerstva športu. „O tejto téme sa diskutuje už od roku 1994, keď na pôde NR SR vznikol výbor pre šport a následne v roku 1995 predložil pán Haťapka návrh na vznik ministerstva športu, vtedy to neprešlo a ostalo len pri diskusiách,“ povedala Alica Fisterová a prítomných požiadala, aby šport nevnímali len z určitých častí, ale čo v najširšej miere, nie iba ten organizovaný: „Šport nemá predvídateľný výsledok, a preto nemôžeme mať vo všetkých športoch rovnaké procesy.“
Hosťom konferencie priblížila, aké má šport postavenie v 75 krajinách sveta a podrobnejšie sa pristavila pri Rakúsku, Poľsku, Bulharsku, Taliansku a Cypre. Z poznatkov zhrnula, aké by malo ministerstvo športu pozitíva a negatíva. „Pozitíva sú legislatívna právomoc, šport by bol riadený z jedného uzla a ministerstvo by zabezpečovalo odvetvie športu ako celok, podporovalo by a motivovalo zamestnanosť v športe. Nevýhodou by bola počiatočná administratívna záťaž na štátny rozpočet,“ konštatovala Alica Fisterová.

Pozitívny progres športu na Slovensku vidí generálna riaditeľka legislatívno-právnej sekcie MŠVVaŠ Žaneta Surmajová. „Pozitívne je, že sme pri téme samostatné ministerstvo športu, ale keď som prišla na ministerstvo MŠVVaŠ, tak téma športu veľmi nerezonovala. Prvýkrát som začala vnímať problematiku športu pri Zákone o organizovaní verejných športových podujatí. Vznikol aj Zákon o športe a na to sa nabaľovali ďalšie veci – Fond na podporu športu či štátny tajomník pre šport. Stále viac pozornosti sa venuje športu,“ povedala Žaneta Surmajová.
Ako vidí problematiku ohľadom vzniku ministerstva športu? „Dôležité je povedať, čo má byť obsahom ministerstva športu, akú má mať agendu. Ministerstvo je ústredný orgán štátnej správy. Štát má nadradenejšie vertikálne postavenie, o tom je princíp štátnej správy. Šport si riadi veľa vecí sám, hoci sú v zákone nastavené kontrolné mechanizmy. Ak by vzniklo ministerstvo, tak viac sily by mal v tom štát,“ upozornila Žaneta Surmajová.

Svoje postrehy prezentovala aj členka Výkonného výboru SFZ MáriBerdisová: „Musíme si zadefinovať, čo chceme dosiahnuť, lebo ak hľadáme riešenie bez toho, aby sme si zadefinovali, čo chceme vyriešiť, je to zbytočné a strata času. Musíme si povedať, čo chceme, aké už máme inštitúcie a potom povieme, čo sa dá, kde zlepšiť. Chceme sa podieľať na správe veci verejných a chceme, aby nás štát vnímal ako rovnocenných partnerov. Chceme mať dosah na to, čo je výsledkom na rozhodnutí na strane štátu, v rozumnej miere.“
Aký má názor na otázku vytvorenia ministerstva športu? „Ideálne pre mňa by bolo, keby šport mal také postavenie, že zriadenie samotného ministerstva by bolo nevyhnuté práve kvôli tlaku, že postavenie šport má. Aby sme nevytvorili ministerstvo preto, že by sme dali športu spoločenské postavenie,“ odpovedala Mária Berdisová.

K téme postavenia športu a ministerstva šport sa vyjadril v rámci záverečného bloku úvodného dňa konferencie Šport a spoločnosť aj prezident SOŠV Anton Siekel. „Vážme si, ako máme v športovom hnutí usporiadané vzťahy, snažme sa to ešte zlepšiť, ale nerobme to horúcou hlavou. Som rád, že sme na seba nároční, že chceme zmeniť veci v športe, že je to téma dňa, že pre politické strany to nie je okrajová téma,“ vyhlásil Anton Siekel a doplnil, že šport má jednu úžasnú výhodu: „Aj keby mu všetci chceli zle, tak prežije, ale bude to na úkor krajiny a sociálno-spoločenského rozvoja osobnosti, že mládež bude vyrastať pod digitálnym vplyvom.“

V rámci diskusie sa prvý muž SOŠV dostal aj k svojim úvahám o ministerstve športu. „Ak by mal štátny tajomník športu silné slovo pri vláde, nemuseli by sme dnes riešiť otázku, či potrebujeme ministerstvo, lebo by sme si povedali, že všetko skvelo funguje,“ povedal Anton Siekel a neobišiel ani tému šport a zdravie: „Chcel by som, aby zo strany obyvateľ prišla požiadavka na politikov, že chcú mať prostredníctvom športu zdravé deti.“

Odborná konferencia Šport a spoločnosť, ktorá nadväzuje na desať ročníkov konferencie Šport a právo a štyri ročníky konferencie Sport (R)evolution. V piatok bude pokračovať ďalšími zaujímavými témami:
- (OSOBNOSTNÁ) TRANSFORMÁCIA, KTORÚ SLOVENSKÝ ŠPORT POTREBUJE 
- ŠPORT A EKONOMIKA
- ŠPORT A LEGISLATÍVA.